MEDIA NEWS
Generálneho riaditeľa poprednej alžírskej súkromnej mediálnej skupiny odsúdil v pondelok alžírsky súd na desať rokov väzenia za korupciu. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že odsúdený, 50-ročný Anís Rahmáni, mal blízko ku klanu exprezidenta Abdala Azíza Butefliku a vyjadroval nesúhlas so súčasným prezidentom Abdalom Madžídom Tabbúnom.
Rahmani, vlastným menom Muhammad Mukaddim, si už odpykáva trojročný trest väzenia vynesený v inom prípade. Teraz absolvuje len nový, prísnejší trest, keďže tresty odňatia slobody sa v Alžírsku nesčítavajú.
Podľa oficiálnej agentúry APS bol Anís Rahmáni súdne stíhaný za "zneužitie finančných prostriedkov spoločnosti Sarl El-Athir Presse", ktorá je súčasťou skupiny Ennahar, ako aj za porušenie devízových predpisov, obchodovanie s vplyvom s cieľom získať neoprávnené výhody.
Spoločnosť El-Athir Presse dostala aj pokutu v prepočte takmer 209.000 eur a príkaz zaplatiť do štátnej pokladnice viac ako 65.000 eur.
Spravodajský 24-hodinový kanál Ennahar TV, ktorý spustil vysielanie v roku 2012, je v Alžírsku považovaný za najvplyvnejší. Je však aj terčom kritiky za to, že je "zbraňou" proti odporcom "systému" zosnulého bývalého prezidenta Abdala Azíza Butefliku, ktorý bol v roku 2019 nútený odstúpiť pod tlakom armády a protestného hnutia Hirak.
Počas kampane pred prezidentskými voľbami v decembri 2019 tento televízny kanál zaútočil na kandidáta Abdala Madžída Tabbúna, ktorý je teraz alžírskym prezidentom.
Informácie o Rahmaniho prípade sa dostali na verejnosť po sérii rozsudkov vynesených nad inými osobami blízkymi Buteflikovi.
Spoločnosť Wikimedia Foundation, ktorá vlastní internetový portál Wikipédia, sa odvolala voči rozhodnutiu moskovského súdu, podľa ktorého by mala odstrániť všetky informácie týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu. V pondelok o tom informoval Stephen LaPorte z Wkikimedia Foundation, píše agentúra Reuters.
Súd v Moskve nariadil spoločnosti Wikimedia zaplatiť pokutu vo výške päť miliónov rubľov (približne 84.000 eur) za to, že odmietla zo svojich stránok v ruskom jazyku odstrániť informácie o konflikte na Ukrajine vrátane článkov s názvom "Ruská invázia na Ukrajinu", "Vojnové zločiny počas ruskej invázie na Ukrajinu" a "Masaker v Buči". Argumentoval tým, že tieto údajné "dezinformácie" na Wikipédii ohrozujú verejný poriadok v Rusku.
"(Ruská) vláda sa zameriava na informácie, ktoré sú pre ľudí v čase krízy kľúčové," vyhlásil LaPorte. Zároveň súd vyzval, aby prehodnotil svoje rozhodnutie v prospech práva ruskej verejnosti na informácie a slobodné vyjadrenie názoru.
Spoločnosť Wikimedia Foundation tvrdí, že odstránenie článkov by bolo porušením ľudských práv a dodáva, že Ruská federácia nad ňou nemá žiadnu právomoc.
Opis vojny na Ukrajine sa v Rusku a zvyšku sveta zásadne líši. Vladimíry Putin zakázal označovať konflikt slovami "vojna" a "invázia", pričom ho sám nazýva eufemistickým označením "špeciálna vojenská operácia". Kremeľská propaganda sa tiež snaží tvrdiť, že správy o masakroch civilného obyvateľstva sú "vykonštruovanými dezinformáciami", ktoré podľa nej šíri Západ.
Súd v Moskve nariadil spoločnosti Wikimedia zaplatiť pokutu vo výške päť miliónov rubľov (približne 84.000 eur) za to, že odmietla zo svojich stránok v ruskom jazyku odstrániť informácie o konflikte na Ukrajine vrátane článkov s názvom "Ruská invázia na Ukrajinu", "Vojnové zločiny počas ruskej invázie na Ukrajinu" a "Masaker v Buči". Argumentoval tým, že tieto údajné "dezinformácie" na Wikipédii ohrozujú verejný poriadok v Rusku.
"(Ruská) vláda sa zameriava na informácie, ktoré sú pre ľudí v čase krízy kľúčové," vyhlásil LaPorte. Zároveň súd vyzval, aby prehodnotil svoje rozhodnutie v prospech práva ruskej verejnosti na informácie a slobodné vyjadrenie názoru.
