Francúzska agentúra podľa TASR spresnila, že väzobne stíhaní novinári pracovali pre médiá napojené na prokurdskú opozičnú Ľudovodemokratickú stranu (HDP), ktorej v Turecku hrozí zákaz pre údajné prepojenie na kurdských povstalcov bojujúcich už desaťročia proti tureckému štátu.
Obhajca novinárov potvrdil, že jeho mandanti zostanú vo väzbe až do súdneho procesu. Ďalší štyria novinári boli prepustení na slobodu, ale sú pod súdnym dohľadom.
Predseda Združenia novinárov Turecka Nazim Bilgin v reakcii na uväznenie novinárov vyhlásil: "Pokiaľ ide o slobodu tlače, žijeme v najtemnejších dňoch dejín našej krajiny".
Zástupca tureckej sekcie organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) Erol Onderoglu označil zadržiavanie novinárov za pokus oslabiť "kurdskú politickú triedu... a pripraviť ju" o možnosť vyjadrovať sa pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Turecku uskutočnia na budúci rok.
AFP dodala, že legislatívny výbor tureckého parlamentu prijal v stredu návrh zákona, ktorý by zakotvil tresty odňatia slobody pre každého novinára alebo občana uznaného vinným z "verejného šírenia zavádzajúcich informácií". Návrhom sa ešte musí zaoberať a schváliť ho parlament. Bilgin ho však označil za "zákon o cenzúre".
V rámci represií, ktoré vládne úrady spustili po neúspešnom pokuse o prevrat proti prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi v roku 2016, bolo zadržaných, vyšetrovaných alebo súdených už mnoho súčasných i bývalých členov a sympatizantov strany HDP.
Tieto represie znepokojili západných spojencov Turecka. Varovali, že táto situácia môže spôsobiť ďalšie škody na ich diplomatických vzťahoch s Erdoganovou vládou.
V rebríčku slobody tlače RSF za rok 2022 sa Turecko ocitlo na 149. mieste zo 180 krajín, dodala AFP s tým, že Turecko je pravidelne kritizované za umlčiavanie a zastrašovanie médií kritických k vláde.
Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán navštívi na budúci týždeň Turecko. Pôjde o jeho prvú cestu do tejto krajiny od brutálnej vraždy novinára Džamála Chášukdžího v roku 2018.
Oznámil to v piatok nemenovaný vysokopostavený turecký činiteľ, na ktorého sa odvoláva tlačová agentúra AFP.
Korunný princ, ktorý je de facto vládcom saudskoarabského kráľovstva, zavíta do tureckého hlavného mesta Ankara. Detaily jeho návštevy oznámi Rijád v priebehu víkendu.
Zástupcovia oboch krajín podpíšu niekoľko dohôd, keďže Turecko – sužované rastúcou infláciou – hľadá podporu u nezápadných partnerov.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan navštívil Saudskú Arábiu v apríli, pričom sa stretol s bin Salmánom a navštívil moslimské pútnické mesto Mekka.
Chášukdží bol saudskoarabský novinár, ktorý písal pre americký denník The Washington Post a kriticky sa vyjadroval k režimu vo svojej vlasti. Agenti Rijádu ho zavraždili v saudskoarabskom konzuláte v tureckom Istanbule.
Prípad šokoval celý svet a značne poškodil vzťahy medzi týmito regionálnymi rivalmi. Erdogan vtedy vyhlásil, že vraždu nariadili "najvyššie úrovne" saudskoarabskej vlády, hoci korunného princa priamo neobvinil.
Vzťahy zostali zmrazené viac ako tri roky. Saudská Arábia zareagovala neoficiálnym bojkotom tureckého dovozu, čím vyvíjala tlak na turecké hospodárstvo.
Po obnovení vzťahov istanbulský súd v apríli zastavil proces v neprítomnosti s 26 podozrivými Saudskoarabmi spájanými s Chášukdžího smrťou a prípad postúpil Rijádu.
"Julian neurobil nič zlé. Nespáchal žiadny zločin a nie je zločinec. Je novinár a vydavateľ a je trestaný za to, že robil svoju prácu," píše WikiLeaks na Twitteri.
Britská ministerka vnútra Priti Patelová schválila v piatok žiadosť vlády Spojených štátov o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea. Ten má teraz 14 dní na podanie odvolania.
Prípad svojho zakladateľa označila WikiLeaks za politický a prejav pomsty amerických štátnych orgánov. Ako uviedla WikiLeaks, Assange zverejnil dôkazy, že USA sa dopustili vojnových zločinov a usilujú sa ich zakryť.
Spojené štáty žiadajú o Assangeovo vydanie pre obvinenia zo sprisahania, nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov. Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010 až 2011. Assange všetky obvinenia odmieta.
