VÝROKY TÝŽDŇA
21. 10. 2022
RTVS si vo vysielaní uctí hudobnú legendu Mira Žbirku
RTVS si vo vysielaní uctí 
hudobnú legendu Mira Žbirku
V piatok 21. októbra by legendárny spevák a hudobník a zároveň výnimočná osobnosť Miroslav Žbirka oslávil životné jubileum 70 rokov. Po pondelkovom veľkolepom koncerte v Bratislave si jeho výraznú osobnosť vo vysielaní pripomína v priebehu celého týždňa aj RTVS.
Dvojka si legendu slovenskej hudby pri príležitosti nedožitých 70. narodenín uctí v piatok 21. októbra o 16.00 h reláciou Anjeli strážni a večer o 21.50 h posledným samostatným koncertom Mira Žbirku na Slovensku, ktorý nakrúcala RTVS, pod názvom Mosty Gesharim: MIROSLAV ŽBIRKA.
Rádio Slovensko venvalo nedožitým sedemdesiatinám speváckej legendy piatkové vysielanie relácie Dobré ráno, Slovensko! od 6.00 h do 9.00 h. Mekymu Žbirkovi je venovaná aj celotýždňová rubrika Príbeh na týždeň, ktorú Rádio Slovensko vysiela každý pracovný deň po 11.30 h a pripravuje ju Roman Bomboš. V sobotnom vysielaní, 22. októbra po 13.00 h odvysiela Rádio Slovensko reprízovú reláciu Túto hudbu mám rád – Miro Žbirka, ktorá bola nahrávaná pri príležitosti jeho 50. narodenín.
Poctu legendárnemu Mekymu vzdali aj Marián Čekovský spolu s deťmi v nedeľnom programe Čekyho hudobný labák. Čeky a jeho malí hostia spojili dokopy tri známe skladby – Denisa, 22 dní a Biely kvet, ktoré aj po dlhých rokoch zostávajú hitmi a vznikol z toho nádherný videoklip plný detských talentov.
Rádio_FM sa počas týždňa v prúdovom vysielaní v moderátorských blokoch vracia k odovzdávaniu ostatných Rádiohláv Rádia_FM, kedy bola Mekymu Žbirkovi udelená Cena za prínos do hudby, ktorú prevzala manželka Katka. Do rotácií sú zaradené aj skladby, ktoré na Rádiohlavách v rámci pocty Mekymu odzneli. Rádio_FM informuje poslucháčov aj o výstave Roky a dni, ktorá sa začiatkom budúceho roka presťahuje z Prahy do Bratislavy. V piatok sa budú Mekymu Žbirkovi o 18.00 h venovať Baláž&Hubinák v špeciálnom pásme.
20. 10. 2022
MK SR: V otázke zlepšenia financovania RTVS aktívne konáme
Súčasné vedenie Ministerstva kultúry (MK) SR i bez podnetu poslancov dáva jasne najavo, že na rozdiel od svojich predchodcov má reálny záujem zlepšovať finančnú kondíciu Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Rezort to uviedol v reakcii na uznesenie Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, ktorý žiada od MK stanovenie systémového financovania RTVS a tiež kompenzáciu nákladov, ktoré telerozhlasu vznikajú v dôsledku zavádzania nových povinností vyplývajúcich zo zákona o mediálnych službách.
Rezort poukazuje na to, že situáciu s financovaním má zlepšiť pripravovaná novela zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS. Novela má meniť systém sadzieb, tzv. koncesionárskych poplatkov pre právnické osoby. "Na tejto novele pracujeme a v prípade jej schválenia bude mať pozitívny vplyv na príjmy RTVS," uistili zástupcovia MK, ktorí zároveň zdôraznili, že pod súčasný stav financovania RTVS sa podpísala bývalá vládna garnitúra, ktorá "populistickými rozhodnutiami ukrátila rozpočet verejnoprávnej televízie a rozhlasu o milióny eur ročne".
Ministerstvo vo svojom stanovisku zároveň žiada jasné a objektivizované podklady ku kalkulácii RTVS o zvýšených nákladoch vo výške 25 miliónov eur spôsobených novými povinnosťami zo zákona o mediálnych službách.
