Vražda novinára Jána Kuciaka
Akákoľvek komunikácia s obžalovanou Alenou Zs. skončila okolo roku 2013. Pre agentúru SITA to uviedol predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Zdôraznil, že v tom čase bol súkromnou osobou a nepôsobil v politike. Kollár tým reagoval na výpoveď z prípravného konania Aleny Zs., ktorá sa na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku čítala v stredu. Alena Zs. je obžalovaná v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Obžalovaná vo výpovedi uviedla, že v minulosti cez mobilný telefón komunikovala s opozičným politikom Borisom Kollárom, predsedom parlamentu Andrejom Dankom (SNS), exministrom obrany Martinom Glváčom (Smer-SD) a s predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Jurajom Drobom (SaS).
Kollár pre agentúru SITA potvrdil, že Alena Zs. mu napísala v roku 2010. „Kontaktovala sa na mňa, komunikácia prebehla v zmysle, že mi chcela sprostredkovane ponúknuť predaj pozemkov a ornej pôdy. K uvedenému obchodu neprišlo, v tom čase si povedala, že to ponúkne Marianovi K. (podnikateľ, ktorý čelí obžalobe z objednávky vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, pozn. SITA)," objasnil predseda hnutia Sme rodina. Doplnil, že obžalovaná sa mu v tom čase zdôverila so svojou zlou finančnou situáciou a s tým, že má nejaký problém s autom. Kollár jej na opravu auta pomohol sumou približne 500 až 700 eur. „Akákoľvek komunikácia skončila okolo roku 2013. Upozorňujem, bol som súkromná osoba, nebol som v politike. Od tohto dátumu som s ňou nebol v absolútne žiadnom kontakte a ako politik už vôbec nie,“ prízvukoval Kollár.
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave nevidí zákonný dôvod na vyvodenie zodpovednosti voči vyšetrovateľovi Štefanovi Mlynarčíkovi. S tým záverom sa zatiaľ stotožňuje aj prezident Policajného zboru SR Milan Lučanský. TASR o tom informoval hovorca KR PZ v Bratislave Michal Szeiff. Mlynarčík v stredu (22. 1.) pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku uviedol, že sa podieľal na sledovaní novinárov vrátane neskôr zavraždeného Jána Kuciaka.
„Keďže príslušník PZ vystupuje v tomto prípade ako svedok, nebol žiadny zákonný dôvod vyvodzovať voči nemu akékoľvek opatrenia,“ uvádza sa v stanovisku polície. Dodávajú, že skutok, ktorý je predmetom vyšetrovania NAKA (sledovanie novinárov, pozn. TASR), sa stal v období, keď dotknutý policajt ešte nebol príslušníkom Policajného zboru. Za sledovanie a lustrácie novinárov nebol doposiaľ nikto obvinený.„Podľa mojich informácií je momentálne v skúšobnej dobe, ktorá zo zákona trvá dva roky. K vyhodnoteniu, či je spôsobilý na stálu štátnu službu a činnosť policajta, je povinný zaujať stanovisko jeho personálny nadriadený v marci tohto roka,“ uviedol Lučanský. Ten bude podľa vlastných slov trvať na tom, aby Mlynarčíkov nadriadený dôkladne vyhodnotil, či vravel pravdu a či preukázal svoju dôveryhodnosť pri nástupe do polície. „Jeho nadriadený je povinný prihliadať na skutočnosti, ktoré vyplývajú z daného stavu, či je dôveryhodný, bezúhonný a celkovo vhodný na výkon práce policajta,“ uzavrel.
Mlynarčík vo svojej svedeckej výpovedi z mája minulého roku uviedol, že pracoval v rozličných zložkách Policajného zboru a colného riaditeľstva. Pred senátom ŠTS potvrdil slová Miroslava Kriaka, že sledoval viacerých novinárov vrátane neskôr zavraždeného Jána Kuciaka.
„Všetky činnosti som robil v presvedčení, že pracujem pre Slovenskú informačnú službu (SIS),“ povedal na začiatku svojej výpovede. Mal mu to tak prezentovať Kriak, ktorý vypovedal pred ním. Ten uviedol, že dostal zadanie od bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS Petra Tótha. Bol presvedčený, že pracuje pre SIS aj naďalej.
Copyright © TASR 2019
