MEDIA NEWS
Medzinárodný spravodajský kanál i24NEWS v utorok oznámil, že otvoril svoje štúdiá v marockých mestách Rabat a Casablanca. Ide o prvé médium svojho druhu so sídlom v Izraeli, ktoré pristúpilo k takémuto kroku po obnovení vzťahov medzi oboma krajinami v roku 2020, informovala tlačová agentúra AFP.
Kanál, ktorý vysiela v arabčine, angličtine a francúzštine zo svojho ústredia v izraelskom meste Jaffa, má svoju prevádzku aj v Dubaji v Spojených arabských emirátoch (SAE). Tá bola otvorená po normalizácii vzťahov židovského štátu so SAE v tom istom roku.
"Verím, že otvorenie našich kancelárií v Maroku umožní kanálu i24NEWS stať sa popredným hráčom na mediálnom a spravodajskom trhu v krajinách regiónu Maghribu i v ďalších častiach Afriky," uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ stanice Frank Melloul.
Maroko obnovilo vzťahy s Izraelom na základe dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi, pričom administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa uznala zvrchovanosť Rabatu nad sporným územím susednej Západnej Sahary.
Táto dohoda a podobné dokumenty, ktoré podpísali SAE a Bahrajn, porušili desaťročia trvajúci konsenzus arabských krajín, že bez komplexnej mierovej dohody s Palestínčanmi nesmie dôjsť k normalizácii vzťahov s Izraelom. Dohody vyvolali rozhorčenú reakciu Palestínčanov a ich podporovateľov v celom arabskom svete.
Je regulácia technologických gigantov realistická? Táto otázka bola hlavnou témou panelovej diskusie počas trojdňovej konferencie Globsec Bratislava Forum 2022, na ktorej vystúpila aj vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.
Vo svojich príspevkoch sa okrem problematiky globálnej bezpečnosti v kyberpriestore, boju proti šíreniu hoaxov a lží na internete či ruskej informačnej vojny venovala aj zodpovednosti sociálnych platforiem za obsah, ktorý šíria. Počas Globsecu sa vicepremiérka stretla aj s bieloruskou opozičnou líderkou a disidentkou Sviatlanou Cichanovskou a podpredsedníčkou Európskej komisie pre digitálne záležitosti Margharethe Vestagerovou.
"Sociálne siete dnes zarábajú miliardy aj na šírení nenávisti a dezinformácií a nenesú za to žiadnu zodpovednosť. Nie je možné, aby overovanie pravdivosti mal napríklad v prípade siete Facebook pre Slovensko na starosti jeden človek," povedala v rámci diskusného panelu Remišová s tým, že okrem európskej legislatívy potrebuje každá krajina aj vlastný účinný nástroj, ako eliminovať šírenie škodlivého obsahu.
Ako ďalej dodala, to, akú úlohu zohrali dezinformácie v online priestore, sme mali možnosť vidieť už pri voľbách v USA v roku 2016 či pri referende o Brexite v tom istom roku. Svoju úlohu zohrali aj pri anexii Krymu zo strany Ruska, ale aj v súčasnosti, kedy ruské bomby zabíjajú civilistov, ničia ukrajinské mestá a milióny ľudí z Ukrajiny nemôžu žiť vo svojich domovoch. Vojna v online priestore je podľa nej rovnako zničujúca ako reálna vojna a kyberbezpečnosť je previazaná s bojom proti dezinformáciám.
Aj keď je podľa Remišovej sloboda slova posvätnou hodnotou, prax na sociálnych sieťach ukázala, že všetko má svoje hranice. Svet pridlho ignoroval šírenie lží, hoaxov a propagandy, pre ktoré sú živnou pôdou práve sociálne siete.
"Výsledkom toho je hlboko zakorenená prokremeľská propaganda, dobre zorganizované fašistické hnutia, ale aj množstvo oklamaných ľudí z najzraniteľnejších skupín, akými sú mladí ľudia a seniori. A práve títo ľudia žijúci v klame, ktorý sa na nich valí zo sociálnych sietí, majú byť hlavným dôvodom, aby sme sa zaoberali potrebou vstúpiť do priestoru sociálnych platforiem a začať ich regulovať," pokračovala vicepremiérka s tým, že si je vedomá toho, že tento boj nebude zďaleka ľahký.
Za dobrý signál považuje Remišová prípravu spoločnej legislatívy, ale tiež fakt, že pod nedávnu slovenskú výzvu voči online platformám a poskytovateľom digitálnych služieb, ktorú sama predložila na summite EÚ vo Francúzsku, sa podpísalo všetkých 27 členských štátov.
