Zomrel Štefan Ladižinský
Vo veku 99 rokov zomrel v utorok slovenský dirigent, hudobný skladateľ, kultúrny činiteľ, zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (dnes L+S) Štefan Ladižinský. TASR to potvrdil jeho syn Ivo Ladižinský.
Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v obci Matysová v okrese Stará Ľubovňa. Bol členom mnohých hudobno-speváckych združení, v ktorých sa uplatňoval aj ako dirigent. V rokoch 1965 - 1969 bol šéfdramaturgom SĽUK-u v Rusovciach a ďalších jedenásť rokov pôsobil ako šéfdramaturg Vojenského umeleckého súboru v Bratislave a zbormajstrom hudobno-dramatického krúžku Tarasa Hryhorovyča Ševčenka v Bratislave, pre ktorý aj upravoval a komponoval viaceré skladby.
Do histórie slovenskej kultúry sa výrazne zapísal aj ako zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (od apríla 1999 Štúdio L+S), ktoré začalo svoju činnosť 12. mája 1982 ako umelecká scéna Slovkoncertu. Pôsobil tiež ako námestník riaditeľa Slovkoncertu, riaditeľ umeleckých scén v Dome ROH v Bratislave.
Napísal množstvo textov k vojenským piesňam a častuškám, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády a je autorom učebnice gitarovej hry pre amatérov. Vo svojom bydlisku, v bratislavskej mestskej časti Rusovce, založil detský súbor Rusovské vnúčatá, s ktorým nahrali dve audiokazety detských piesní. V roku 1995 sa stal spoluzakladateľom Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave a v rokoch 1999 - 2001 zastával post predsedu Rusínskej obrody na Slovensku.
V roku 2006 napísal a vydal v zborovej úprave Spevy k liturgii sv. Jána Zlatoústeho komponované na základe "prostopinija" prešovskej eparchie tak, aby zostala čo najviac verná tradičnému charakteru cirkevného spevu. Veľkým úspechom boli aj jeho Jasličkárske koledy, ktoré v roku 2007 nahral Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu pod vedením Adriana Kokoša. V roku 2010 vyšiel v edícii Rodinné spoločenstvo Prešov jeho zborník detských a ženských zborov, ktorý obsahuje vyše 120 rusínskych piesní z Východného Slovenska.
Zdroj: TASR
Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v obci Matysová v okrese Stará Ľubovňa. Bol členom mnohých hudobno-speváckych združení, v ktorých sa uplatňoval aj ako dirigent. V rokoch 1965 - 1969 bol šéfdramaturgom SĽUK-u v Rusovciach a ďalších jedenásť rokov pôsobil ako šéfdramaturg Vojenského umeleckého súboru v Bratislave a zbormajstrom hudobno-dramatického krúžku Tarasa Hryhorovyča Ševčenka v Bratislave, pre ktorý aj upravoval a komponoval viaceré skladby.
Do histórie slovenskej kultúry sa výrazne zapísal aj ako zakladateľ a prvý riaditeľ bratislavského Štúdia S (od apríla 1999 Štúdio L+S), ktoré začalo svoju činnosť 12. mája 1982 ako umelecká scéna Slovkoncertu. Pôsobil tiež ako námestník riaditeľa Slovkoncertu, riaditeľ umeleckých scén v Dome ROH v Bratislave.
Napísal množstvo textov k vojenským piesňam a častuškám, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády a je autorom učebnice gitarovej hry pre amatérov. Vo svojom bydlisku, v bratislavskej mestskej časti Rusovce, založil detský súbor Rusovské vnúčatá, s ktorým nahrali dve audiokazety detských piesní. V roku 1995 sa stal spoluzakladateľom Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave a v rokoch 1999 - 2001 zastával post predsedu Rusínskej obrody na Slovensku.
V roku 2006 napísal a vydal v zborovej úprave Spevy k liturgii sv. Jána Zlatoústeho komponované na základe "prostopinija" prešovskej eparchie tak, aby zostala čo najviac verná tradičnému charakteru cirkevného spevu. Veľkým úspechom boli aj jeho Jasličkárske koledy, ktoré v roku 2007 nahral Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu pod vedením Adriana Kokoša. V roku 2010 vyšiel v edícii Rodinné spoločenstvo Prešov jeho zborník detských a ženských zborov, ktorý obsahuje vyše 120 rusínskych piesní z Východného Slovenska.
Zdroj: TASR