Na podnet manažmentu a Rady RTVS vo štvrtok rokoval parlamentný výbor pre kultúru a médiá o aktuálnom stave financovania RTVS. Predstavitelia telerozhlasu upozorňujú, že nové a finančne nekryté zákonné povinnosti spolu s rastúcimi cenami energií prehĺbili problém dlhodobého podfinancovania verejnoprávneho média do takej miery, že hrozia zásadné reštrikcie vo výrobe a vysielaní, ohrozujúce zabezpečenie jej informačno-edukačnej i národno-kultúrnej verejnej služby.
Už pri schvaľovaní zákona o mediálnych službách RTVS ministerstvu vyčítala, že legislatívu a najmä jej dosah na ekonomickú stabilitu RTVS so zástupcami telerozhlasu vôbec nekonzultovalo. Manažment RTVS odhadol zvýšené náklady len za tento rok od augustovej účinnosti zákona na 800.000 až 900.000 eur, v nasledujúcom roku na necelé štyri milióny a do roku 2026, keď sa má postupne výrazne zvýšiť vysielanie s multimodálnym prístupom (pre sluchovo i zrakovo postihnutých), približne na 25 miliónov eur.
Zástupcovia RTVS na štvrtkovom rokovaní taktiež opätovne tlmočili požiadavku nastaviť systémové financovanie RTVS odpovedajúce povinnostiam i úlohe verejnoprávneho média. Poslanci z mediálneho výboru súhlasia s potrebou nájsť riešenie, za nevyhnutnosť niektorí pokladajú aj zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sa takmer už 20 rokov nemenili.
Zdroj: TASR
Mediálny výbor žiada MK, aby sa zaoberalo zvýšenými nákladmi RTVS
Mediálny výbor žiada MK, aby sa zaoberalo
zvýšenými nákladmi RTVS
Ministerstvo kultúry (MK) SR má kompenzovať ekonomické dosahy, ktoré RTVS vznikajú v dôsledku prijatia zákona o mediálnych službách. Od rezortu to žiadajú členovia Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Členovia parlamentného výboru vyzývajú rezort takisto k nastaveniu systémového financovania verejnoprávneho média aj v súvislosti s možným navýšením koncesionárskych poplatkov. Členovia mediálneho výboru sa na tom uzniesli na štvrtkovom rokovaní, ktoré sa zaoberalo aktuálnou finančnou situáciou RTVS.
O prerokovanie požiadalo vedenie verejnoprávnej inštitúcie i Rada RTVS, upozorňujúci na to, že narastajúce náklady a nové, finančne nekompenzované povinnosti pre verejnoprávneho vysielateľa hrozia núteným zavedením zásadných reštrikčných opatrení.
Predseda rady Igor Gallo na rokovaní pripomenul nielen dlhodobé podfinancovanie RTVS, krátenie daňových príjmov v súvislosti s rozširovaním skupín oslobodených od koncesionárskeho poplatku, ktorý sa navyše už takmer 20 rokov nemenil, ale hlavne zmienil dosah nového zákona o mediálnych službách. Poukázal na to, že v tomto roku od augustovej účinnosti zákona manažment odhadol zvýšené náklady o minimálne 800.000 eur a do roku 2026 približne na 25 miliónov eur. "Bez akejkoľvek predbežnej konzultácie a kompenzácie ste zaťažili RTVS v krehkej finančnej kondícii ďalšími 25 miliónmi," upozornil prítomných poslancov. Pripomenul, že o nedostatočnom systémovom financovaní verejnoprávneho média informoval v nedávnom období vo svojej správe aj Najvyšší kontrolnú úrad (NKÚ).
Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj priznal, že pri neriešení súčasnej finančnej situácie bude musieť telerozhlas pristúpiť ku krízovému riešeniu. "A pomerne veľkým zásahom vo vysielaní tak, aby sa naplnili zákonné povinnosti verejnoprávneho vysielateľa i povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet," vysvetlil. Pripustil, že pri neriešení situácie môže byť po novembrovom konci Trojky otázne pokračovanie aj ďalších programových služieb.
Predseda parlamentného výboru Kristián Čekovský (OĽANO) súhlasí s tým, že sa systémové financovanie musí riešiť, pýtal sa však i na to, či bola Rada RTVS ako orgán dohľadu dostatočne aktívna v minulosti pri poukazovaní na negatívny ekonomický dosah legislatívnych opatrení, znižujúcich príjem z koncesionárskych poplatkov či verifikovaní finančnej udržateľnosti nových televíznych programov RTVS. Gallo ho v reakcii upozornil na rozsah kompetencií rady a právomoci manažmentu.
