MEDIA NEWS
Viac než rok pred vraždou novinára Džamála Chášukdžího schválil saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán tajný program zameraný na umlčanie disidentov, informoval v nedeľu americký denník The New York Times (NYT).
Program zahŕňal sledovanie, únosy, zadržiavania a mučenie Saudskoarabov, tvrdí denník v správe odvolávajúcej sa na amerických predstaviteľov, ktorí čítali neverejné správy tajných služieb o tomto programe. Americkí predstavitelia ho nazývali Saudskoarabská skupina rýchlej intervencie, uviedol NYT.
Minimálne niektoré z tajných misií programu uskutočnili členovia tímu, ktorý vlani v októbri zabil Chášukdžího na konzuláte Saudskej Arábie v tureckom Istanbule a zbavil sa jeho tela, čo naznačuje, že jeho vražda bola súčasťou širšieho postupu proti disidentom, tvrdí denník. Medzi zdrojmi uvádza aj osoby blízke niektorým saudskoarabským obetiam.
Saudskoarabskí činitelia odmietli potvrdiť alebo poprieť, že takáto skupina existovala, a neodpovedali ani na otázky NYT o jej práci.
Vražda Chášukdžího, ktorý prispieval aj pre noviny Washington Post, vyvolala pobúrenie po celom svete. Americkí senátori, ktorých o prípade informovali šéfovia spravodajských služieb USA, vyjadrili presvedčenie, že zodpovednosť nesie princ Muhammad. Rijád opakovane zdôraznil, že korunný princ nebol do tohto činu zapletený.
Kráľovstvo spočiatku uvádzalo, že nemá informácie o osude novinára, neskôr však saudskoarabská prokuratúra oznámila, že ho zámerne zavraždili agenti konajúci svojvoľne, a v prípade vraždy obžalovala 11 osôb.
Osemnásťročného mladíka predviedli v pondelok pred novozélandský súd, kde čelí obvineniam z distribúcie videonahrávky piatkovej krvavej streľby v mešite Al Noor v meste Christchurch. Informovala o tom agentúra AFP.
Tínedžera z Christchurchu, ktorého meno nariadil sudca nezverejniť, obžalovali aj zo zverejnenia fotografie tejto mešity s odkazom "cieľ dosiahnutý", ako aj z podnecovania násilia. Za každé z obvinení mu hrozí trest do výšky 14 rokov väzenia, vyplýva zo stanoviska prokuratúry.
Sudca rozhodol, že zadržaného neprepustia na kauciu. Ďalšie pojednávanie stanovil na 8. apríla.
Podrobnosti o obvineniach voči tínedžerovi na základe rozhodnutia sudcu budú takisto neverejné. Vyšetrovatelia uviedli, že dosiaľ nič nenasvedčuje, že by bol priamo zapletený do útokov.
Spoločnosť Facebook cez víkend oznámila, že počas prvých 24 hodín od masakry na Novom Zélande odstránila 1,5 milióna videí z tejto streľby, pri ktorej zahynulo 50 ľudí.
Podľa agentúry AP to poukazuje na to, ako rýchlo sa provokatívne a často znepokojujúce zábery rozšíria na internete, ako aj na ťažkosti, ktoré musia sociálne siete riešiť pri snahe odstrániť ich.
Facebook uviedol, že zabránil nahratiu 1,2 milióna týchto videí na svoju sociálnu sieť, ktorá má viac než 2,2 miliardy používateľov. Znamená to však, že 300.000 verzií tohto videa bolo možné sledovať aspoň krátky čas predtým, než ich vymazali, píše AP. Video zachytávajúce útok nakrútil páchateľ.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok zákony proti prejavom neúcty na internete, ktoré umožňujú pokutovať alebo zablokovať online médiá za šírenie falošných správ. Pokuty a tresty môžu dostať aj jednotlivci. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Putin podpísal legislatívu napriek odporúčaniu aktivistov za ľudské práva, ktorí upozornili, že zákony budú zneužívané na zásahy proti slobode prejavu.
Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, schválila návrhy zákonov minulú stredu. Dolná komora parlamentu, Štátna duma, schválila legislatívu ešte začiatkom marca.
Zákony tiež umožnia pokutovať ľudí za urážanie predstaviteľov štátu na internete alebo za šírenie nepravdivých správ.
Prvý zákon ukladá pokutu do výšky 100.000 rubľov (vyše 1350 eur) za internetové príspevky vyjadrujúce "očividnú neúctu" voči štátu, úradom, verejnosti, ruskej vlajke alebo ústave. Za opakované porušenie tohto zákona môže previnilec stráviť 15 dní za mrežami.
Druhý zákon umožňuje úradom zablokovať internetové stránky, ak neodstránenia informácie, ktoré štát považuje za fakticky nepresné. Webové stránky však dostanú na opravu alebo na odstránenie informácie lehotu 24 hodín, dodala agentúra AP.
Jednotlivcom môže byť uložená pokuta do výšky 400.000 rubľov (vyše 5400 eur) za šírenie nepravdivých informácií na internete, ktoré vedú k "hromadnému porušovaniu verejného poriadku" alebo sú ohrozením bezpečnosti či verejného zdravia.
Významné kultúrne osobnosti Ruska zverejnili už skôr otvorený list, v ktorom označili tieto návrhy zákonov za neústavné, za "otvorené vyhlásenie o zavedení priamej cenzúry v krajine". Kremeľ však odmietol tvrdenia, že by táto legislatíva viedla k cenzúre.
