RTVS NEWS
"Ponúkam RTVS badateľnú zmenu, ktorú budeme môcť pravidelne merať," uviedol Živica. Svoje predpoklady na funkciu šéfa RTVS odvíja od predchádzajúcich skúseností v oblasti komunikačnej a marketingovej stratégie. Zdôrazňuje svoju otvorenosť a férovosť so všetkými zainteresovanými stranami, hľadanie spoločne výhodných riešení. Tieto princípy chce presadiť pri samotnom riadení inštitúcie navonok i dovnútra smerom k zamestnancom, ale napríklad aj v spravodajstve RTVS. Pri ňom upozorňuje na objektívnosť a to, aby prinášanie informácií nenahradzovalo predkladanie hodnotení. "Nie sme majiteľmi pravdy, sme tí, ktorí hľadajú pravdu," zdôraznil. Personálne nominácie v oblasti manažmentu spravodajstva a publicistiky by podľa Živicu nemali vytvárať rozporuplné diskusie.
V jeho prioritách pre budúcu RTVS sa nachádza rozvoj digitalizácie a využitie najnovších technologických aplikácií. Za použiteľné ich považuje aj v prípade rozvoja regionálneho vysielania či prvkov, ktoré pomáhajú sprístupňovať programy RTVS pre ľudí so zrakovým či sluchovým postihnutím. Živica chce pracovať na nových formách a žánroch vysielania súčasne s posilnením bezpečného online prostredia. Časť prezentácie venoval aj dôležitosti vysielania športu, nielen vrcholového, ale aj amatérskeho.
V rámci financovania RTVS ráta so systémom založeným na koncesionárskych poplatkoch, zdrojoch zo zmluvy so štátom a príjmoch z reklamy. O koncesionárskych poplatkoch hovorí "jednoznačne zachovať a postupne, citlivo zvyšovať". Zvýšenie príjmov vidí Živica v posilnení online ponuky a partnerstiev s novými veľkými zadávateľmi, rovnako tak prostredníctvom nových foriem i tém vysielania, ktoré môžu byť financované z eurofondov.Podobne ako samotné verejné vypočúvanie kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS, ktoré sa oneskorilo v dôsledku technických problémov, sa zdržala aj samotná prezentácia prvého vystupujúceho Daniela Živicu. Kým dostal slovo, musel si spolu s ďalšími prítomnými vypočuť slovnú prestrelku členov Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá o opodstatnenosti a relevantnosti výberu členov externej komisie, ktorá má pomôcť zvýšiť odborný charakter vypočúvania.
Živica priznal, že ho to trochu vyrušilo. "Rešpektujem názorové spektrum, ale očakával som, že sa budeme venovať vecnej komunikácii na tému, pre ktorú sme tu. Bral som to ako istý záťažový test," uviedol pre TASR. Myslí si však, že dokázal vo svojej prezentácii zhutniť najdôležitejšie myšlienky, neprekvapili ho ani položené otázky. "Snažil som sa pripraviť na všetko možné a myslím si, že som bol dobre pripravený," uviedol kandidát, ktorý sa doteraz venoval marketingovej a komunikačnej stratégii.
Vladimír Seman sa vo svojej prezentácii kriticky vyjadroval k súčasnému i bývalému vedeniu RTVS, mieni, že verejnoprávne médium trpí "bratislavocentralizmom". Na jeho výroky, ktoré sa týkali i osobných invektív, poukázali i členovia expertnej komisie. "Prečo vlastne kandidujete, veď podľa toho, čo ste povedali, vy ani nechcete v RTVS pracovať. Verejnoprávnu inštitúciu, ale i iných ste tu doslova opľuli," upozornila Magdaléna Glasnerová, ktorá zhodnotila niektoré Semanove výroky ako hoaxy. Seman je presvedčený, že "všetko, čo povedal, je pravda". Svoju kandidatúru obhajoval hlasom profesijných skupín, ktoré ho k tomuto kroku vyzvali. Od členov výboru viackrát chcel, aby mu odpovedali na jeho vyslovené podnety, poslanci ho upozornili, že jeho úlohou na prezentácii nie je klásť otázky.
