MEDIA NEWS
Moskovský súd udelil neziskovej nadácii Wikimedia Foundation ďalšiu pokutu vo výške dva milióny rubľov (približne 22.200 eur) za to, že zo svojej internetovej encyklopédie Wikipedia neodstránila údajne "lživé informácie" o ruskej armáde. TASR o tom píše na základe štvrtkových správ stanice Sky News a denníka The Guardian citujúcich ruské médiá.
Rusko zaviedlo vlani, krátko po napadnutí Ukrajiny, zákony stanovujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym naratívom Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok.
Samotná Wikimedia Foundation už dostala niekoľko takýchto pokút. Nadácia pritom nedávno uviedla, že obsah, voči ktorému ruské úrady namietali, bol adekvátne zazdrojovaný a celkovo zodpovedal jej štandardom. Len minulý týždeň dostala nadácia pokutu vo výške 800.000 rubľov (8878 eur) za to, že neodstránila obsah oznený Moskvou za extrémistický.
Medzi filmármi, ktorí sa budú na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes uchádzať o Zlatú palmu, budú aj kultoví režiséri Wes Anderson, Ken Loach, Wim Wenders a Aki Kaurismäki.
V hlavnej súťaži sa predstaví 19 filmov, pričom šesť z nich nakrútili ženy. Tým bude prekonaný rekord z minulého roka, keď porota zaradila do súťaže diela piatich filmárok. S odvolaním sa na vyhlásenie organizátorov festivalu zo štvrtka to uviedla agentúra AFP, informuje TASR.
Tento rok tak bude o priazeň poroty bojovať Talianka Alice Rohrwacherová, senegalská režisérka Ramata-Toulaye Syová, Tunisanka Kaouthera Ben Hania, Francúzky Catherine Breillatová a Justine Trietová a rakúska režisérka Jessica Hausnerová.
Aj film Jeanne du Barry, ktorým sa festival slávnostne otvorí, nakrútila žena - francúzska režisérka Maïwenn.
Festivalovej porote bude predsedať švédsky filmár Ruben Östlund, ktorý vlani v Cannes získal hlavnú cenu za film Trojuholník smútku. Östlund dostal v Cannes Zlatú palmu aj pred piatimi rokmi za film Námestie.
AFP pred časom pripomenula, že v dejinách festivalu v Cannes ide o tretí prípad, keď porotu povedie dvojnásobný držiteľ Zlatej palmy — okrem Östlunda to bol aj Francis Ford Coppola a Emir Kusturica. Östlund je zároveň prvý režisér, ktorý získal túto čestnú funkciu už rok po udelení Zlatej palmy.
Na festivale v Cannes očakávajú ako hostí viacerých velikánov filmového umenia. Mali by prísť americký režisér Martin Scorsese, jeho španielsky kolega Pedro Almódovar, americký herec Harrison Ford, či režisér z USA Wes Anderson.
Osobitnej pocty sa na festivale dostane kariére Harrisona Forda, ktorého piaty diel ságy o Indianovi Jonesovi sa bude premietať mimo súťaže 18. mája.
V poradí už 76. ročník festivalu v Cannes sa bude konať od 16. do 27. mája.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že organizátorom vraždy prokremeľského blogera Vladlena Tatarského bol ukrajinský občan Jurij Denysov. Informovala o tom vo štvrtok britská stanica BBC.
FSB označuje Denisova za člena "ukrajinskej podvratnej a teroristickej skupiny". Tvrdí, že tento muž dal prostredníctvom expresnej zásielkovej služby a sprostredkovateľa doručiť inej podozrivej "výbušné zariadenie", ukryté do sadrovej busty s podobou "vojenského Z-blogera Vladlena Tatarského".
Bustu potom Tatarskému na autorskom čítaní, ktoré sa konalo 2. apríla v petrohradskej kaviarni Street Food Bar № 1, odovzdala Daria Trepovová.
Trepovová bola zadržaná krátko po čine v Petrohrade, odkiaľ ju previezli do Moskvy, kde súd rozhodol o jej vzatí do vyšetrovacej väzby do 2. júna.