Copyright © TASR 2019
Britské noviny a Európska únia sú obľúbeným témou mediálnych analýz, ktoré sa zhodujú, že britské noviny sú vo svojej väčšine dlhodobo zamerané skôr proti únii. Potvrdili to mesiace pred referendom o britskom členstvo v EÚ v júni 2016 a ani odvtedy sa na tom počas rokovaní o brexitu veľa nezmenilo.
Britské vydanie Huffington Post odhadlo, že pred referendom sa pre odchod vyslovili noviny, ktoré čítalo asi 4,8 milióna čitateľov, zatiaľ čo proúnijné tlačoviny mali zhruba tri milióny čitateľov. Podľa prieskumu univerzity v Loughborough, ktorý bral do úvahy aj náklad periodík, články v kampani pred referendom boli v 82 percentách pre odchod z EÚ a v 18 percent pre zotrvanie. K obdobným záverom dospela analýza Inštitútu Reuters pre novinárska štúdia, podľa ktorej z článkov, ktoré sa venovali referende, bolo 41 percent pre odchod a 27 pre zotrvanie v únii.
Štúdia pripomenula protiunijní tradíciu veľkej časti britských listov, ktoré "sa dlho vyžívajú v tom, že odhaľujú to, čo označujú ako šialené projekty Bruseli. Niektoré články majú oporu v skutočnosti, ale ďalšie sú všeobecne prijímané, aj keď sa opierajú o chatrné základy a Európska komisia preto založila webovú stránku, kde popiera mýty, ktoré podľa nej šíria britská tlač ".
Najvýraznejšie a dlhodobo sú protiúnijne orientované pravicovej bulvármi Daily Mail a The Sun, ktoré podporili pred referendom odchod z EÚ. Rovnako sa vyslovili aj ďalšie pravicové listy s výnimkou The Times. Zotrvanie v únii podporili aj skôr ľavicový The Guardian, ľavicový bulvár Daily Mirror a ekonomickej Financial Times, ktoré dlhodobo referujú o európskych záležitostiach najkomplexnejším a najviac do hĺbky.
Toto zameranie sa nezmenilo ani počas brexitových rokovaní, keď pravicové bulvármi často nevyberavo útočili na odporcu brexitu. Daily Mail treba po vypísanie predčasných volieb v roku 2017 mal na prvej strane titulok Rozdrvte sabotérov - myslené odporca bexitu. Rovnako tak Daily Mail označil sudcov, ktorí rozhodli, že na spustenie brexitu je potreba súhlas parlamentu, za Nepriateľov ľudu. Pozadu nezostal The Sun, ktorý vlani v septembri o predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi a francúzskom prezidentovi Emmanuel Macrona napísal na prvej stránke, že sú Špinavé krysy z EÚ.
Protieurópske tendencie väčšej časti britských novín ale nie sú novinkou a v posledných dvoch rokoch sa kontroverzie zameriavali skôr na verejnoprávnej BBC, ktorá - rovnako ako ostatné britská rádia a televízie - majú vo spravodajstvo povinnosť nestrannosti. Politici aj komentátori si sťažovali, že BBC dáva málo príležitostí tú stúpencom, tú odporcom brexitu. Napríklad bývalý labouristický minister Andrew Adonis BBC posmešne premenoval na Brexit Broadcasting Corporation, pretože podľa neho venuje málo času dôsledkom brexitu a protibrexitovým demonštráciám. Regulačný úrad pre vysielanie Ofcom zase zamietol sťažnosť skupiny politikov na vplyvnú stanicu BBC Radio 4, ktorá podľa nich dávala systematicky malý priestor "pozitívnym probrexitovým názorom".
Zaujímavý spor sa rozhorel okolo toho, ako môžu novinári BBC vyjadrovať na sociálnych sieťach svoje súkromné názory na brexit. V centre debaty bol bývalý internacionál a populárny futbalový komentátor Gary Lineker, ktorý na twitteri systematicky podporuje druhé referendum o brexitu a kritizuje premiérku Theresa Mayouvú. Popudil tým medzi inými kolegami bývalej futbalistu a stúpencov brexitu Petera Shilton alebo Chrisa Waddlea. A kriketová televízny komentátor Jonath Agnew ho na twitteri vyzval, aby "sa držal pravidiel BBC a nechal si svoje politické názory ... pre seba". Lineker opáčil, že pravidlá dodržiava a dodal, že "keby si so mnou súhlasil, určite by to pre teba nebol problém".
Hovorca BBC dal za pravdu Lineker, pretože podľa pravidiel BBC si názory na brexit musí nechať pre seba len novinári zaoberajúci sa spravodajstvom. Tí všeobecne nesmú zverejňovať, ako volili, a nesmú vyjadrovať svoje názory na problémy, o ktorých sa vedie politická debata, alebo obhajovať nejaký postoj k nejakej prebiehajúcej kontroverziu - politické, ekonomické či iné.
Je to do značnej miery nová situácia, pretože pred nejakými desiatimi rokmi by Lineker taký problém nemal. V čase pred nástupom sociálnych sietí by mohol svoje politické názory spomenúť najvyššie v novinovom rozhovore. Ale vzhľadom k tomu, že Lineker na twitteri sleduje cez sedem miliónov ľudí, teda podstatne viac ako ktoréhokoľvek britského politika, jeho tweety sa často pretavujú do novinových titulkov a najlepšie platená hviezda BBC tak má na verejnú mienku potenciálne veľký vplyv.
Copyright © ČTK 2019