Seman kritizoval, že 95 percent rozpočtu RTVS ostáva na pôde bratislavských štúdií. Hovorí o výraznom nepomere. V tejto súvislosti spomenul aj spravodajstvo RTVS. Pri prerozdeľovaní financovania sa podľa neho často argumentuje výsledkami prieskumov, z ktorých spravodajstvo RTVS vychádza ako najobjektívnejšie. Nespochybňuje, že na ňom pracujú kvalitní profesionáli. Rozdiely v dôveryhodnosti v porovnaní s inými médiami však považuje za minimálne, pričom podľa neho nie sú dané ani tak samotným obsahom ako tým, že nie je prerušované reklamou.
Potrebu vidí v nastolení akéhosi vnútrokonkurenčného systému, napríklad zriadením ôsmich regionálnych redakcií. Tie by mali mať istú autonómnosť a vysielať aj dianie v regiónoch. Myslí si, že i pri spravodajstve treba vo väčšej miere umožniť, aby reflektovalo aj regionálny, nielen centralistický model.
Zároveň apeluje na odbornú a verejnú diskusiu o ďalšom fungovaní RTVS. "Generálny riaditeľ RTVS by mal iniciovať a do istej miery aj moderovať spoločenskú diskusiu na túto tému," povedal s tým, že by mal byť pritom otvorený rôznym vyústeniam diskusie. Spomenul napríklad alternatívu, že verejnú mediálnu službu môžu zabezpečiť aj súkromné médiá prostredníctvom objednávky. Zdôraznil, že zmeny by sa však nemali diať nasilu, ale mali by byť poctivo nastolené a odkonzultované.
Seman deklaroval svoju apolitickosť, hoci sa v parlamentných voľbách v roku 2020 uchádzal o post poslanca NR SR na kandidátke hnutia OĽANO.
Búza v rámci prezentácie zadefinoval ciele, ku ktorým chce v jednotlivých rokoch svojho mandátu v prípade zvolenia smerovať. Detský kanál by sa mohol spustiť už v prvom roku jeho pôsobenia na čele RTVS. "Nevytvárali by sme však novú programovú službu, išlo by o preformátovanie programovej služby Trojka, ktorá by sa počas dňa venovala detskému vysielaniu a večer staršej generácii," ozrejmil.
Búza chce vytvoriť i "skutočný spravodajský kanál", súčasná :24 takým podľa neho nie je. Myslí si, že spravodajský kanál by mohol zlúčiť spravodajské i športové programy. Za nevyhnutnú považuje revitalizáciu objektov RTVS.
Spustenie samostatného rómskeho programu je vzhľadom na jeho náročnosť i zabezpečenie financovania najvzdialenejší cieľ. Mieni, že zdroje pre vykrytie takejto programovej služby je možné nájsť väčšou participáciou RTVS s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa pre tvorbu formátov môžu uchádzať o granty z Európskej únie ako zdroja financovania. "Aj preto to vnímam tak trochu ako PPP projekt," uviedol Búza, ktorý má predstavu etablovať samostatné vysielanie pre Rómov v košickom štúdiu.
Ciele pri rozhlasovej programovej službe vidí pri posilňovaní regionálneho vysielania, ale napríklad aj činnosti rozhlasových umeleckých telies. V prípade rozhlasových programových služieb by chcel minimálne zachovať súčasný stav. "Som presvedčený, že by nedošlo k žiadnej redukcii, skôr naopak, možno by mohol vzniknúť samostatný program zameraný len na hovorené slovo," povedal.
Zdôraznil úlohu verejnoprávneho spravodajstva, jeho objektívnosť, kriticky sa vyjadroval k doterajšiemu vedeniu tohto segmentu, ktoré podľa neho vykázalo výrazné zaostávanie za komerčnými televíziami nielen pri informovaní o pandémii ochorenia COVID-19, ale najmä pri spravodajstve o situácii na Ukrajine. Zdôraznil takisto posilnenie výstupov spravodajstva na webe i prostredníctvom mobilných aplikácií. "Momentálne tieto služby dostatočne využívané nie sú," zdôraznil. Výraznú rezervu súčasnosti vidí taktiež v príspevku RTVS do boja proti konšpiráciám a v edukácii, ako je potrebné odlišovať relevantné spravodajské informácie a hoaxy.
