MEDIA NEWS
Oblastný
súd v Minsku sprísnil obvinenia voči bývalému šéfredaktorovi
nezávislého spravodajského kanálu NEXTA Ramanovi Pratasevičovi.
Ako v piatok informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), okrem
obvinení z výtržníctva, sprisahania s cieľom chopiť sa moci a
podnecovania nenávisti je teraz Pratasevič obvinený aj z vedenia
extrémistickej skupiny, za čo mu v prípade uznania viny hrozí až desať
rokov väzenia.
Rovnaké obvinenia boli - v neprítomnosti -
vznesené aj voči Pratasevičomu kolegovi Janovi Rudikovi, ktorý sa
momentálne zdržiava v zahraničí.
Súdne pojednávanie bolo odročené na 19. apríla, aby sa Pratasevič mohol pred výsluchom oboznámiť s novými obvineniami.
Pratasevič a jeho vtedajšia priateľka, ruská štátna
príslušníčka Sofia Sapegová, boli zatknutí po núdzovom pristátí lietadla
spoločnosti Ryanair v Minsku v máji 2021. Toto pristátie si bieloruské
úrady vynútili pod lživou zámienkou, že na palube lietadla je bomba.
Krátko po svojom zatknutí Pratasevič opakovane vystúpil v
štátnych bieloruských médiách, pričom kritizoval svojich bývalých
spoločníkov. Vo vysielaní bieloruskej televízie sa tiež priznal k
trestným činom, ktoré mu boli pripisované, a uviedol, že chce žiť
normálnym, pokojným životom. Oznámil tiež, že začína spolupracovať s
provládnou organizáciou Systém obhajcov ľudských práv.
Súd v
Bielorusku Sapegovú uznal za vinnú z organizovania masových nepokojov a
akcií, ktoré hrubo narušujú verejný poriadok, a z podnecovanie
sociálnej nenávisti voči príslušníkom bezpečnostných zložiek, a odsúdil
ju na šesť rokov väzenia. Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr
Lukašenko jej odmietol udeliť milosť.
Kanál NEXTA sa stal aj medzinárodne známy vďaka svojmu spravodajstvu o protestoch, ktoré v Bielorusku vypukli po
prezidentských voľbách v roku 2020 a ktoré bieloruská opozícia i Západ považujú za zmanipulované.
Najvyšší súd Bieloruska pred časom vyhlásil spravodajský kanál
NEXTA za "teroristickú organizáciu" a jeho činnosť je v Bielorusku
zakázaná.
NEXTA sa teraz venuje najmä spravodajstvu o vojne
rozpútanej Ruskom proti Ukrajine, a to z proukrajinského pohľadu, dodala
RFE/RL s tým, že web kritizuje podporu poskytovanú bieloruským vedením
Rusku a jeho ozbrojeným silám na Ukrajine.
Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov tvrdí, že Washington pohrozil Moskve odvetou po tom, čo bol v Rusku pre podozrenia zo špionáže zadržaný americký novinár denníka The Wall Street Journal (WSJ) Evan Gershkovich. Naznačil tiež, že je možno načase, aby sa znížil počet žurnalistov z USA pôsobiacich v Rusku. TASR informuje na základe piatkovej správy agentúry Reuters.
"Američania nám pohrozili odvetnými opatreniami, ak v blízkej budúcnosti Gershkovicha neprepustíme," povedal Antonov pre prvý kanál ruskej štátnej televízie. "Uvidíme, čo spravia," dodal.
Ako ďalej uviedol, absolvoval "veľmi ostrý" rozhovor s námestníčkou ministra zahraničných vecí USA Victoriou Nulandovou, ktorá Rusko podľa neho obvinila z nelegálneho zadržiavania Gershkovicha. Antonov tvrdil, že ho Nulandová počas rozhovoru neustále prerušovala, a to nekonštruktívnym spôsobom.
"Možno nastal čas, aby sme preukázali reciprocitu a znížili počet amerických novinárov, ktorí pracujú v Moskve a v celom Rusku, na počet (ruských novinárov), ktorí pracujú vo Washingtone a v New Yorku," konštatoval Antonov. Reuters dodáva, že Gershkovich vykonával podľa Kremľa údajné špionážne aktivity pod rúškom novinárskych prác.
Z Ruska odišli po vypuknutí vojny na Ukrajine mnohí americkí novinári a ďalší krajinu opustili po Gershkovichovom zatknutí, pripomína Reuters.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) oznámila Gershkovichovo zadržanie v Jekaterinburgu 30. marca pre podozrenie zo špionáže. Podľa FSB zbieral informácie o jednom z ruských zbrojárskych podnikov, na ktoré sa vzťahuje štátne tajomstvo. V Rusku mu za to hrozí až 20 rokov väzenia. Momentálne je vyšetrovacej väzbe vo väznici Lefortovo v Moskve.
Ministerstvo zahraničných vecí USA deklarovalo, že novinár WSJ je v Rusku zadržiavaný nezákonne. Podľa hovorcu americkej diplomacie Vedanta Patela na stratégii na Gershkovichovo prepustenie pracuje už niekoľko amerických vládnych agentúr. Prezident USA Joe Biden takisto apeloval, aby bol prepustený na slobodu.
Copyright © TASR 2023
Európska únia (EÚ) zaradila ruskú súkromnú vojenskú armádu Wagnerova skupina a ruskú tlačovú agentúru RIA FAN na zoznam organizácií, voči ktorým uplatňuje sankcie pre podkopávanie nezávislosti Ukrajiny. EÚ uvalila sankcie na tieto dve organizácie pre „podkopávanie a ohrozovanie územnej integrity, suverenity a nezávislosti Ukrajiny“, uviedla vo štvrtkovom vyhlásení Rada EÚ. Informuje o tom portál cnn.com.
„Rusko musí zastaviť svoju agresiu a okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahnuť všetky svoje vojenské sily a zástupné sily z celého územia Ukrajiny podľa jej medzinárodne uznaných hraníc,“ vyhlásila Rada Európskej únie. „EÚ stojí pevne a úplne pri Ukrajine a bude naďalej poskytovať Ukrajine a jej ľudu silnú politickú, ekonomickú, vojenskú a humanitárnu pomoc tak dlho, ako to bude potrebné,“ vyhlásila Rada EÚ.
Tlačová agentúra RIA FAN je súčasťou ruskej mediálnej organizácie Patriot Media Group, ktorej správnu radu vedie Jevgenij Prigožin. Práve on je zároveň aj šéfom žoldnierskej organizácie Wagnerova skupina, voči ktorej EÚ už skôr zaviedla sankcie pre vážne porušovanie ľudských práv.
Európska únia doteraz v súvislosti s vojnou na Ukrajine zaviedla sankcie proti 1 473 jednotlivcom a 207 organizáciám, konštatuje vyhlásenie Rady EÚ. Sankcie znamenajú zmrazenie majetku týchto jednotlivcov a organizácií a zákaz pre občanov a firmy EÚ poskytovať im financie.
SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
