MEDIA NEWS
Dolná komora francúzskeho parlamentu schválila v utorok návrh zákona o bezpečnosti, ktorý by obmedzil právo filmovať alebo fotografovať službukonajúcich policajtov.
Podľa agentúry AFP Národné zhromaždenie, kontrolované stúpencami prezidenta Emmanuela Macrona, prijalo návrh zákona 388 hlasmi poslancov, zatiaľ čo 104 ich bolo proti a 66 sa zdržalo hlasovania. V januári pôjde návrh ešte na schválenie do hornej komory parlamentu - Senátu. Okrem toho predseda vlády Jean Castex sľúbil, že požiada o schválenie aj ústavný súd.
Francúzski novinári a obhajcovia slobody tlače namietajú proti tomuto návrhu zákona. K návrhu sa v pondelok vyjadrila aj Európska komisia, ktorá upozornila, že aj v čase krízy musia mať spravodajské médiá možnosť "slobodne pracovať".
Podľa AFP by tento zákon v praxi mohol obmedziť zverejňovanie fotografií alebo videozáznamov tvárí policajtov pri výkone ich povolania na verejných priestranstvách. V mnohých prípadoch by musela byť tvár policajta rozostrená.
Odbory združujúce novinárov a zamestnancov médií tvrdia, že by to mohlo dať polícii zelenú, aby novinárom zabránila v práci a potenciálnom dokumentovaní zneužívania služobného postavenia.
Návrh zákona odsúdili aj členovia protestných hnutí, ako sú "žlté vesty" či Extinction Rebellion, ktorých sympatizanti a aktivisti boli svojho času terčom ráznej reakcie polície počas pouličných demonštrácií.
Kritici návrhu zákona tiež varujú, že navrhované opatrenia môžu ohroziť slobodu tlače, právo verejnosti na informácie a podkopať úsilie zamerané na potlačenie neprimeraného policajného násilia.
Francúzske vedenie to odmieta s tým, že chce len "chrániť tých, čo nás chránia". Poukazuje na prípady, keď sa na sociálnych sieťach v rámci kampaní proti policajným zložkám odhaľuje identita, miesto bydliska či dokonca mená príbuzných jednotlivých policajtov zachytených na zverejnených snímkach.
Francúzsku vládu k prijatiu týchto zmien v existujúcom zákone primal útok desiatok ľudí ozbrojených zábavnou pyrotechnikou a oceľovými tyčami na policajnú stanicu. Došlo k nemu v októbri na parížskom predmestí Champigny-sur-Marne.
Článok 24 návrhu spomínaného zákona predpokladá ročné väzenie a pokutu 45.000 eur za zverejnenie snímok s tvárami policajtov.
Vojvodkyňa zo Sussexu Meghan Markleová v júli tohto roku spontánne potratila. Uviedla to v článku, ktorý vyšiel v stredajšom vydaní denníka The New York Times.
Tridesaťdeväťročná Markleová ďalej popisuje svoj "neznesiteľný smútok", a spája ho so zármutkom mnohých ľudí, ktorým zomreli rodinní príslušníci na ochorenie COVID-19. Zamýšľa sa aj nad poslednými chvíľami Afroameričana Georga Floyda, ktorý zomrel po tom, čo mu policajt pri zatýkaní takmer osem minút kľačal na krku, a nad demonštráciami, ktoré jeho smrť vyvolala.
Poukazuje aj na to, že ženy, ktoré zažijú potrat, často smútia osamote, pretože táto téma je v spoločnosti stále tabuizovaná.
Manželka britského princa Harryho píše, že práve prebaľovala svojho prvorodeného syna Archieho, keď pocítila prudký kŕč a spadla na zem. "Keď som držala v rukách svoje prvorodené dieťa, vedela som, že práve strácam to druhé. O niekoľko hodín neskôr som ležala v nemocničnej posteli a držala manžela za ruku."
V závere článku Markleová vyzýva ľudí, aby k sebe boli srdeční a pýtali sa jeden druhého, či sú v týchto ťažkých časoch v poriadku.
Herečka Meghan Markleová, ktorá je rodáčkou z Los Angeles, sa za princa Harryho vydala v máji 2018 a o rok neskôr sa im narodil syn Archie. Začiatkom tohto roka manželia oznámili, že plánujú viesť nezávislejší život a financovať si ho sami. Vzdali sa kráľovských povinností a chcú si budovať vlastnú kariéru.
Harry je šiesty v poradí nástupníctva na britský trón. Aj keď sa vzdal povinností v rámci kráľovskej rodiny, zostal mu titul princ a pár si ponechal tituly vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu.