V prípade financovania je zástancom zachovania koncesionárskych poplatkov. Zdroje je podľa neho možné nájsť aj optima
Kandidát na generálneho riaditeľa RTVS Peter Janků má reorganizačný zámer s touto inštitúciou. Navrhuje napríklad spojiť šport a spravodajskú :24 do jedného plnoformátového spravodajsko-športového kanála. Posilniť chce spravodajstvo RTVS a jeho špecializáciu. Počas pondelkového verejného vypočutia kandidátov zdôraznil, že v spravodajstve RTVS mu chýba výraznejší názor odborníkov či analytikov. Verejnoprávna televízia a rozhlas pritom podľa neho majú mať silné spravodajstvo a ponúknuť divákovi základnú informáciu bez kauzalít. RTVS podľa neho treba ozdraviť a definovať jej miesto.
Janků podčiarkol, že základnú líniu agentúrneho spravodajstva musí človek dostať aj v RTVS, cez web inštitúcie. "V čase mieru si môžeme vyberať z multiplexu stoviek programov, ale keď sa niečo stane, musíme vedieť, že je tu RTVS, na ktorú sa môžeme spoľahnúť," podčiarkol a poukázal na aktuálne hybridné hrozby a dezinformačné vojny. Janků podotkol, že divák niekedy dostáva v správach len kauzálnu informáciu s konotáciami. Divák by si pritom podľa neho mal v spravodajstve RTVS nájsť informáciu, ktorá ho zorientuje v problematike. Kritizuje, že väčšina tém sa dostáva na obrazovku cez diskusiu politikov a názor odborníkov chýba.
V súvislosti s reorganizáciou RTVS a spravodajstva poukázal na potrebu rozdelenia a posilnenia redakcií, najmä ekonomickej či kultúrnej. Janků chce, aby RTVS nielen informovala, ale aj formovala kultúrne prostredie. Potrebu vníma aj v silnom regionálnom spravodajstve. Zriadiť chce analytický, editorský a rešeršný tím, ktorý má pomáhať podporovať jednotlivé zložky. Tým chce zároveň napomôcť predchádzaniu dezinformáciám.
V súvislosti s financovaním RTVS hovoril o rôznych mechanizmoch s cieľom zefektívnenia finančných zdrojov, putujúcich do RTVS. Spomenul otázku štandardizácie nárokov vrátenia DPH. Navrhuje okrem iného zefektívnenie produkcie. Diskutovať sa podľa neho dá aj o valorizácii koncesionárskych poplatkov. Vie si predstaviť zriadenie rady odborníkov, ktorá by každé dva roky prehodnocovala prostredie a odporúčala poslancom NR SR možné zvýšenie koncesií. Čo sa týka personálnych kapacít, aj zmena štruktúr má podľa jeho slov jasne definovať jednotlivé zložky a potrebné personálne obsadenie.
Janků podčiarkol, že základnú líniu agentúrneho spravodajstva musí človek dostať aj v RTVS, cez web inštitúcie. "V čase mieru si môžeme vyberať z multiplexu stoviek programov, ale keď sa niečo stane, musíme vedieť, že je tu RTVS, na ktorú sa môžeme spoľahnúť," podčiarkol a poukázal na aktuálne hybridné hrozby a dezinformačné vojny. Janků podotkol, že divák niekedy dostáva v správach len kauzálnu informáciu s konotáciami. Divák by si pritom podľa neho mal v spravodajstve RTVS nájsť informáciu, ktorá ho zorientuje v problematike. Kritizuje, že väčšina tém sa dostáva na obrazovku cez diskusiu politikov a názor odborníkov chýba.
V súvislosti s reorganizáciou RTVS a spravodajstva poukázal na potrebu rozdelenia a posilnenia redakcií, najmä ekonomickej či kultúrnej. Janků chce, aby RTVS nielen informovala, ale aj formovala kultúrne prostredie. Potrebu vníma aj v silnom regionálnom spravodajstve. Zriadiť chce analytický, editorský a rešeršný tím, ktorý má pomáhať podporovať jednotlivé zložky. Tým chce zároveň napomôcť predchádzaniu dezinformáciám.