Spoločnosť Wikimedia Foundation tvrdí, že odstránenie článkov by bolo porušením ľudských práv a dodáva, že Ruská federácia nad ňou nemá žiadnu právomoc.
Opis vojny na Ukrajine sa v Rusku a zvyšku sveta zásadne líši. Vladimíry Putin zakázal označovať konflikt slovami "vojna" a "invázia", pričom ho sám nazýva eufemistickým označením "špeciálna vojenská operácia". Kremeľská propaganda sa tiež snaží tvrdiť, že správy o masakroch civilného obyvateľstva sú "vykonštruovanými dezinformáciami", ktoré podľa nej šíri Západ.
Tento otvorený list, ktorý bol napísaný v reakcii na nedávne masové streľby v amerických mestách Uvalde a Buffalo, podpísali aj poprední producenti J.J. Abrams a Shonda Rhimesová, riaditeľka produkčnej spoločnosti Lucasfilm Kathleen Kennedyová a celkovo vyše 200 predstaviteľ Hollywoodu.
"Kultúrny prístup k fajčeniu, jazde pod vplyvom alkoholu, k bezpečnostným pásom či rovnosti v manželstve sa z veľkej časti vyvíjal pod vplyvom filmov a televízie. Je čas zamerať sa na bezpečnosť v súvislosti so zbraňami," uvádza sa v spomínanom liste, ktorý zverejnila nezisková organizácia pre kontrolu zbraní Brady Campaign.
"Nikoho nežiadame, aby prestal na obrazovkách ukazovať zbrane. Žiadame scenáristov, režisérov a producentov, aby mali na pamäti zobrazovanie násilia so zbraňami a modelové bezpečnostné postupy zaobchádzania so zbraňami," uvádza sa ďalej v liste.
List tiež navrhuje niekoľko opatrení, ktoré by mohli tvorcovia prijať – napríklad ukazovať postavy, ktoré bezpečne zaisťujú svoju zbraň, alebo tiež organizovať diskusie ešte pred začiatkom samotnej produkciou snímky o tom, aké alternatívy zbraní môžu byť v scénach použité tak, aby sa zachovala integrita príbehu.
List tiež upozorňuje, že používanie strelných zbraní už svojimi následkami prekonalo aj dopravné nehody a stalo sa hlavnou príčinou úmrti príslušníkov amerických menšín. V tejto súvislosti preto osobnosti v liste žiadajú, aby sa obmedzili scény zahrňujúce deti a zbrane.
V liste tiež stojí, že zbrane "sú zobrazované v televíziách a filmoch v každom kúte planéty, no len Amerika má problém s epidémiu násilia so zbraňami. Zodpovednosť spočíva v laxnej legislatíve o zbraniach podporovanej politikmi, ktorí sa viac boja toho, že stratia politickú moc než záchrany životov. Tento problém sme nespôsobili, avšak chceme ho pomôcť napraviť".
Diskusiu síce poslanci ukončili už na predchádzajúcej riadnej schôdzi, no pred utorkovým hlasovaním ju opätovne otvorili. K obom návrhom predložili poslanci ďalšie pozmeňujúce návrhy. Týkali sa aj účinnosti, ktorú navrhli vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu posunúť na 1. august 2022.
Keďže po ukončení diskusie k návrhom z dielne rezortu kultúry niekoľko bodov programu prepadlo na záver schôdze pre neprítomnosť predkladateľov, podpredseda parlamentu Milan Laurenčík (SaS) ukončil prvý rokovací deň.
Copyright © TASR 2022
Rusko zakázalo vstup na svoje územie desiatkam britských novinárov a osobností z oblasti obrany. Krok je reakciou na britské sankcie voči Rusku. Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že novinári uvedení na zozname sú zapojení do „zámerného šírenia nepravdivých a jednostranných informácií o Rusku a udalostiach na Ukrajine a v Donbase“ a prispievajú „k podnecovaniu rusofóbie v britskej spoločnosti“. Informuje o tom britský vysielateľ BBC, ktorého zamestnanci sú medzi 29 mediálnymi osobnosťami na zozname.
Okrem BBC majú novinárov na zozname aj noviny Times, Daily Telegraph, Guardian, Daily Mail, Independent a televízie Sky, Channel 4 a ITV. Zákaz má tiež 20 osôb „spojených s obranným priemyslom“.
Okrem BBC majú novinárov na zozname aj noviny Times, Daily Telegraph, Guardian, Daily Mail, Independent a televízie Sky, Channel 4 a ITV. Zákaz má tiež 20 osôb „spojených s obranným priemyslom“.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