Ministerka zároveň považuje za veľmi dôležité domáce aktivity rezortu informatizácie, ktorými sú príprava zákona, ktorý zavedie povinnosti veľkých online platforiem v boji proti dezinformáciám a nenávistným prejavom, a tiež projekt na podporu digitálnych zručností seniorov, ktorého pilotná fáza sa začala v týchto dňoch pre prvých tisíc účastníkov. Celkovo bude vyškolených viac ako 170 000 seniorov.
Ďalším z bodov rokovaní vicepremiérky Remišovej na svetovom bezpečnostnom fóre Globsec 2022 bolo stretnutie s výkonnou podpredsedníčkou Európskej komisie pre digitálne záležitosti Margharethe Vestagerovou. Diskutovali najmä o nastavení regulačného modelu na národnej úrovni v súvislosti s implementáciou európskej legislatívy v digitálnej oblasti. Samotná regulácia tejto oblasti si vyžaduje veľké množstvo inteligentných zručností, ktorých počet je vyšší, ako pri ochrane osobných údajov. Podľa Remišovej je dôležité, že Európska únia pristupuje k ochrane na sociálnych sieťach s plnou vážnosťou. Príkladom je Akčný plán EÚ proti dezinformáciám z roku 2018, ktorý je zameraný na identifikáciu dezinformácií, podporu nezávislých médií a overovateľov faktov a podporu mediálnej gramotnosti.
Vojna na Ukrajine a situácia v Bielorusku boli témami neformálneho stretnutia ministerky Remišovej s bieloruskou exilovou političkou a disidentkou Sviatlanou Cichanovskou.
"Násilie, ktoré bieloruský režim používa voči vlastným občanom, je neprípustné. Ľudia v Bielorusku majú právo zvoliť si slobodne a v spravodlivých voľbách vedenie svojej krajiny. Musíme urobiť maximum pre to, aby sa im to podarilo. Lukašenkov režim je – podobne ako Putinov v Rusku – zločinecký a tvrdo zasahuje proti ľuďom, ktorí sú preň nepohodlní," povedala na stretnutí Veronika Remišová, podľa ktorej má bieloruský národ plnú podporu Slovenska v boji za slobodu.
Vo svojich príspevkoch sa okrem problematiky globálnej bezpečnosti v kyberpriestore, boju proti šíreniu hoaxov a lží na internete či ruskej informačnej vojny venovala aj zodpovednosti sociálnych platforiem za obsah, ktorý šíria. Počas Globsecu sa vicepremiérka stretla aj s bieloruskou opozičnou líderkou a disidentkou Sviatlanou Cichanovskou a podpredsedníčkou Európskej komisie pre digitálne záležitosti Margharethe Vestagerovou.
"Sociálne siete dnes zarábajú miliardy aj na šírení nenávisti a dezinformácií a nenesú za to žiadnu zodpovednosť. Nie je možné, aby overovanie pravdivosti mal napríklad v prípade siete Facebook pre Slovensko na starosti jeden človek," povedala v rámci diskusného panelu Remišová s tým, že okrem európskej legislatívy potrebuje každá krajina aj vlastný účinný nástroj, ako eliminovať šírenie škodlivého obsahu.
Ako ďalej dodala, to, akú úlohu zohrali dezinformácie v online priestore, sme mali možnosť vidieť už pri voľbách v USA v roku 2016 či pri referende o Brexite v tom istom roku. Svoju úlohu zohrali aj pri anexii Krymu zo strany Ruska, ale aj v súčasnosti, kedy ruské bomby zabíjajú civilistov, ničia ukrajinské mestá a milióny ľudí z Ukrajiny nemôžu žiť vo svojich domovoch. Vojna v online priestore je podľa nej rovnako zničujúca ako reálna vojna a kyberbezpečnosť je previazaná s bojom proti dezinformáciám.
Aj keď je podľa Remišovej sloboda slova posvätnou hodnotou, prax na sociálnych sieťach ukázala, že všetko má svoje hranice. Svet pridlho ignoroval šírenie lží, hoaxov a propagandy, pre ktoré sú živnou pôdou práve sociálne siete.
"Výsledkom toho je hlboko zakorenená prokremeľská propaganda, dobre zorganizované fašistické hnutia, ale aj množstvo oklamaných ľudí z najzraniteľnejších skupín, akými sú mladí ľudia a seniori. A práve títo ľudia žijúci v klame, ktorý sa na nich valí zo sociálnych sietí, majú byť hlavným dôvodom, aby sme sa zaoberali potrebou vstúpiť do priestoru sociálnych platforiem a začať ich regulovať," pokračovala vicepremiérka s tým, že si je vedomá toho, že tento boj nebude zďaleka ľahký.