V súvislosti s financovaním RTVS hovoril o rôznych mechanizmoch s cieľom zefektívnenia finančných zdrojov, putujúcich do RTVS. Spomenul otázku štandardizácie nárokov vrátenia DPH. Navrhuje okrem iného zefektívnenie produkcie. Diskutovať sa podľa neho dá aj o valorizácii koncesionárskych poplatkov. Vie si predstaviť zriadenie rady odborníkov, ktorá by každé dva roky prehodnocovala prostredie a odporúčala poslancom NR SR možné zvýšenie koncesií. Čo sa týka personálnych kapacít, aj zmena štruktúr má podľa jeho slov jasne definovať jednotlivé zložky a potrebné personálne obsadenie.
Bezvýhradné napĺňanie verejnoprávneho poslania, využitie ľudského potenciálu ako najdôležitejšieho kapitálu RTVS a transformácia telerozhlasu na zodpovednú, kvalitnú a efektívne fungujúcu inštitúciu, ktorej vysielanie zodpovedá nárokom a očakávaniam verejnosti. Ako piliere svojej vízie riadenia a rozvoja RTVS to na verejnom vypočutí uviedol kandidát na post šéfa inštitúcie Ivan Golian.
V súvislosti s digitalizačným a technologickým procesom Golian zdôraznil nevyhnutnú transformáciu. "Divák a poslucháč sa nesmie prispôsobovať RTVS, RTVS sa, naopak, musí prispôsobovať divákom a poslucháčom," zdôraznil odborník v oblasti digitalizácie a telekomunikácií.
V prípade financovania telerozhlasu kvantifikuje zmeny súčasných parametrov, ktoré by mali zabezpečiť udržateľnosť príjmov a stabilizáciu financovania, upozorňuje zároveň, že témy financovania zasahujú do legislatívneho rámca. "Navrhujem zvýšenie koncesionárskych poplatkov na 6,87 eura i zvýšenie objemu reklamy vo vysielaní RTVS na jedno percento," prezentoval. K stabilizácii financovania by malo prispieť podľa neho aj to, aby poplatky za vysielače a šírenie signálu prevzal štát.
V rámci portfólia programových služieb je za dočasné prehodnotenie vysielania samostatného športového kanálu. Vníma síce dôležitosť športového vysielania, upozorňuje však, že musí mať aj divácky príťažlivý obsah. "Navrhujem preto dočasne pozastaviť samostatný športový program, kým sa neprehodnotí jeho obsah a potenciál získať do budúcnosti vysielacie práva na divácky najatraktívnejšie podujatia," dodal. Chce iniciovať aj diskusiu o inom ekonomickom modeli partnerstva RTVS so športovými zväzmi. "Má zabezpečiť, aby šport ako dôležitý fenomén na obrazovkách motivoval a inšpiroval na aktívny život," priblížil.
V prípade spravodajstva zdôraznil hodnotové ukotvenie a profesionalizmus tvorcov spravodajstva RTVS, rovnako posilnenie edukatívneho vplyvu verejnoprávneho média pri boji s konšpiráciami a hoaxmi.
Priznal, že už diskutuje s potenciálnymi kandidátmi na vedúce pozície v RTVS, ktorých by rád oslovil na spoluprácu v prípade úspešnej kandidatúry.
Na pondelkovom verejnom vypočutí kandidátov už svoje vízie riadenia a rozvoja RTVS predstavili Daniel Živica, Vladimír Seman, Tibor Búza a Peter Janků, po Golianovi budú nasledovať Peter Badač, Jaroslav Rezník a Ľuboš Machaj. Poradie si kandidáti vyžrebovali na začiatku híringu.lizáciou výrobných procesov a väčším využitím interných výrobných kapacít.Zodpovednosť, odbornosť a veľký záujem o budúcnosť RTVS cítil pri verejnom vypočutí kandidát na šéfa telerozhlasu Ivan Golian. V rozhovore pre TASR po svojej prezentácii nechcel špekulovať o prípadných šanciach, mieni však, že jeho výhodou môže byť aj dlhoročná manažérska skúsenosť z iného prostredia, ako sú médiá.
