MEDIA NEWS
Bývalú novinárku Chrystiu Freelandovú v utorok vymenovali za novú ministerku financií - ako prvú ženu v dejinách krajiny, informovala agentúra AP.
Freelandová, ktorú do funkcie vymenoval premiér Justin Trudeau, nahradí Billa Morneaua. Ten v pondelok ohlásil svoju rezignáciu.
"Je čas, aby sme rozbili tú neviditeľnú bariéru," povedala Freelandová, ktorá si udrží i funkciu vicepremiérky.
Freelandová má zásluhy na dosiahnutí dohody o voľnom obchode s USA a Mexikom a má dôveru premiéra Trudeaua. Predtým už vo vláde zastávala viacero významných funkcií vrátane ministerky zahraničných vecí či ministerky pre medzinárodný obchod.
Morneauovo rozhodnutie prišlo po etickom škandále a údajných nezhodách s premiérom Justinom Trudeauom týkajúcich sa výdavkov na oživenie ekonomiky zasiahnutej koronavírusovou pandémiou.
Kanada zažíva najhoršiu hospodársku krízu od druhej svetovej vojny z dôvodu pandémie koronavírusu SARS-CoV-2, uvádza na svojej webovej stránke stanica BBC. Trueadu podľa BBC prerušil činnosť parlamentu do 23. septembra.
Bývalého maltského premiéra Josepha Muscata v piatok vypočúvala polícia v rámci prebiehajúceho vyšetrovania vraždy tamojšej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej. Muscat však poprel, že by bol považovaný za podozrivého, informovali agentúry Reuters a AFP.
Caruanová Galiziová, ktorá písala protikorupčný blog a viedla vyšetrovanie škandálu Panama Papers na Malte, prišla o život v októbri 2017 pri výbuchu bomby nastraženej v jej automobile. S troma mužmi podozrivými z umiestnenia bomby do auta v súčasnosti prebieha súdny proces.
Muscat sa vzdal funkcie premiéra v januári pod tlakom verejnosti pobúrenej tým, že ľudia z okolia predsedu vlády mohli byť zapletení do vraždy a ovplyvňovať aj jej vyšetrovanie. Muscat sa totiž priatelil a dostal drahé dary od podnikateľa Yorgena Fenecha, ktorý je v prípade vraždy novinárky obvinený zo spolupáchateľstva. Fenech, ktorého zadržali vlani v novembri, obvinenia odmieta.
Muscata vypočúvali v piatok popoludní na polícii v obci Floriana neďaleko hlavného mesta Valletta približne hodinu v súvislosti s Fenechovou výpoveďou. "Odpovedal som na všetky ich otázky a polícia opäť potvrdila, že nie som považovaný za podozrivého," povedal novinárom, ktorí naňho čakali pred budovou miestnej polície.
Fenech mal údajne prepojenie aj na vedúceho Muscatovej kancelárie Keitha Schembriho. Podľa správ maltských médií Fenech vyšetrovateľom povedal, že Muscat sa ho opýtal, či sa Schembri objavil v tajných nahrávkach, ktoré zhotovil sprostredkovateľ novinárkinej vraždy Melvin Theuma. Fenech údajne odpovedal, že robí všetko pre to, aby Schembriho ochránil. Muscat tieto obvinenia poprel.
Zatiaľ čo technologické spoločnosti ako Apple a Google rastú, nemálo mediálnych podnikov sa potýka s existenčnými problémami.
Združenie DCN vedľa menovaného denníka The New York Times zastupuje napríklad listy The Washington Post či The Wall Street Journal. Na šéfa Applu Tima Cooka sa organizácia obrátila vo štvrtok. Žiadajú po ňom lepšie podmienky za sprostredkovanie predplatného vo virtuálnom obchode, v ktorom Apple ponúka aplikácie.
Mediálne spoločnosti zvyčajne Applu za nového abonentov postupujú 15 až 30 percent z tržby. Amazon, ktorý v obchode ponúka svoju službu Prime Video, má však podmienky výhodnejšie. A práve tých sa domáha aj združenia DCN.
Tento mesiac sa Apple tiež dostal do sledovaného sporu so štúdiom Epic Games, majiteľom obľúbenej počítačovej hry fortným. Apple aj firma Google odstránili fortným zo svojich ponúk mobilných aplikácií kvôli aktualizácii, ktorá porušuje ich pravidlá o platbách vnútri aplikácií.
Studio reagovalo dopredu pripravenými žalobami proti obom spoločnostiam, ktoré obviňuje z monopolistického správania. Ani Epic Games nie je spokojných s podielom 30 percent z tržby, ktorý si Apple berie, ak niekto v hre platí prostredníctvom jeho virtuálneho obchodu.