Podľa FSB Denisov "na pokyn ukrajinských špeciálnych služieb" pricestoval do Ruska z Kyjeva cez Lotyšsko vo februári 2023 a potom "zbieral informácie o Tatarského životnom štýle a miestach, kde sa pohybuje.
Po bombovom útoku v petrohradskej kaviarni Denisov odletel cez Arménsko do Turecka, tvrdí FSB.
Ruská tajná služba tiež deklaruje, že Daria Trepovová "spáchala teroristický čin (voči Tatarskému) v dôsledku opakovaných výziev" Leonida Volkova a Ivana Ždanova z vedenia nadácie Fond boja proti korupcii (FBK), založenej svojho času opozičným politikom Alexejom Navaľným.
FBK tieto obvinenia krátko po tom, ako sa objavili prvýkrát, dôrazne odmietla. Podľa nich by bolo pre ruské orgány veľmi výhodné, keby mohli na Alexeja Navaľného zvaliť vinu za tento zločin, keďže sa blíži jeho ďalší súdny proces pre obvinenia z extrémizmu.
Copyright © TASR 2023
Iniciatíva neziskových organizácii a právnických firiem dnes odštartovala projekt Zastavme nenávisť, pretože podľa nich v slušnej demokratickej spoločnosti nemá nenávistný obsah miesto. Ako informovali dnes na tlačovej besede, nenávistné prejavy, vyhrážky a podnecovanie k násiliu sa stali bežnou súčasťou online prostredia, a to najmä na sociálnych sieťach. Podľa iniciátorov projektu sú takéto prejavy za hranicou slobody slova. Za posledné roky nenávisť presahuje do offline sveta v podobe útokov na médiá či odborníkov, prejavila sa aj po minuloročnom októbrovom teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave. 19 neziskových organizácií a päť právnických firiem sa spojili v reakcii na narastajúcu nenávisť v spoločnosti a nedostatočné opatrenia zo strany štátnych inštitúcií. Cieľom je zvýšiť v spoločnosti povedomie o limitoch slobody slova a zmierniť šírenie nenávisti prostredníctvom internetu, poskytnúť pomoc a podporu obetiam nenávistných prejavov a poskytnúť mediálnu a celospoločenskú podporu obetiam nenávistných prejavov.
Iniciatíva týmto dňom spustila aj stránku www.zastavmenenavist.sk, kde je možné nájsť základné informácie o tom, čo sú nenávistné prejavy a ako sa pred nimi brániť. Občania môžu prostredníctvom stránky akýkoľvek nenávistný prejav nahlásiť. „ Ak je konkrétna osoba zasiahnutá nenávistnými prejavmi, potom je úlohou špecializovaných právnikov takýto prejav posúdiť a oboznámiť ju s jej právami. Do iniciatívy Zastavme nenávisť sme sa zapojili preto, aby sme prostredníctvom vzájomnej spolupráce a aktívnej právnej práce pomohli nachádzať efektívne postupy obrany týchto obetí, ako aj postupy potrestania páchateľov týchto prejavov,“ vysvetlil ambasádor iniciatívy Martin Javorček. Iniciatíva spustila aj informačnú kampaň Online nenávisť má skutočné obete.
„Dva dni po októbrovom teroristickom čine som na Námestí SNP povedala, že nie je čas mlčať, nie je čas slušne vyčkávať na spoločenskú debatu a politické rozhodnutia, ktoré sa nikdy neuskutočnia,“ uviedla Silvia Porubänová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva s tým, že si situácia žiada zmenu. Sandra Poloková z neziskovej organizácie Post Bellum dodala, že slová majú nesmierne veľkú moc a z moderných dejín je známe, že nenávistné prejavy môžu skončiť veľkou katastrofou. „Aj holokaust začal hľadaním a slovným označovaním nepriateľov. Ak dnes tolerujeme nenávisť, vulgárne správanie či už v online priestore, alebo v reálnom živote, dávame zelenú zlu,“ doplnila Poloková.