Členka výboru Ľubica Laššáková (nezaradená) upozornila, že už pri schvaľovaní zákona o mediálnych službách poukazovala na hroziaci problém, ťahajúci RTVS ku dnu. Podpredseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) pripomenul, že nebolo garantované ani finančné krytie nového zákona. Zdôraznil, že jedným z nevyhnutných opatrení, týkajúcich sa financovania telerozhlasu, musí byť zvýšenie koncesionárskeho poplatku.
S potrebou zvýšenia koncesionárskych poplatkov súhlasí aj členka výboru Monika Kozelová (OĽANO). Zvýšenie zdrojov pre RTVS vidí aj v odsúhlasení zvýšeného objemu reklamy vo verejnoprávnom médiu. "Myslím si, že ak by sme zvýšili tento objem reklamy o pol percenta, RTVS by to veľmi pomohlo," upozornila.
Zdroj: TASR
Voyo prekročilo míľnik 400 000 predplatiteľov
Voyo prekročilo míľnik 400 000
predplatiteľov
Exkluzívny obsah, obľúbené televízne programy v predstihu, atraktívne športové prenosy naživo aj zo záznamu, či knižnica plná filmov a seriálov z lokálnej aj svetovej produkcie – to všetko zlákalo na platformu Voyo na slovenskom a českom trhu dokopy už viac ako 400 000 spokojných predplatiteľov. Tí v priemere strávia využívaním služby viac ako 12 hodín týždenne. Jeden z najambicióznejších počinov tuzemskej audiovízie má za cieľ do roku 2026 dosiahnuť na Slovensku a v Česku hranicu milióna predplatiteľov.
„To, ako rýchlo sa darí dosahovať naše ambiciózne ciele, dokazuje, že naša cesta k používateľom cez prémiový lokálny obsah v kombinácii s najpestrejšou ponukou českých a slovenských filmov či špičkových akvizičných titulov, bola správnou voľbou,“ hovorí Silvia Majeská, programová riaditeľka skupiny Markíza a pokračuje: „Veľká vďaka patrí nielen všetkým, ktorí pracujú na tom, že je Voyo tým, čím je, ale hlavne našim používateľom. Potvrdzuje sa nám, že ideme správnou cestou a zároveň je to pre nás záväzok nepoľaviť z náročných kritérií, ktoré sami sebe nastavujeme.“
Predplatitelia na Voyo najviac oceňujú možnosť sledovať obsah kedykoľvek a kdekoľvek, úplne bez reklám, ako aj exkluzívne predpremiéry obľúbených TV programov či prémiový Voyo obsah. Platforma ponúka množstvo najnovších česko-slovenských filmov a seriálov. Nechýba ani široká ponuka zahraničných filmov, seriálov a reality šou s dabingom, a hlavne exkluzívny obsah pod značkou Voyo Originál.
Historicky prvou minisériou z dielne Voyo Originál bol Prípad Roubal režisérky Terezy Kopáčovej. Ten získal dve nominácie na Českého leva. Nasledovali ho nemenej úspešné série Guru, komediálna Národná hádzaná, mimoriadne rezonujúca Iveta, alebo strhujúci príbeh Dievča menom Jitřní záře.
V budúcom roku ponúkne Voyo, exkluzívne pod značkou Voyo Originál, napríklad pokračovanie úspešnej minisérie Iveta, akčný triler Extraktori, či komediálny seriál Sex O'Clock. Ešte v tomto roku sa môžu predplatitelia tešiť na komediálny seriál Gumy s Richardom Krajčom a Davidom Švehlíkom v hlavných rolách. Čoskoro sa na platformu dostane aj jeden z najočakávanejších projektov – miniséria Kráľ Šumavy: Fantóm temného kraja, ktorú natáča jeden z najúspešnejších českých režisérov David Ondříček. Ondříčkov predchádzajúci, cenami ovenčený film Zátopek má Voyo v ponuke od 19. septembra, kedy by manželia Zátopkovci oslávili sté narodeniny. O týždeň neskôr pribudol napríklad film Posledné preteky. Ešte tento rok uvedie Voyo populárnu športovú komédiu Vyšehrad: Fylm.
Tento rok Voyo rozšírilo svoje značky prémiového obsahu, okrem exkluzívnych Voyo Originálov tak predplatitelia v ponuke platformy nájdu tituly označené ako Voyo Špeciál, napríklad v podobe úspešného stand-up comedy špeciálu komičky Simony Salátovej s názvom Simona: Donaha!, či Voyo Film v podobe skvelej komédie Po čem muži touží 2.