Francúzsko bude od gigantov v oblasti online technológií požadovať, aby zaplatili novú „digitálnu daň“ z ich príjmov v roku 2020. A to aj napriek varovaniu Washingtonu, že by mohol odpovedať novými clami na francúzsky dovoz. Uviedlo to v stredu ministerstvo financií v Paríži.
„Spoločnosti, ktoré podliehajú tejto dani, boli o tom upovedomené,“ informovalo ministerstvo, podľa ktorého sa to týka koncernov ako sú Google, Amazon, Facebook či Apple.
Francúzski úradníci potvrdili, že tieto spoločnosti dostali v uplynulých dňoch oznámenie požadujúce zaplatenie dane za rok 2020.
Výber dane, ktorú Washington uvádza ako príklad nekalých obchodných praktík, pretože sa vo veľkej miere dotýka amerických firiem, môže opäť zvýšiť napätie na oboch stranách Atlantiku a viesť k zavedeniu nových ciel pre Európu niekoľko týždňov pred inauguráciou nového amerického prezidenta Joea Bidena.
Úrad amerického obchodného zástupcu sa teraz chystá uvaliť 25-% clá v hodnote 1,3 miliardy USD (1,10 miliardy eur) na kabelky či kozmetiku z Francúzska, pričom pôvodne pohrozil, že zavedie 100-% clá na šampanské a syry.
Aj niekoľko ďalších vlád už zaviedlo alebo plánuje zaviesť vlastnú daň z digitálnych služieb. Tvrdia, že technologické spoločnosti platia príliš málo daní zo ziskov, ktoré dosahujú v mnohých krajinách. Čiastočne preto, že sa zaregistrovali v štátoch s nízkymi daňami, ako je Írsko, kde odvádzajú daň z príjmov v celej Európskej únii (EÚ).
Požiadavka Paríža na výber dane predstavuje koniec prímeria s Washingtonom. Obe strany sa v januári dohodli, že si doprajú viac času v priebehu roka na rokovania o multilaterálnom fiškálnom rámci pod záštitou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Francúzsko tak súhlasilo s dočasným zastavením výberu svojej digitálnej dane.
USA však v júni prerušili rozhovory s krajinami OECD. A v júli americká administratíva oznámila dodatočné dovozné clá na francúzske produkty vo výške 25 % ako odpoveď na digitálnu daň.
Francúzsko vyhlásilo, že chce začiatkom roku 2021 predložiť Európskej únii (EÚ) návrh na zdaňovanie digitálnych služieb v celej Európe pre prípad, že rokovania OECD nebudú pokračovať. Jeho preferovanou možnosťou však zostáva medzinárodné riešenie.
Požiadavka na výber daní a pravdepodobné zavedenie ďalších ciel spojencom USA predstavujú problém pre Joea Bidena, ktorý uviedol, že sa bude usilovať o zmiernenie diplomatického a obchodného napätia medzi USA a EÚ.
Najväčšia dánska tlačová agentúra Ritzau zostane po tohtotýždňovom hekerskom útoku odpojená od internetu najmenej jeden deň a odmietla požiadavku hekerov, aby zaplatila výkupné za uvoľnenie zablokovaných dát. V stredu o tom informovala samotná tlačová agentúra a následne agentúra AP.
Generálny riaditeľ dánskej agentúry Lars Vesterlökke nevedel povedať, aké veľké bolo požadované výkupné, pretože osoby stojace za "profesionálne prevedeným útokom" nechali "súbor s odkazom", ktorý tlačová agentúra po odporúčaniach svojich poradcov neotvorila.
Ritzau, ktorá poskytuje dánskym médiám textové správy a fotospravodajstvo, uviedla, že svoje služby pre klientov núdzovo presunula na šesť live blogov, "ktoré zaručujú lepšie prehliadanie".
"Ak to pôjde podľa očakávania, potom sa budeme môcť postupne vrátiť k normálu vo štvrtok," povedal Vesterlökke. Dodal, že útok si vynútil vypnutie redakčných systémov, keďže bola poškodená približne štvrtina zo 100 serverov agentúry Ritzau.
Ritzau si okrem vlastného IT oddelenia takisto najala externú bezpečnostnú spoločnosť, ktorá sa špecializuje na nápravu systémov po hekerských útokoch, a špecialistom pomáha aj poisťovňa agentúry.
Nie je známe, kto stojí za útokom, ktorý sa začal v utorok.
Tlačová agentúra Ritzau so sídlom v dánskej metropole Kodaň od roku 1866 distribuuje informácie a produkuje správy pre dánske médiá, organizácie a spoločnosti.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyjadril v stredu hlboké znepokojenie nad stavom slobody médií v Európskej únii a odsúdil násilie, prenasledovanie a nátlak, ktorým čelia novinári v členských štátoch EÚ.