„LGBTI+ ľudia sú na Slovensku roky vystavení nenávistným prejavom na sociálnych sieťach, ale aj zo strany politických elít. Stalo sa to normou až do takej miery, že málokto nahlasoval svoje skúsenosti autoritám. Nedôvera v políciu a autority odrádzala obete od nahlasovania a autority zdôvodňovali svoju nečinnosť neexistenciou prípadov,“ uviedol Martin Macko z iniciatívy Inakosť s tým, že tento „bludný kruh“ prerušil až teroristický útok na Zámockej ulici, keď došlo k zmene postoja polície. „Občianska spoločnosť prostredníctvom iniciatívy hovorí jasné nie nenávistným a útočným formám komunikácie vo verejnom diskurze a v online priestore. Jej zámerom je vzdelávať ľudí o tom, že sloboda slova nie je neobmedzená a má svoje limity, najmä v prípade vyhrážok. Naším cieľom je ukázať, že občania nie sú bezbranní, že existuje už množstvo nástrojov, ktorými sa vedia brániť a my im vieme pomôcť,“ uzavrela Katarína Klingová z organizácie Globsec.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Víťazi rozhlasovej ankety Neviditeľný herec storočia sa stali Hana Maciuchová a Viktor Preiss. Výsledky dnes večer Český rozhlas vyhlásil na galavečere v Novej scéne Národného divadla, ktorý zároveň živo prenášal na staniciach Radiožurnál, Dvojka a Vltava. V každoročnej ankete Neviditeľný herec verejnosť hlasuje o najpopulárnejšom hereckom výkone na vlnách Českého rozhlasu za uplynulú sezónu. Tento rok sa k príležitosti 100 rokov od založenia rozhlasu konal špeciálny ročník, v ktorom ľudia vyberali najlepšieho herca a herečku celého storočia. Dnešného večera sa zúčastnil rad s rozhlasom spojených hereckých osobností a hudobne ho odprevadila skupina Tatabojs. Nomináciu získalo desať hercov a desať herečiek av ankete sa zišlo 82.726 hlasov. Poslucháči mohli hlasovať na internete od 6. do 31. marca. Za Maciuchovú, ktorá predvlani vo veku 75 rokov zomrela, cenu prevzala jej sestra Silvia Marková. "Prácu v rozhlase milovala, niekoľkokrát sa z toho sa vyznala," uviedla. Preiss pri prevzatí ceny tiež ocenil svoju rozhlasovú prácu. "Rozhlas mi dal veľa príležitostí, veľa stretnutí s ľuďmi, ktoré by som nikdy nečakal, že vôbec poznám," povedal. "Rozhlas sú predovšetkým ľudia, ktorí tú prácu milujú, a ja ju mám tiež veľmi rád," dodal. Ocenenie odovzdal astronóm a astrofyzik Jiří Grygar a po vyhlásení víťazov nechal rozhlas ich hlasy s pomocou krátkych vĺn vyslať z rádiovej stanice v Dolných Brežanoch cez zemskú atmosféru do vesmíru. V minulých ročníkoch sa víťazmi ankety stali napríklad Ivan Trojan, Taťjana Medvecká, Jozef Somr, Luděk Munzar, Tomáš Töpfer, Vilma Cibulková, Eliška Balzerová, Daniela Kolářová alebo Simona Stašová. Český rozhlas tento rok k príležitosti storočného výročia začatia pravidelného vysielania pripravil množstvo podujatí, ktoré začal 10. marca plesom v Obecnom dome v Prahe. Dňa 18. mája, kedy v roku 1923 začala v skautskom stane v pražských Kbeloch vysielať súkromná spoločnosť Radiojournal, rozhlas usporiada pre širokú verejnosť a poslucháčov koncert v pražských Riegrových sadoch. O deň skôr bude zahájená výstava v Národnom technickom múzeu, v pláne sú aj novinky v programe, film či televízne série.
Copyright © ČTK 2023
