MEDIA NEWS
Pri príležitosti ôsmeho výročia série útokov islamistov, ktorých terčom bola redakcia satirického týždenníka Charlie Hebdo, samoobsluha s kóšer tovarom Hyper Cacher a policajná hliadka, sa v sobotu v Paríži začali pietne spomienky na celkovo 17 obetí trojice islamistických útočníkov.
Informovala o tom agentúra DPA, ktorá pripomenula, že
pietne spomienky sa konajú v napätej situácii, keďže vydanie posledného čísla satirického týždenníka vyvolalo hnev iránskeho režimu.
V súlade so želaniami pozostalých boli obrady v sobotu skromné a spočiatku vyhradené pre príbuzných a priateľov. Konali sa pod ochranou polície.
Pietne zhromaždenia sa začali dopoludnia na ulici Nicolasa Apperta, pred bývalou redakciou Charlie Hebdo, kde pri útoku spáchanom bratmi Saidom a Chérifom Kouachiovcami prišlo o život 12 ľudí - vrátane deviatich členov redakčného tímu. Útok bol pomstou za to, že časopis zverejnil karikatúry proroka Mohameda.
Na neďalekom bulvári Richarda Lenoira si prítomní uctili pamiatku policajta Ahmeda Merabeta smrteľne postreleného útočníkmi unikajúcimi z miesta útoku v redakcii Charlie Hebdo.
Ďalšie spomienkové akcie sú naplánované na nedeľu a pondelok. Prvá z nich bude venovaná pamiatke 25-ročnej mestskej policajtky Clarissy Jean-Philippeovej, ktorá bola 8. januára 2015 zabitá Amedym Coulibalym, známym bratov Kouachiovcov, pri útoku v Montrouge v departemente Hauts-de-Seine v metropolitnej oblasti Paríža.
V pondelok sa uskutoční spomienka na obete rukojemníckej drámy v supermarkete s kóšer tovarom Hyper Cacher na parížskom predmestí Vincennes, kde Coulibaly zastrelil troch zákazníkov a jedného zamestnanca obchodu.
Spravodajská televízia BFM dodala, že pietne spomienky na obete útoku v reakcii Charlie Hebdo sprevádza napätá atmosféra: webová stránka týždenníka sa stala terčom hackerov a podala vo veci trestné oznámenie.
Týždenník sa okrem toho ocitol aj v centre diplomatického sporu po tom, ako v stredu uverejnil sériu karikatúr iránskeho režimu, ktoré Teherán považuje za urážlivé. Desiatky karikatúr boli uverejnené po súťaži, ktorá sa konala v decembri.
Z asi 300 doručených kresieb, ktoré nakreslili najmä iránski exulanti, boli "vybrané tie najúspešnejšie, najoriginálnejšie a najúčinnejšie," vysvetlil v úvodníku kontroverzného čísla riaditeľ časopisu Riss.
Na protest proti týmto karikatúram iránske úrady zavreli Francúzsky inštitút v Teheráne.
Miliardár Elon Musk požiadal sudcu, aby v prípade žaloby, ktorú naňho podali jeho akcionári, presunul súdne konanie z Kalifornie do štátu Texas. Obáva sa totiž o negatívne vykreslenie svojej osoby miestnymi médiami, čo by mohlo ovplyvniť rozhodovanie kalifornského súdu. V nedeľu to uviedla agentúra AP, informuje TASR.
Muskovi právni zástupcovia menej ako dva týždne pred začiatkom súdneho konania, ktoré je naplánované na 17. januára, požiadali, aby sa pojednávanie konalo na západe Texasu. Do právomoci tamojšieho súdu totiž spadá texaské hlavné mesto Austin, kam Musk v roku 2021 presťahoval svoju spoločnosť Tesla na výrobu elektromobilov.
Ak požiadavke miliardárových právnikov nebude vyhovené, chcú súdne pojednávanie odložiť, až kým neutíchne negatívna publicita, ktorej Musk čelí od svojej vlaňajšej kúpy sociálnej siete Twitter.
Musk totiž odvtedy zaviedol vo fungovaní Twitteru viacero zmien, ktoré pobúrili mnohých užívateľov. Okrem iného prepustil zhruba polovicu zamestnancov firmy, obnovil množstvo zablokovaných účtov vrátane účtu Donalda Trumpa, zrušil účty viacerým novinárom, pokúsil sa zaviesť poplatky za doposiaľ nespoplatnené služby a zakázať používateľom propagovať konkurenčné internetové platformy.
Miliardárovi právnici sa tiež sťažujú, že aj porotcovia na súde by mohli byť zaujatí. Musk totiž prepustil približne 1000 obyvateľov San Francisca, a tak existuje šanca, že porotcovia by mohli mať príbuzenské alebo iné väzby práve na prepustených zamestnancov Twitteru.
Agentúra AP pripomína, že akcionári podali na Muska žalobu po tom, čo miliardár v roku 2018 na Twitteri uverejnil niekoľko príspevkov o tom, že chce stiahnuť akcie Tesly z burzy a prevziať firmu do svojho výlučného vlastníctva za 420 dolárov za akciu, čo spôsobilo, že hodnota akcií Tesly na trhu rapídne klesla.