"Vzhľadom na to, akou technologickou transformáciou musí nevyhnutne RTVS prejsť, je proces prípravy RTVS do budúcnosti aj veľkou manažérskou výzvou," uviedol. Mieni tiež, že v súvislosti s týmito výzvami vie vyvážiť i hendikep chýbajúcich skúseností z médií. "To, na čom staviam ja – odbornosť, kvalita, efektívnosť-, sú manažérske pravidlá, ktoré ostávajú nemenné," skonštatoval.
Golian takisto priznal, že v súlade s cieľom dosiahnuť čo najlepší manažérsky výsledok si dokáže predstaviť spoluprácu aj so svojím protikandidátmi vo výberovom konaní. "Samozrejme, prečítam si ich projekty a v prípade oblastí, kde nie som úplne doma a, naopak, ich zásah je adresný, si viem predstaviť takúto spoluprácu," povedal.
Peter Janků, ktorý má už prezentáciu takisto za sebou, si myslí, že jedným z hlavných cieľov pre budúci manažment RTVS je zamedziť pochybeniam, ktoré sa v poslednom období prejavili v spravodajstve verejnoprávneho média. V tejto súvislosti avizuje tiež snahu poskytnúť divákom aj spravodajstvo očistené bez určitého kauzálneho naviazania. "My často divákov alebo poslucháčov v problematike, ktorej úplne nerozumejú, staviame na tú alebo druhú stranu. Preto chcem zo spravodajského webu RTVS vytvoriť agentúrny spravodajský servis ponúkajúci bázu čistých agentúrnych informácií," vysvetlil. V spravodajstve zdôraznil tiež silný regionálny zásah spravodajstva, v jeho plánoch je preto vybudovať krajské spravodajské centrály.
Na pondelkovom verejnom vypočutí kandidátov na post generálneho riaditeľa RTVS sa predstavuje osem kandidátov, ktorí majú 15 minút na vlastnú prezentáciu a 30 minút je vyhradených na otázky. Prezentácie trvajú však v realite oveľa dlhšie ako pôvodne stanovené časy. Svoje projekty už predstavili Daniel Živica, Vladimír Seman, Tibor Búza, Peter Janků, Ivan Golian a Peter Badač, nasledovať budú ešte Jaroslav Rezník a Ľuboš Machaj. Poradie si kandidáti vyžrebovali na začiatku híringu.
Čo sa týka personálneho zabezpečenia RTVS, vníma frustráciu zamestnancov a spolupracovníkov. Nemajú podľa neho vhodné podmienky na prácu. Problém vidí v neadekvátnom ohodnotení či pracovnom pomere na dobu určitú. Treba podľa neho zmapovať jednotlivé pozície, dôkladne zanalyzovať odmeňovací systému, rozpočet a následne systém zefektívniť. V otázke ochrany zamestnancov si vie predstaviť zavedenie inštitútu ombudsmana, ktorý by mohol fungovať napríklad pod Radou RTVS.
V súvislosti s organizačnou štruktúrou vidí Badač výhodu RTVS v disponovaní viacerými platformami. Poznamenal, že napríklad filmový dokument môže byť vyrobený aj ako podcast, prípadne sa dá prepísať do knižnej podoby a vydať. Preto chce zaviesť producentské centrá, aby sa potenciál produktov rozvíjal na viaceré platformy. Obmedziť nechce externú spoluprácu, no za primárne považuje vyťažiť interné kapacity.
Badač súhlasí so súčasným počtom programových služieb, upravil by však profiláciu ich okruhov. Pri televízii by Dvojku rozdelil na programovú službu pre rodiny a pre deti a mládež, pri Trojke by preformátoval program aj na špecifické cieľové skupiny. RTVS by mala byť podľa neho výraznejšie prítomná na internete, pričom by mohla byť prístupná okrem iného aj Slovákom žijúcim v zahraničí.
Podčiarkol, že RTVS musí byť otvorená verejnosti, transparentná, nezávislá, národná a spoľahlivá. "Nemala by sa naháňať len za sledovanosťou," podotkol. Potenciál inštitúcie vidí aj v boji s dezinformáciami. Začať by sa podľa neho dalo napríklad s podporou kritického myslenia pri detskom divákovi a pri mládeži. Vie si predstaviť tiež aktivity pre školy.