Za dobrý signál považuje Remišová prípravu spoločnej legislatívy, ale tiež fakt, že pod nedávnu slovenskú výzvu voči online platformám a poskytovateľom digitálnych služieb, ktorú sama predložila na summite EÚ vo Francúzsku, sa podpísalo všetkých 27 členských štátov.
Ministerka zároveň považuje za veľmi dôležité domáce aktivity rezortu informatizácie, ktorými sú príprava zákona, ktorý zavedie povinnosti veľkých online platforiem v boji proti dezinformáciám a nenávistným prejavom, a tiež projekt na podporu digitálnych zručností seniorov, ktorého pilotná fáza sa začala v týchto dňoch pre prvých tisíc účastníkov. Celkovo bude vyškolených viac ako 170 000 seniorov.
Ďalším z bodov rokovaní vicepremiérky Remišovej na svetovom bezpečnostnom fóre Globsec 2022 bolo stretnutie s výkonnou podpredsedníčkou Európskej komisie pre digitálne záležitosti Margharethe Vestagerovou. Diskutovali najmä o nastavení regulačného modelu na národnej úrovni v súvislosti s implementáciou európskej legislatívy v digitálnej oblasti. Samotná regulácia tejto oblasti si vyžaduje veľké množstvo inteligentných zručností, ktorých počet je vyšší, ako pri ochrane osobných údajov. Podľa Remišovej je dôležité, že Európska únia pristupuje k ochrane na sociálnych sieťach s plnou vážnosťou. Príkladom je Akčný plán EÚ proti dezinformáciám z roku 2018, ktorý je zameraný na identifikáciu dezinformácií, podporu nezávislých médií a overovateľov faktov a podporu mediálnej gramotnosti.
Vojna na Ukrajine a situácia v Bielorusku boli témami neformálneho stretnutia ministerky Remišovej s bieloruskou exilovou političkou a disidentkou Sviatlanou Cichanovskou.
"Násilie, ktoré bieloruský režim používa voči vlastným občanom, je neprípustné. Ľudia v Bielorusku majú právo zvoliť si slobodne a v spravodlivých voľbách vedenie svojej krajiny. Musíme urobiť maximum pre to, aby sa im to podarilo. Lukašenkov režim je – podobne ako Putinov v Rusku – zločinecký a tvrdo zasahuje proti ľuďom, ktorí sú preň nepohodlní," povedala na stretnutí Veronika Remišová, podľa ktorej má bieloruský národ plnú podporu Slovenska v boji za slobodu.
Copyright © TASR 2022
Francúzsky spravodajský kanál BFM TV uviedol, že reportéra trafil šrapnel, keď pripravoval materiál o ukrajinskej evakuačnej operácii.
„Pred niečo viac ako mesiacom som dával rozhovor presne tomuto televíznemu kanálu. Bolo to moje prvé interview s francúzskymi médiami počas vojny. Úprimnú sústrasť Frédéricovým kolegom a rodine,“ uviedol Zelenskyj.
Moldavský parlament v snahe zabrániť šíreniu moskovskej propagandy schválil zákaz vysielania ruských spravodajských programov. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Moldavsko, ktoré bolo kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, susedí s Ukrajinou a tiež so separatistickým regiónom Podnestersko, ktorý podporuje Moskva. Ruská invázia na Ukrajinu preto v krajine, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii, zvýšila napätie.
Podnestersko sa od Moldavska odtrhlo v roku 1992 a na jeho území sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov.
Vysielanie ruských spravodajských programov je síce v krajine zakázané od začiatku vojny, no parlament legislatívu formálne schválil až vo štvrtok.
Moldavská televízia teraz bude môcť vysielať len ruské zábavné programy, nie politické relácie. Nový zákon určuje aj pokuty a ďalšie tresty za vysielanie dezinformácií.
Moldavsko, ktoré bolo kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu, susedí s Ukrajinou a tiež so separatistickým regiónom Podnestersko, ktorý podporuje Moskva. Ruská invázia na Ukrajinu preto v krajine, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii, zvýšila napätie.
Podnestersko sa od Moldavska odtrhlo v roku 1992 a na jeho území sa nachádza približne 1 500 ruských vojakov.
Vysielanie ruských spravodajských programov je síce v krajine zakázané od začiatku vojny, no parlament legislatívu formálne schválil až vo štvrtok.
Moldavská televízia teraz bude môcť vysielať len ruské zábavné programy, nie politické relácie. Nový zákon určuje aj pokuty a ďalšie tresty za vysielanie dezinformácií.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