Copyright © TASR 2022
Spoločnosť Twitter, ktorú vlastní miliardár Elon Musk, sa uchýlila k ďalšiemu prepúšťaniu zamestnancov. V kanceláriách v Singapure a Dubline dnes dostalo výpoveď najmenej 12 ľudí starajúcich sa o moderáciu obsahu na rovnomennej sociálnej sieti, píše agentúra Bloomberg. Šéfka oddelenia dôvery a bezpečnosti Twitteru Ella Irwinová Bloombergu potvrdila, že niekoľko zamestnancov bolo prepustených, poprela však, že by išlo o ľudí z oddelenia moderácie obsahu. "Dávalo zmysel napríklad zjednotiť zamestnancov pod jedného vedúceho tímu namiesto dvoch," uviedla Irwinová. Muskov prístup k moderácii obsahu na twitteri sa stal terčom tvrdej kritiky kvôli obave, že sa na sieti bude objavovať viac závadných príspevkov. Musk sa označuje za zástancu absolútnej slobody slova a hovorí, že z twitteru chce urobiť slobodnejšiu sieť. Musk Twitter kúpil minulý rok v októbri za 44 miliárd dolárov. Svojim novým zamestnancom dal opakovane najavo, že od nich vyžaduje nebývalé pracovné nasadenie. Na začiatku decembra napríklad web stanica BBC informoval, že Musk "premenil kancelárske priestory spoločnosti na spálne". Pod jeho vedením bolo z firmy prepustených zhruba 5000 zo 7500 pôvodných zamestnancov. Po niekoľkých kontroverzných manažérskych rozhodnutiach, napríklad obnovenie profilu na sieti exprezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorého kongresový výbor odporučil obžalovať za podnecovanie vzbury, Musk oznámil, že odstúpi ako výkonný riaditeľ firmy. Urobil tak na základe výsledku hlasovania 17,5 milióna užívateľov twittera, ktorí sa v Muskom vytvorení ankete vyslovili za jeho odstúpenie z funkcie. Musk však uviedol, že firmu bude riadiť do doby, kým pre funkciu nájde vhodného kandidáta. K priebehu jeho hľadania sa však excentrický miliardár v posledných takmer troch týždňoch nevyjadril.
Skupina verejných škôl rôznych úrovní v americkom meste Seattle zažalovala technologické giganty prevádzkujúce sociálne siete TikTok, Instagram, Facebook, YouTube a Snapchat. Platformy podľa nich nesú zodpovednosť za krízu mentálneho zdravia medzi mladými ľuďmi, napísala dnes agentúra AP. \"Žalovaná strana úspešne zneužila zraniteľné mozgy dospievajúcich. Desiatky miliónov študentov v krajine lapila v kolotoči nadmernej konzumácie obsahu, ktorý je často škodlivý, cynický a vzbudzuje zášť,\" stojí v podnete na okresný súd dlhom 91 strán, ktorý podal spolok verejných škôl Seattle Public Schools . Firmy Google, Meta, Snap a TikTok majú podľa škôl vinu na zhoršení psychického zdravia mladých a na rozvoji negatívnych javov, ako sú úzkosti, depresie, poruchy príjmu potravy a kyberšikana. Školy ďalej uvádzajú, že študentov je ťažšie učiť a že sú nútené najímať odborníkov na psychické zdravie a poskytovať učiteľom osobitné školenia o sociálnych sieťach. "Do vytvorenia bezpečného prostredia pre deti na všetkých našich platformách sme veľa investovali. Máme silné ochranné prvky, ktoré zaisťujú ich duševnú pohodu," povedal AP José Castaneda, hovorca Googlu, ktorý vlastní sieť YouTube. Spoločnosť Snap vo vyhlásení uviedla, že "bude naďalej pokračovať v snahách, aby ich platforma (Snapchat) bola bezpečná a 'snapchatteri' mali prístup k zdrojom, ktoré im pomôžu zdolať výzvy v oblasti mentálneho zdravia, ktorým mladí ľudia dnes čelia". Meta a TikTok zatiaľ podľa AP nereagovali na žiadosti o komentár k žalobe. Seattle Public Schools uvádza, že podľa ich prieskumu medzi rokmi 2009 a 2019 o 30 percent narástol počet detí, ktoré "cítia smútok alebo beznádej takmer každý deň po dva alebo viac týždňov v kuse", čo u nich viedlo k tomu, že prestali robiť niektoré bežné činnosti. V Spojených štátoch sa na súd z podobných príčin obrátili už stovky rodín, ktoré tvrdia, že ich deti trpia vplyvom sociálnych sietí, píše AP. V roku 2021 whistleblowerka z vtedajšej spoločnosti Facebook Frances Haugenová zverejnila dokumenty o internej štúdii, ktorá preukázala, že spoločnosť vedela, že Instagram má negatívny vplyv na teenagerov v tom zmysle, že pokrivuje ich náhľad na vlastné telo a zvyšuje pravdepodobnosť vzniku porúch príjmu potravy a samovražedných myšlienok. Haugenová povedala, že platforma dáva prednosť zisku pred bezpečnosťou a že spomínaný výskum ukryla pred vlastnými investormi aj verejnosťou. Školy združené v Seattle Public Schools požadujú od súdu, aby technologickým firmám nariadil zastaviť činnosť, ktorá negatívne pôsobí na verejnosť, nahradiť spôsobené škody a uhradiť zvláštne výdavky škôl.
Copyright © ČTK 2022