Rovnako si myslí, že moderné technológie nahrávajú zvyšovaniu kvality a množstva obsahu prístupného pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale i národnostným menšinám. Napríklad systémy na automatický prepis by podľa neho mohli výrazne priblížiť rozhlasové vysielanie nepočujúcim.
"RTVS je obrovské puzzle, ktorého jednotlivé dieliky musia do seba presne a logicky zapadať. V tom je tajomstvo hľadania rovnováhy RTVS," uviedol na vysvetlenie.
Komplex RTVS v rámci vízie riadenia a rozvoja rozdelil do 15 oblastí zahrňujúcich financovanie a prevádzku, programovú službu, distribúciu signálu, rozširovanie online služieb či činnosť kreatívnych centier RTVS.
V rámci financovania apeluje na zvýšenie dlhodobo poddimenzovaného financovania RTVS, spomenul nevyhnutné zvýšenie koncesionárskych poplatkov, respektíve príjmov na základe zmluvy so štátom. "Vyrovnaný, stabilný a rozvojový rozpočet je základným stavebným kameňom pre RTVS," upozornil. "Na to, aby RTVS dokázala plniť všetky úlohy, ktoré sú na ňu kladené, potrebuje dosiahnuť ročný príjem na úrovni 200 miliónov eur," naznačil.
Po formátovom spresnení jednotlivých programových okruhov načrtol vo svojej prezentácii viacero rozvojových plánov, napríklad samostatný detský televízny okruh na online platformách. "Nebude postavený len na princípe on demand, ale bude poskytovať aj lineárnu službu detských programov," vysvetlil. Vo svojej vízii ponúka tiež samostatnú dramaturgiu denných seriálov v internom prostredí či nový programový okruh v Slovenskom rozhlase Ľudovka, zameraný na folklórnu produkciu. "Táto služba bude šírená prostredníctvom siete digital audio broadcasting (DAB), ktorú chceme rozvíjať, aby sa zo súčasného približného 35-percentného pokrytia rozšírila na viac ako 90-percentné v roku 2027," priblížil Rezník.
Avizoval ďalšie rozširovanie online služieb a šírenia programových služieb v online prostredí. "To je budúcnosť RTVS, preto aj naším cieľovým zámerom je dosiahnuť stav, keď budeme môcť všetkým záujemcom zabezpečiť slobodný a voľný prístup k programovým obsahom a službám RTVS," zdôraznil.
Potvrdil takisto ďalšie posilňovanie autonómie regionálnych štúdií v Košiciach a Banskej Bystrici, vytvorenie podmienok na vysielanie Reginy zo západného Slovenska. V jeho pláne je tiež dobudovať a efektívne prevádzkovať vznikajúce kreatívne centrá v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Avizuje i riešenie výškovej budovy v RTVS v bratislavskej Mlynskej doline. Tá by sa po rekonštrukcii mala stať určitým kultúrnym centrom, ktorú by mohli využívať organizácie predovšetkým v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.
Rezník bol predposledným z ôsmich kandidátov, ktorí v rámci verejného vypočutia predstavujú svoje projekty budúcnosti RTVS. Posledným, kto predstúpi pred poslancov Národnej rady SR a členov odbornej komisie, bude bývalý programový riaditeľ Slovenského rozhlasu, televízny dramaturg Ľuboš Machaj.
Machaj skonštatoval, že rozhlas zažíva odliv poslucháčov. Ako príklad uviedol počúvanosť Rádia Slovensko, kde vidí problém najmä v odchode vo všetkých vekových kategóriách. Televízne spravodajstva RTVS podľa neho dosahuje sledovanosť len jednej štvrtiny konkurencie. Poznamenal, že práve verejnoprávne vysielanie by malo byť garanciou informácií a v súčasnej dobe aj najviac vyhľadávané. V online priestore je podľa neho RTVS takmer neschopná konkurencie.
Cestu do budúcna vidí v podpore kreatívnych produktov RTVS. K téme blížiaceho sa 100. výročia rozhlasu by sa podľa neho malo urobiť všetko pre vznik informačného spravodajského rádia s 24-hodinovým vysielaním. Pri televízii vidí viacero problémov. Nebola podľa neho dostatočne pripravená na spustenie spravodajskej :24. V rámci svojej vízie chce dosiahnuť, aby sa tento program stal spravodajským pilierom na Slovensku.