Austrálska komisia pre ochranu hospodárskej súťaže a spotrebiteľov (ACCC) skôr tento týždeň zverejnila návrh zákona, podľa ktorého by spoločnosti ako Google či Facebook mali platiť za využívanie spravodajského obsahu. Google plán austrálskej vlády obratom kritizoval a ďalej v tejto súvislosti varoval, že navrhované zmeny by mohli ohroziť fungovanie jeho bezplatných vyhľadávacích služieb v Austrálii.
"Nekvalitné 'titulkové' spravodajstvo bude zrejme vždy zadarmo, ale novinárčina s pridanou hodnotou má značné náklady. Ak sa nezaplatí, stratí na cene, alebo zmizne," varuje profesor Michael Wade, ktorý pôsobí na švajčiarskom medzinárodnom inštitúte pre rozvoj manažmentu (IMD). "Google, Facebook a ďalšie ju bez dôsledkov poskytovali zadarmo až príliš dlho," povedal Wade BBC.
Spoločnosť Google skôr tento rok informovala, že pracuje na licenčnom programe, ktorý má byť spustený do konca roka. S niektorými mediálnymi skupinami v Austrálii, Brazílii a Nemecku sa dohodla, že im bude platiť za kvalitný obsah.
Medzi prvými sa Google dohodol s nemeckými listami Der Spiegel, Frankfurter Allgemeine Zeitung, Die Zeit a Rheinische Post, ďalej s austrálskymi skupinami Schwartz Media, The Conversation a Solstice Media, a takisto s brazílskymi Diários Associados a A Gazeta.
Copyright © TASR 2020
V Bielorusku znovu rušia alebo blokujú desiatky nezávislých webov a kritických médií. Novinárske združenie vyzvalo vedenie krajiny, aby tlak na médiá ukončilo a umožnilo slobodne informovať o súčasnom dianí.
Situácia v Bielorusku sa zdá byť v slepej uličke, napísal ruský denník Kommersant s tým, že Lukašenkovi odporcovia pokračujú v protestoch a štrajkoch, ale ich účinnosť budí čím ďalej väčšie pochybnosti. Východiskom by mohli byť rokovania, avšak Lukašenko debatovať s odporcami nemieni, ani nejaví ochotu vypočuť medzinárodných hráčov, dodal denník.
Copyright © ČTK 2020
Spoločnosť Facebook uviedla, že na svojej rovnomennej platforme odstránila viac ako 790 skupín, 100 stránok a 1 500 reklám súvisiacich s QAnon. Obmedzenia uvalila na ďalších viac ako 1 950 skupín a 440 stránok. Na službe Instagram v tejto súvislosti obmedzila viac ako 10-tisíc kont.
Facebook tiež odstránil obsah aj ďalších "milícií a tých, ktorí podporujú výtržnosti", okrem iných aj niekoľko skupín antifa.
Firma uviedla, že majú čoraz väčšie obavy zo skupín, ktoré "oslavovali násilné činy, preukázali, že majú zbrane a naznačujú, že ich použijú, alebo mali individuálnych nasledovníkov so vzorcami násilného správania". Preto zaviedla nové pravidlá, na základe ktorých skupiny, stránky a účty na Instagrame súvisiace s týmito hnutiami odstráni, ak budú diskutovať o potenciálnom násilí, a to aj s využitím nepriameho vyjadrovania sa a symbolov, a tiež im zakáže inzerovať, predávať produkty a získavať finančné prostriedky na ich podporu. Ľudia stále budú môcť zverejňovať obsah na podporu daných skupín a hnutí, Facebook im však obmedzí možnosť organizovať sa, a teda že ich nebude odporúčať používateľom, zníži poradie ich obsahu v noviniek a vo výsledkoch vyhľadávania obmedzí súvisiace tituly a hashtagy.
Minulý mesiac zakročili proti podporovateľom teórie QAnon aj Twitter a TikTok.
Ako vysvetľuje spravodajský portál BBC, QAnon je rozsiahla konšpiračná teória, ktorá sa z okraja sociálnych médií dostala do hlavného prúdu pozornosti. Jej nasledovatelia podporujú amerického prezidenta Donalda Trumpa a veria, že sa vysokopostavení zradcovia sprisahali proti nemu. Podporovatelia QAnon sa spájajú s početnými ďalšími nepravdivými tvrdeniami, ktoré sa rozšírili na internete. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) minulý rok vydal varovanie o "domácich extrémistoch motivovaných konšpiračnými teóriami" a QAnon označil za potenciálnu vnútornú extrémistickú hrozbu.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
