MEDIA NEWS
Francúzski novinári a obhajcovia slobody tlače namietajú proti návrhu zákona, ktorý by obmedzil právo filmovať alebo fotografovať službukonajúcich policajtov. K návrhu sa v pondelok vyjadrila aj Európska komisia, ktorá upozornila, že aj v čase krízy musia mať spravodajské médiá možnosť "slobodne pracovať".
Hovorca EÚ Christian Wigand uviedol, že EK "sa k návrhom zákonov (v členských krajinách) nevyjadruje, je však samozrejmé, že v období krízy je viac ako inokedy dôležité, že novinári môžu robiť svoju prácu slobodne a v bezpečí".
Dodal, že ako je zvykom, EK si vyhradzuje právo preskúmať konečné právne predpisy s cieľom overiť ich súlad s právnymi predpismi EÚ.
Wigand reagoval na udalosti z minulého piatku, keď francúzsky parlament v prvom čítaní schválil zmenený a doplnený bezpečnostný zákon, ktorého jedna klauzula by kriminalizovala zverejňovanie snímok policajtov s úmyslom poškodiť ich "fyzickú alebo psychickú integritu".
Podľa agentúry AFP by tento zákon v praxi mohol obmedziť zverejňovanie fotografií alebo videozáznamov tvárí policajtov pri výkone ich povolania na verejných priestranstvách. V mnohých prípadoch by musela byť tvár policajta rozostrená.
Odbory združujúce novinárov a zamestnancov médií tvrdia, že by to mohlo dať polícii zelenú, aby novinárom zabránila v práci a potenciálnom dokumentovaní zneužívania služobného postavenia.
Návrh zákona odsúdili aj členovia protestných hnutí, ako sú "žlté vesty" či Extinction Rebellion, ktorých sympatizanti a aktivisti boli svojho času terčom ráznej reakcie polície počas pouličných demonštrácií.
Kritici návrhu zákona tiež varujú, že navrhované opatrenia môžu ohroziť slobodu tlače, právo verejnosti na informácie a podkopať úsilie zamerané na potlačenie neprimeraného policajného násilia.
Francúzske vedenie to odmieta s tým, že chce len "chrániť tých,. čo nás chránia". Poukazuje na prípady, keď sa na sociálnych sieťach v rámci kampaní proti policajným zložkám odhaľuje identita, miesto bydliska či dokonca mená príbuzných jednotlivých policajtov zachytených na zverejnených snímkach.
Francúzsku vládu k prijatiu týchto zmien v existujúcom zákone primal útok desiatok ľudí ozbrojených zábavnou pyrotechnikou a oceľovými tyčami na policajnú stanicu. Došlo k nemu v októbri na parížskom predmestí Champigny-sur-Marne.
Článok 24 návrhu spomínaného zákona predpokladá ročné väzenie a pokutu 45.000 eur za zverejnenie snímok s tvárami policajtov.
Európska komisia (EK) začala v pondelok právne konania o porušení právnych predpisov proti 23 členským štátom EÚ a Spojenému kráľovstvu za to, že neprijali pravidlá revidovanej smernice o audiovizuálnom obsahu. Predmetom právneho konania je aj Slovensko.
Členské krajiny mali zaviesť do svojej vnútroštátnej legislatívy pravidlá upravujúce koordináciu všetkých audiovizuálnych médií na území celej EÚ, a to tak tradičných televíznych vysielaní a služieb na požiadanie, ako aj platforiem na zdieľanie videí.
Cieľom nových pravidiel EÚ je vytvoriť regulačný rámec vhodný pre digitálny vek, ktorý povedie k bezpečnejšiemu, spravodlivejšiemu a rozmanitejšiemu audiovizuálnemu prostrediu. Nová únijná legislatíva posilňuje ochranu divákov, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť maloletých, rozširuje pôsobenie pravidiel týkajúcich sa prejavov nenávisti aj na platformy na zdieľanie videí a posilňuje kultúrnu rozmanitosť v audiovizuálnych médiách. A po prvýkrát zavádza aj nové požiadavky na nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov pre médiá a ochranu plurality médií.
Členské krajiny EÚ mali zakomponovať revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 19. septembra 2020. Do tohto termínu sa to podarilo iba Dánsku, Holandsku, Maďarsku a Švédsku.
Komisia preto zaslala formálnu výzvu Belgicku, Bulharsku, Cypru, Českej republike, Estónsku, Grécku, Fínsku, Francúzsku, Chorvátsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Malte, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovensku, Slovinsku, Španielsku, Taliansku a tiež Spojenému kráľovstvu a požiadala od nich ďalšie informácie. Dotknuté členské krajiny majú dva mesiace na zaslanie odpovede.
Podľa vyjadrenia podpredsedníčky EK pre hodnoty a transparentnosť Věry Jourovej je najvyšší čas, aby všetky členské štáty transponovali celoúnijné pravidlá a aby to urobili dobre. "Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách je kľúčovým právnym predpisom pre pluralitu médií. Posilňuje nezávislosť mediálnych regulátorov, podporuje transparentnosť vlastníctva médií a podporuje mediálnu gramotnosť," odkázala česká eurokomisárka na smernicu, na znení ktorej pred dvoma rokmi dohodli inštitúcie a členské krajiny EÚ.
Členské krajiny mali zaviesť do svojej vnútroštátnej legislatívy pravidlá upravujúce koordináciu všetkých audiovizuálnych médií na území celej EÚ, a to tak tradičných televíznych vysielaní a služieb na požiadanie, ako aj platforiem na zdieľanie videí.
Cieľom nových pravidiel EÚ je vytvoriť regulačný rámec vhodný pre digitálny vek, ktorý povedie k bezpečnejšiemu, spravodlivejšiemu a rozmanitejšiemu audiovizuálnemu prostrediu. Nová únijná legislatíva posilňuje ochranu divákov, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť maloletých, rozširuje pôsobenie pravidiel týkajúcich sa prejavov nenávisti aj na platformy na zdieľanie videí a posilňuje kultúrnu rozmanitosť v audiovizuálnych médiách. A po prvýkrát zavádza aj nové požiadavky na nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov pre médiá a ochranu plurality médií.
Členské krajiny EÚ mali zakomponovať revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 19. septembra 2020. Do tohto termínu sa to podarilo iba Dánsku, Holandsku, Maďarsku a Švédsku.
Komisia preto zaslala formálnu výzvu Belgicku, Bulharsku, Cypru, Českej republike, Estónsku, Grécku, Fínsku, Francúzsku, Chorvátsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Malte, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovensku, Slovinsku, Španielsku, Taliansku a tiež Spojenému kráľovstvu a požiadala od nich ďalšie informácie. Dotknuté členské krajiny majú dva mesiace na zaslanie odpovede.
Podľa vyjadrenia podpredsedníčky EK pre hodnoty a transparentnosť Věry Jourovej je najvyšší čas, aby všetky členské štáty transponovali celoúnijné pravidlá a aby to urobili dobre. "Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách je kľúčovým právnym predpisom pre pluralitu médií. Posilňuje nezávislosť mediálnych regulátorov, podporuje transparentnosť vlastníctva médií a podporuje mediálnu gramotnosť," odkázala česká eurokomisárka na smernicu, na znení ktorej pred dvoma rokmi dohodli inštitúcie a členské krajiny EÚ.
Copyright © TASR 2020