Pri športovom programe považuje za potrebné vyplniť vysielanie. Detský divák podľa neho patrí na všetky programové služby. Ako príklad uviedol prepojenie so športom, pretože deti podľa neho treba k športu motivovať. Priestor pre posilnenie vníma napríklad aj pri vysielaní pre rómsku menšinu a ďalšie.
Za dôležité označil Machaj hľadanie možností vyššieho príjmu RTVS a zefektívnenia výdavkov. Všetky financie v rozpočte sa podľa neho aktuálne využili na spustenie nových programov, no ohrozilo to stabilitu inštitúcie. Obáva sa vykrytia nákladov aj platov v závere roka. Financovanie RTVS ostane podľa neho najbližšie roky zrejme trojzložkové, teda cez koncesionárske poplatky, zmluvu so štátom a prostredníctvom reklamy.
Machaj tiež poznamenal, že rozhlas by mal byť lídrom nových technológií. Zabezpečiť terestriálne aj digitálne vysielanie považuje za pomerne nákladné. Myslí si, že proces prestupu na digitálne vysielanie bude na Slovensku trvať dlhšie.
Bolo to najdlhšie a minimálne rovnako náročné verejné vypočutie ako pri predchádzajúcej kandidatúre na post šéfa RTVS. V zhodnotení po predstavení svojho projektu na pondelkovom híringu to uviedol súčasný generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník, uchádzajúci sa o predĺženie svojho terajšieho mandátu.
"Verím, že som odpovedal na všetky otázky, neprekvapila ma žiadna," uviedol k priebehu vypočutia, v ktorom predstavoval svoj projekt riadenia a rozvoja, nazvaný Tajomstvo rovnováhy. "Na hľadanie tajomstva rovnováhy budeme mať päť rokov, ak ho teda budeme môcť hľadať," naznačil. Pripomenul, že rozhodnutie o generálnom riaditeľovi verejnoprávneho média bude v rukách poslancov Národnej rady SR.
Filmový producent Peter Badač ocenil odbornú úroveň vypočutia, nemilo ho prekvapila absencia veľkej časti poslancov. "Moja predstava o RTVS v budúcnosti je otvorenejšia a transparentnejšia inštitúcia, ktorá bude rozvíjať národné hodnoty a bude spoľahlivou vo všetkých parametroch," uviedol pre TASR.
Zo súčasných skúseností v oblasti filmovej produkcie chce čerpať aj v prostredí rôznych programových služieb RTVS. "V súčasnosti vyvíjame produkciu pre rôzne typy platforiem - televíziu, internet i rozhlas. A práve preto vidím ako výzvu rozvíjať rozhlas ako moderné, nie anachronické médium," zdôraznil.
"Verím, že som odpovedal na všetky otázky, neprekvapila ma žiadna," uviedol k priebehu vypočutia, v ktorom predstavoval svoj projekt riadenia a rozvoja, nazvaný Tajomstvo rovnováhy. "Na hľadanie tajomstva rovnováhy budeme mať päť rokov, ak ho teda budeme môcť hľadať," naznačil. Pripomenul, že rozhodnutie o generálnom riaditeľovi verejnoprávneho média bude v rukách poslancov Národnej rady SR.
Filmový producent Peter Badač ocenil odbornú úroveň vypočutia, nemilo ho prekvapila absencia veľkej časti poslancov. "Moja predstava o RTVS v budúcnosti je otvorenejšia a transparentnejšia inštitúcia, ktorá bude rozvíjať národné hodnoty a bude spoľahlivou vo všetkých parametroch," uviedol pre TASR.
Zo súčasných skúseností v oblasti filmovej produkcie chce čerpať aj v prostredí rôznych programových služieb RTVS. "V súčasnosti vyvíjame produkciu pre rôzne typy platforiem - televíziu, internet i rozhlas. A práve preto vidím ako výzvu rozvíjať rozhlas ako moderné, nie anachronické médium," zdôraznil.
Copyright © TASR 2022