Ako v piatok informovala agentúra AP, guľka bola identifikovaná ako 5,56 mm náboj americkej výroby vystrelený z pušky M4, ktorú bežne používajú izraelské sily.
Izraelská armáda tvrdí, že palestínski militanti používajú rovnakú muníciu, poznamenala AP.
Al-Džazíra na svojom webe informovala, že podľa balistických a forenzných expertov bola strela so zelenou špičkou navrhnutá tak, aby prerazila pancier. Odborníci uviedli, že náboj bol navrhnutý a vyrobený v Spojených štátoch.
AP dodala, že izraelská armáda zverejnila vlastnú fotografiu vriec s nábojmi, ktoré boli - podľa nej - zhabané pri zásahu v máji.
Náboje na oboch snímkach sa zdajú byť identické, so zeleným označením na špičkách, konštatuje AP.
Al-Džazíra neuviedla, ako získala snímku náboja, ktorý má v držbe palestínska samospráva. Na snímke je zobrazená zrejme zakrivená vystrelená guľka v priehľadnej plastovej nádobke označenej červenou značkou.
Rekonštrukcia osudnej prestrelky podľa agentúry AP podporuje výpovede palestínskych svedkov, že Aklaovú zastrelili izraelskí vojaci. Rekonštrukciou sa však nedospelo ku konečnému záveru, poznamenala AP.
Al-Džazíra a palestínska samospráva naďalej vinia Izrael, že príslušníci izraelských bezpečnostných zložiek zasiahli novinárku zámerne, čo Izrael rozhodne popiera.
Izraelská armáda tvrdí, že novinárka bola smrteľne zranená počas vojenskej operácie v utečeneckom tábore Džanín, počas ktorej došlo k prestrelke medzi izraelskými vojakmi a palestínskymi militantmi.
Zistiť, či daný náboj vystrelil izraelský vojak alebo palestínsky militant, by bolo podľa velenia izraelskej armády možné jedine pomocou dôkladnej balistickej analýzy guľky. Tú však Palestínčania odmietajú vydať.
Palestínska samospráva tvrdí, že má presvedčivé dôkazy o tom, že zodpovednosť za smrť novinárky nesie Izrael, pričom nielen odmieta vydať guľku na analýzu, ale aj akokoľvek spolupracovať s Izraelom.
Vlastné vyšetrovanie palestínskych úradov dospelo k záveru, Aklaovú zabil náboj kalibru 5,56 mm vystrelený z poloautomatickej pušky Ruger Mini-14.
Izrael tvrdí, že identifikoval vojenskú pušku, z ktorej mohla byť vystrelená smrtiaca strela. Na vyvodenie jednoznačného záveru by však potreboval analyzovať aj guľku. Podrobnosti o puške Izrael neposkytol, dodala AP.
Aklaová, 51-ročná Američanka palestínskeho pôvodu, bola uznávanou spravodajkyňou arabskojazyčnej televíznej stanice al-Džazíra. Izraelsko-palestínskemu konfliktu sa táto novinárka venovala viac ako 25 rokov.
Copyright © TASR 2022
Novým vlastníkom a vyhlasovateľom hudobnej ankety Český slavík sa stane TV Nova. Zmluvu o prevode práv uzavrela s agentúrou Musica Bohemica. Dokončenie transakcie je predpokladané v júli, po úplnom prevode práv súvisiacich s organizovaním tejto ankety. ČTK o tom informoval riaditeľ agentúry Musica Bohemica Jaroslav Těšínský. Minulý ročník po štvorročnej pauze s novou štruktúrou hlasovania organizoval matematik a podnikateľ Karel Janeček, ktorý chce kandidovať budúci rok na prezidenta SR. Tohtoročné slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutoční v novembri tohto roku. Podrobnosti k systému hlasovania, jednotlivým kategóriám a ďalšie detaily sa diváci dozvedia v septembri. "Sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať práva na organizovanie tejto výnimočnej ankety, ktorá je už šesťdesiat rokov spätá so svetom českej populárnej hudby. Plánujeme veľkolepý večer plný skvelých hostí a hudobných čísel, veríme, že sa diváci budú dobre baviť," uviedla Silvia Majeská, programová riaditeľka TV Nova. Anketu v posledných rokoch jej konania sprevádzali rôzne kontroverzie, napríklad okolo údajnej manipulácie s hlasmi. V roku 2016 vzbudilo pozornosť druhé miesto Tomáša Ortel a jeho skupiny Ortel. Kapela bola spájaná s krajnou pravicou a kritici jej vyčítali xenofóbne texty namierené proti menšinám. Anketa sa vlani vrátila na hudobnú scénu s novou štruktúrou hlasovania, ktorej autorom