„Voyo chce stáť vedľa tých najväčších hráčov na trhu ako najsilnejšia lokálna služba, ktorá ponúka používateľom najviac domácich filmov a seriálov. Je celosvetovým trendom, že si domácnosti predplácajú viac SVOD služieb. Očakávame, že v roku 2025 to budú v priemere tri služby a Voyo chce byť jednou z nich,“ uzatvára Matthias Settele, generálny riaditeľ skupiny Markíza.
Voyo bude aj naďalej prinášať naživo všetky zápasy domácej futbalovej ligy Fortuna ligy a najatraktívnejšie stretnutia najvyššej českej futbalovej a hokejovej ligy. Ponuku dopĺňajú galavečery špičkových MMA organizácií ako UFC a Bellator, priame prenosy napínavých zápasov z tenisových turnajov ATP Tour 250, či z najprestížnejšej hokejovej súťaže na svete NHL. Súčasťou slovenského Voyo sú tiež streamy prémiových športových staníc Nova Sport 1 a 2 s čoraz populárnejšími šípkarskými turnajmi, francúzskou futbalovou Ligue 1, či s pohárovými súťažami z Veľkej Británie a Nemecka – FA Cup, Carabao Cup a DFB-Pokal.
V septembri 2022 Voyo potvrdilo svoje prvenstvo v spontánnej znalosti medzi streamovacími službami na Slovensku, keď nadviazalo na úspech z mája tohto roku a opäť tak predstihlo celosvetových gigantov ako Netflix a HBO Max. Výsledky vychádzajú z kvantitatívneho online prieskumu zameraného na značku Voyo. Uskutočnila ho nezávislá agentúra 2muse v období od 19. augusta do 4. septembra 2022 na vzorke 1 000 respondentov vo veku 18-79 rokov, ktorí reprezentujú populáciu Slovenska, denne používajú internet a sú konzumentmi online videa.
Voyo je streamovacia služba, ktorú na Slovensku prevádzkuje skupina Markíza. Koncom roka 2020 prešla kompletným vizuálnym aj obsahovým reštartom. Odvtedy zaznamenáva výrazný nárast počtu predplatiteľov. Voyo zároveň patrí ku kľúčovým projektom digitálnej transformácie CME na všetkých trhoch, kde pôsobí. Okrem obľúbených televíznych programov v predstihu, ponúka používateľom prístup ku knižnici plnej filmov a seriálov z lokálnej i zahraničnej produkcie, populárnym športovým prenosom či ďalšiemu prémiovému obsahu. Neustále prináša nové vylepšenia a funkcionality, pričom každý rok plánuje rozvíjať aj tvorbu exkluzívnych titulov.
Na hrane v TV JOJ
Na hrane v TV JOJ
Televízia JOJ ponúka svojim divákom politickú diskusnú reláciu Na hrane. Každý štvrtok večer si nenechajte ujsť naživo politický duel, aktuálne témy aj exkluzívne prieskumy.
Každý týždeň, vo štvrtok večer, sa v štúdiu Na hrane stretávajú dvaja politici a venujú sa aktuálnym politickým a spoločenským témam. Diskusná relácia je výnimočná aj tým, že diváci majú možnosť zapojiť sa do diskusie a opýtať sa politikov, čo ich zaujíma prostredníctvom aplikácie. Ak sa otázky nepodarí zodpovedať v živom vysielaní, hostia sa im pokúsia venovať po skončení televíznej diskusie na webe www.hrane.joj.sk.
Reláciu moderuje jej dramaturgička a skúsená politická redaktorka spravodajstva TV JOJ Jana Krescanko Dibáková.
Pozvanie do diskusie prijali vo štvrtok 20. októbra minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽANO) a Denisa Saková, poslankyňa NR SR (HLAS-SD).
Hovoriť budú o vražde a útokoch proti LGBT+ komunite, o postupe polície pri objasňovaní skutku, ale aj o opatreniach polície na zaistenie bezpečnosti (LGBT+, židovská obec, predseda vlády) a o opatreniach proti nenávistným prejavom. Rozprávať sa budú aj o alkohole za volantom a zmenách pre zlepšenie stavu. Divákom ponúkneme exkluzívny prieskum agentúry AKO pre reláciu Na hrane o šoférovaní pod vplyvom alkoholu. Zároveň zverejníme najnovšie preferencie politických stránk od agentúry AKO pre reláciu Na hrane.