Uznesenie, za ktoré sa vyslovilo 553 poslancov, 54 boli a 89 sa zdržalo hlasovania, upozornilo na "pokusy vlád niektorých členských štátov umlčať kritické a nezávislé médiá a oslabiť slobodu a pluralitu médií". Poslancov znepokojuje najmä stav verejnoprávnych médií v niektorých členských štátoch EÚ, kde sa tieto médiá stali "príkladom provládnej propagandy".
Poslanci sa zhodli v názore, že kľúčovými prvkami práva na slobodu prejavu a práva na informácie sú práve sloboda, pluralita a nezávislosť médií, ako aj bezpečnosť novinárov, ktoré majú zásadný význam aj z hľadiska demokratického fungovania EÚ. Schválený text upozorňuje, že "sloboda médií sa v uplynulých rokoch zhoršila", pričom pandémia ochorenia COVID-19 tento nepriaznivý vývoj ešte prehĺbila.
Dokument EP skonštatoval, že v posledných rokoch sa prejavila rastúca tendencia zastrašovania zameraná na umlčanie novinárov. Podľa europoslancov je zavraždenie maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej a slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice tragickou ukážkou toho, akému nebezpečenstvu čelia v súčasnosti investigatívni novinári.
Parlament v tejto súvislosti vyzval verejne činné osoby, aby sa zdržali očierňovania novinárov, a pripomenul členským štátom ich zákonnú povinnosť vyšetriť všetky takéto útoky. Poslanci tiež vyzvali na poskytnutie dodatočnej ochrany ženám - novinárkam, ktoré považujú za obzvlášť zraniteľné.
Zákonodarcovia zároveň upozornili, že ak sa vlastníctvo médií sústreďuje v rukách príliš malého počtu ľudí, ohrozuje to pluralitu, čo sťažuje boj proti šíreniu dezinformácií. Parlament preto žiada krajiny EÚ, aby prijali opatrenia na zamedzenie nadmernej koncentrácii vlastníctva médií a na zaručenie transparentnosti.
Kritika poslancov sa týka aj nadmerného zasahovania vlád členských štátov do verejnej reklamy, pričom odkázali, že finančné prostriedky EÚ sa nemajú vynakladať na podporu štátom kontrolovaných médií a médií šíriacich politickú propagandu.
Parlament v tejto súvislosti vyzval Európsku komisiu, aby do svojej výročnej správy o situácii v oblasti právneho štátu v jednotlivých krajinách EÚ začlenila aj posúdenie transparentnosti vlastníctva médií, ako aj miery vplyvu súkromného sektora a vlády na médiá. Podľa poslancov by sa snahy o obmedzenie slobody a plurality médií mali považovať za závažné a systematické zneužívanie moci, čo je v rozpore so základnými hodnotami Únie.
V neposlednom rade poslanci požiadali vytvoriť silnejší právny rámec na prevenciu a boj proti množiacim sa nenávistným prejavom na internete, kde je vítaná intenzívnejšia spolupráca online platforiem a orgánov činných v trestnom konaní.
Mexiko v roku 2020 zaznamenalo 19 prípadov vrážd novinárov, čo je najvyšší počet za obdobie posledných najmenej 10 rokov. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na stredajšie vyhlásenie mexických úradov.
Alejandro Encinas, tajomník mexickej vlády pre ľudské práva, uviedol, že od roku 2010 krajina zaznamenala 138 vrážd novinárov, z toho 38 počas vlády úradujúceho prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora. Ten do úradu nastúpil 1. decembra 2018.
"Tento rok sme zaznamenali 19 vrážd novinárov, čo predstavuje najvyšší počet takýchto vrážd, k akému v uplynulom desaťročí došlo," dodal Encinas.
Podľa amerického Výboru na ochranu novinárov (CPJ), sú pracovníci médií cieľom útokov najmä vtedy, ak ich práca nevyhovuje kriminálnym gangom alebo skorumpovaným funkcionárom.
Mexiko je podľa Reuters často uvádzané ako jedna z najnebezpečnejších krajín pre výkon novinárskeho povolania.
Súčasný mexický prezident López Obrador po prevzatí moci prisľúbil zníženie násilia a zvýšenie ochrany mediálnych pracovníkov. Od jeho nástupu na post prezidenta sú pre novinárov podľa vládnych údajov najnebezpečnejšími mexickými štátmi Sonora, Guerrero, Veracruz a Michoacán.
Neschopnosť úradov potrestať páchateľov sa často uvádza ako jedna z príčin násilia, píše Reuters.
Encinas dodal, že len päť percent zločinov spáchaných na novinároch sa pod súčasnou administratívou dočkalo súdnych procesov, na základe ktorých páchateľov odsúdili.
Copyright © TASR 2020