je Janeček. Verejnosť hlasovala pomocou hlasovacieho systému D21, priamy prenos odvysielala Nova. Televízia po prenose uviedla, že bude musieť s právnikmi hľadať cestu, či sa dá pri dnešnej mediálnej legislatíve predísť v budúcnosti podobným excesom, ktoré sa podľa nej odohrali v priamom prenose pri odovzdávaní cien. Podľa niektorých médií Nova narážala na Janečkove slová, keď Janeček pri odovzdávaní cien okrem iného kritizoval protiepidemické opatrenia vlády, ktoré podľa neho mali zásadný negatívny vplyv na kultúru a viedli k rozdeleniu spoločnosti. Janeček v reakcii uviedol, že si za svojimi slovami stojí, bola podľa neho na mieste. Českého slávika v kategórii speváčok vlani v novembri získala speváčka Ewa Farna. Zo spevákov si najvyššie ocenenie odniesol Marek Stratený, ktorý sa stal aj absolútnym víťazom podľa počtu hlasov, ktorých dostal 48.048. V kategórii kapiel vyhrala skupina Mirai. Pre všetkých to bolo prvé víťazstvo v ankete. Stratený navyše získal cenu Najobľúbenejšia pieseň poslucháčov Rádia Impuls, ktorou sa stala skladba Moja milá. Ocenenie víťazom obnovenej hudobnej ankety Český slávik organizátori odovzdali na slávnostnom večeri v Hudobnom divadle Karlín 19. novembra.
Ruská divízia americkej internetovej spoločnosti Google vo štvrtok vyhlásila bankrot. Uviedla to dnes agentúra Interfax, ktorá sa odvoláva na súdne záznamy. Divízia tento krok následne potvrdila. O zámere vyhlásiť bankrot informovala už v máji s tým, že ruské úrady jej obstavili bankový účet, čím jej znemožnili vykonávať všetky platby. "Vzhľadom k tomu, že ruské úrady Googlu obstavili jeho ruský bankový účet, už nebolo fungovanie našej ruskej kancelárie udržateľné. Preto divízia vyhlásila bankrot," uviedol podľa agentúry Reuters hovorca firmy. "Ľudia v Rusku sa spoliehajú na naše služby. Zachováme dostupnosť bezplatných služieb, ako je Search, YouTube, Gmail, Maps, Android a Play," dodal. Ruské úrady v minulosti Googlu vymerali niekoľko pokút. Ich súčasťou je aj sankcia 7,2 miliardy rubľov (zhruba tri miliardy Sk) z minuloročného decembra. Firma ju dostala za to, že opakovane odmietala mazať zo svojich systémov obsah v Rusku považovaný za nezákonný. Divízia mala túto pokutu zaplatiť do 19. marca. V máji začali exekútori kroky, ktoré majú zaistiť uhradenie pokuty. Ruská divízia Google v minulom roku hospodárila so stratou 26 miliardy rubľov pri tržbách 143,3 miliardy rubľov. Stratu tak vykázala prvýkrát od roku 2009, uviedla agentúra Interfax.
Copyright © ČTK 2022
Európska komisia dnes zverejnila posilnený Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií. Komplexnejší kódex nadväzuje na kódex z roku 2018 s ohľadom na vývin dezinformačnej scény počas pandémie Covid-19 ako aj vojny na Ukrajine. Cieľom prísnejšieho kódexu je vyriešiť nedostatky kódexu z roku 2018 prísnejšími opatreniami a reguláciou ako aj reagovať na nedostatky zistené počas prevádzkovej praxe. Medzi záväzky kódexu patrí: širšia účasť na implementácii kódexu, zmenšovanie finančnej podpory pre šíriteľov dezinformácií, doplnenie nových foriem manipulatívneho správania, vybavenie používateľov lepšími nástrojmi na rozpoznávanie a označovanie dezinformácií, rozšírenie overovania faktov, zabezpečenie transparentnosti politickej reklamy, viac podpory pre výskumníkov, zriadenie centra a pracovnej skupiny pre transparentnosť či posúdenie vplyvu kódexu pravidelným monitorovaním.
34 signatárov, medzi ktorých patria významné sociálne siete- Meta, Google, Twitter, Microsoft a TikTok, fact-checkingové platformy- Maldita, PagellaPolitica, Demagog and Faktograf či zástupcovia občianskej spoločnosti- Avaaz, Globsec a Reportéri bez hraníc sa podpísali pod dokument, ktorý je veľkým krokom k bezpečnejšiemu online prostrediu bez dezinformácií a hoaxov.
Podrobnosti:
Tlačová
správa
Centrálny
zdroj Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií
Otázky a odpovede k sprísnenému kódexu postupov