Sledujte Na hrane vo štvrtok 20. októbra o 21:45 na JOJke.
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS

Indické imigračné úrady napriek platným vízam a letenke nedovolili odcestovať do Spojených štátov fotoreportérke z Kašmíru Sanne Iršad Mattúovej. V USA si má prebrať prestížnu novinársku Pulitzerovu cenu. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Mattúová mala v pondelok odletieť do New Yorku. Fotografka však v stredu uviedla, že na letisku v indickom hlavnom meste Naí Dillí ju imigračné úrady bezdôvodne zastavili. Cestovala s dvoma kolegami, ktorým príslušníci imigračného úradu nezabránili odcestovať. Jej úradník letenku vrátil a odmietol vysvetliť dôvod. Dodala, že na letisku ju imigračné úrady zastavili už druhýkrát.
Indické úrady sa k udalosti bezprostredne nevyjadrili.
Mattúová v roku 2022 získala Pulitzerovu cenu za reportážnu fotografiu spolu s ďalšími fotoreportérmi tlačovej agentúry Reuters, s ktorou spolupracuje.
Od roku 2018 pôsobí ako fotoreportérka na voľnej nohe a zobrazuje život v indickej časti Kašmíru, kde povstalci bojujú za nezávislosť regiónu či spojenie so susedným Pakistanom.
Copyright © TASR 2022

Cenu Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku dostali novinári Clément Di Roma a Carol Valade za ich dokument Centrafrique: le soft power russe (Stredoafrická republika pod ruským vplyvom). V tlačovej správe o tom informuje Európsky parlament.
Film je prvý dokument dvojice a vrcholom ich novinárskej práce v Stredoafrickej republike v roku 2020. Krajina v tom čase čelila vlne násilia po novom povstaní, na ktorého potláčaní sa podieľala aj ruská žoldnierska Vagnerova skupina, ktorá slúži záujmom Kremľa. Obaja novinári pokračovali vo svojej práci pre niekoľko svetových médií napriek sledovaniu ruskými žoldniermi a neobľube francúzskych médií v krajine. Nadviazali tiež na činnosť svojich troch ruských kolegov Orchana Džemala, Kirilla Radčenka a Alexandra Rastorgujeva, ktorí sa Vagnerovcami v Stredoafrickej republike tiež zaoberali do ich vraždy v roku 2018. Dokument sa nezaujato snaží dať slovo ako obetiam Vagnerovcov, tak aj ich priaznivcom, aby bolo možné lepšie porozumieť tomu, ako si ich ruská propaganda získala. Tvorcovia dokumentu chceli, aby na tomto ďalšom fronte konfliktu s Ruskom, ktorý sa teraz šíri do oblasti Sahelu ako vojensky, tak aj formou dezinformácií, zazneli názory všetkých strán.
Udeľovanie ceny v Štrasburgu otvorili predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová, podpredsedníčka Pina Piciernová a generálny tajomník Medzinárodnej federácie novinárov Anthony Bellanger, ktorý zastupoval 29 členov nezávislej európskej poroty. „Cena Daphne Caruanovej Galiziovej za žurnalistiku vysiela jasný signál. Európsky parlament stojí na strane pravdy a spravodlivosti a nezávislej žurnalistiky. Silná demokracia potrebuje silnú tlač. Bez slobody tlače nemôže demokracia existovať. V Európe sú práva a slobody ciele, za ktoré bojujeme, nie prekážky,“ vyjadrila sa Metsolová.
Clément Di Roma je videoreportér a fotoreportér pôsobiaci ako korešpondent spravodajskej televízie France24 v Rwande. Začínal v roku 2019 ako spravodajca tlačovej agentúry AFP v Senegale, neskôr v rokoch 2020 až 2022 pôsobil Stredoafrickej republike ako spravodajca pre France24 a TV5Monde. Z hlavného mesta Bangui informoval o volebnej kríze a ozbrojených útokoch koalície povstalcov.
Carol Valade je multimediálny reportér, ktorý sa už desať rokov špecializuje na Afriku. Od roku 2018 tam trvalo pôsobí ako korešpondent RFI, AFP, TV5-Monde, Radio France, Le Monde a ďalších svetových médií. Cestoval po západnej Afrike, kde informoval o rôznych témach, a napokon sa presunul do Stredoafrickej republiky, odkiaľ informuje o dôsledkoch občianskej vojny a ruskom vplyve, o ktorom je aj víťazný dokument.
