MEDIA NEWS
Reportérka ORF Maria Knips-Witting pracovala z Moskvy od januára.
Je to najnovší krok Moskvy proti zahraničným novinárom pôsobiacim v Rusku. Vo väzbe je napríklad reportér amerického denníka Wall Street Journal Evan Gershkovich obvinený zo špionáže či americko-ruská novinárka Alsu Kurmaševová, ktorá sa nezaregistrovala ako „zahraničná agentka“. V auguste 2023 Rusko zamietlo obnoviť víza holandskej novinárke Eve Hartog pracujúcej pre Politico. V marci zase musel pre podobný dôvod opustiť krajinu Xavier Colas zo španielskeho denníka El Mundo.
©2024, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Súd v Holandsku v stredu odsúdil troch mužov na 26 a 28 rokov väzenia za vraždu novinára Petra R. de Vriesa. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AP.
Strelec, organizátor vraždy a vodič únikového vozidla boli uznaní za vinných z priameho zapojenia do zabitia novinára. Strelca a vodiča súd odsúdil na 28 rokov väzenia a organizátora vraždy na 26 rokov. Prokuratúra navrhovala pre nich doživotie.
Strelec bol na súde identifikovaný ako Holanďan Delano G., zvyšní dvaja, Kamil E. a Krystian M., pochádzajú z Poľska.
Celkovo bolo v súvislosti s vraždou obvinených deväť ľudí. Traja ďalší boli uznaní za vinných zo spoluúčasti na vražde. Podľa agentúry DPA súd dvoch spolupáchateľov potrestal odňatím slobody na 10 rokov a jedného na 14 rokov.
Dvoch obžalovaných súd oslobodil, pretože prokuratúra nedokázala ich zapojenie do zločineckej organizácie. Deviaty obvinený bol oslobodený spod obžaloby zo spolupáchateľstva na vražde, za prechovávanie drog bol odsúdený na štyri týždne.
Investigatívneho novinára De Vriesa (64) postrelili do hlavy na rušnej ulici v Amsterdame začiatkom júla 2021 krátko po odchode z televízneho štúdia, kde vystúpil ako hosť. Na následky zranení zomrel o deväť dní neskôr. Jeho vražda vyvolala v Holandsku šok a pobúrenie.
Zavraždený novinár bol poradcom a dôverníkom chráneného svedka v prípade s údajným lídrom a ďalšími členmi zločineckej skupiny. Okrem de Vriesa bol zavraždený brat a právnik tohto svedka.
Líder tejto zločineckej skupiny Ridouan Taghi bol vo februári uznaný za vinného z piatich mafiánskych vrážd a bol odsúdený na doživotie. Sudcovia ho pritom označili za nesporného lídra "vražednej organizácie".
Taghi však nebol obvinený z vraždy de Vriesa a prokuratúra neobvinila z objednania jeho vraždy nikoho.
Prokuratúra v Rusku obvinila zadržiavaného reportéra amerického denníka The Wall Street Journal Evana Gershkovicha zo zhromažďovania informácií pre americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) o spoločnosti Uralvagonzavod, ktorá vyrába vojenskú techniku. Jeho prípad zaslala oblastnému súdu v Jekaterinburgu, informuje TASR podľa štvrtkovej správy agentúry AFP.
Gershkovicha zadržali v Rusku v marci 2023 a následne obvinili zo špionáže. Prokuratúra vo štvrtok prvýkrát zverejnila detaily tohto obvinenia. Ruské úrady však podľa agentúry AP dosiaľ nepredložili žiadne dôkazy.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) pôvodne tvrdila iba to, že novinár "podľa pokynov americkej strany zhromažďoval informácie predstavujúce štátne tajomstvo o činnosti jedného z podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu". FSB vtedy dodala, že Američana zadržali v Jekaterinburgu "pri pokuse získať tajné informácie".
Vinu, ktorú mu v Rusku pripisujú, Gershkovich odmieta. Americké úrady označili jeho zadržanie a väzobné stíhanie za nezákonné a avizovali, že sa pokúsia dosiahnuť jeho prepustenie na slobodu.
Je prvým novinárom od rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorého vzali v Rusku do väzby pre údajnú špionáž. Naposledy sa tak stalo ešte v čase vrcholiacej studenej vojny v roku 1986, keď sovietske tajné služby nakrátko zadržali Nicholasa Daniloffa, čo vyvolalo diplomatickú krízu so Spojenými štátmi.
Litva rozšírila platnosť zákazu vysielania a retransmisie rozhlasových a televíznych programov ruských a bieloruských staníc. Zákaz po novom neobsahuje žiadne pôvodné výnimky. Rozhodli o tom vo štvrtok poslanci tamojšieho jednokomorového parlamentu, keď v tomto smere jednomyseľne schválili novelu zákona. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Zákaz bude podľa novely platiť dovtedy, kým budú Rusko a jeho spojenec Bielorusko považované Vilniusom za hrozbu pre národnú bezpečnosť tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ aj NATO.
Litva zastavila vysielanie kanálov registrovaných v Rusku a Bielorusku už po tom, čo Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Rovnaký prístup zvolilo susedné Estónsko i Lotyšsko, ako aj viaceré ďalšie krajiny v snahe zabrániť šíreniu ruskej propagandy na svojom území.
Litva má spoločné hranice s ruskou exklávou Kaliningrad a tiež s Bieloruskom, ktoré je blízkym spojencom Moskvy. V tejto 2,8-miliónovej pobaltskej krajine žije aj približne päťpercentná ruská menšina.
Copyright © TASR 2024