Spomenutá cena vznikla na počesť maltskej protikorupčnej investigatívnej novinárky a blogerky Daphne Caruanovej Galiziovej, ktorá zahynula v roku 2017 pri výbuchu bomby nastraženej v jej aute. Udeľujú ju každoročne okolo 16. októbra, keď je výročie jej vraždy. Cena je určená profesionálnym novinárom a tímom profesionálnych novinárov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, ktorí musia predložiť príspevok zverejnený alebo odvysielaný v jednom z 27 členských štátov Európskej únie. O víťazovi rozhoduje nezávislá porota zložená zo zástupcov médií a občianskej spoločnosti z členských štátov EÚ, ako aj zástupcov hlavných európskych novinárskych asociácií. Cenu, ktorú sprevádza odmena 20-tisíc eur, vlani získalo konzorcium novinárov Forbidden Stories za projekt Pegasus.
©2022, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
19. 10. 2022
POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ
POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

Na dnešnom zasadnutí Rada pre mediálne služby uložila dve sankcie, dve správne konania zastavila,
pretože odpadol dôvod ich konania, jedno správne konanie začala, zaoberala sa výsledkami dvoch
plánovaných monitoringov, v senátoch posudzovala šesť podnetov na preverenie týkajúcich sa obsahu
vysielania, tri podnety týkajúcich sa nelegálneho obsahu. Rada okrem iného
- uložila sankciu – upozornenie na porušenie zákona poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie Kocianovci s.r.o. za to, že na AVMS www.tvjanosik.com v sekcii Archív poskytoval program Čo sa to deje s ľuďmi? bez označenia vekovej vhodnosti napriek tomu, že napĺňal kritériá vulgárneho a expresívneho vyjadrovania, zobrazovania prejavov nenávisti a slovnej agresie, pre ktoré mal byť klasifikovaný ako nevhodný a neprístupný pre maloletých divákov do 18
rokov, čím nesprávne uplatnil JSO a zároveň za to, že túto AVMS poskytoval bez oznámenia jej poskytovania Rade;
- uložila sankciu – upozornenie na porušenie zákona vysielateľovi Rádio Vlna, s.r.o. (program. služba Rádio Vlna) za to, že nedodal Rade na jej vyžiadanie súvislé záznamy vysielania (§ 16 ods. 3 písm. l) ZVR);
- zastavila správne konanie vedené voči vysielateľovi Televízia Turiec, s.r.o. (programová služba Televízia Turiec (TVT)) v súvislosti s tým, že dňa 9. 2. 2022 odvysielal príspevok Lahôdky pre
fanúšikov filmu, čím vzniklo podozrenie na porušenie zákazu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie (§ 31a ods. 4 ZVR);
- zastavila správne konanie vedené voči prevádzkovateľovi retransmisie KÁBEL – KLIKNAVA s.r.o.v súvislosti s možným poskytovaním retransmisie televíznych programových služieb ČT 1, ČT 2 a ČT 24 bez súhlasu ich pôvodného vysielateľa, keďže na základe ZMS už prevádzkovatelia retransmisie nie sú povinní predkladať Rade súhlasy pôvodných vysielateľov programových služieb, ktoré šíria;
- začala správne konanie voči vysielateľovi Ľubovnianska mediálna spoločnosť, s.r.o. (program. služba Ľubovnianska televízia) v súvislosti s tým, že dňa 8. 6. 2022 mohlo dôjsť k porušeniu
povinnosti trvalo označiť na obrazovke svoju programovú službu nezameniteľným obrazovým symbolom – logom (§ 20 ods. 5 písm. a) ZMS);
- zaoberala sa troma podnetmi týkajúcimi sa šírenia údajného nelegálneho obsahu na platforme Facebook, pričom prešetrovanie každého z nich uzavrela konštatovaním, že je podnet
neopodstatnený, pretože nahlásené obsahy nenaplnil kritéria pre nelegálny obsah definované zákonom o mediálnych službách (t. j. nešlo o obsah napĺňajúci znaky detskej pornografie; podnecujúci ku konaniu napĺňajúceho trestné činy terorizmu alebo schvaľujúci takéto konanie;
napĺňajúci znaky trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia alebo trestného
činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti), zároveň v dvoch z týchto prípadov informovala prevádzkovateľa platformy o existencii obsahu s požiadavkou o efektívne
uplatňovanie noriem komunity;
- uznala za neopodstatnené okrem iných tieto podnety na preverenie vysielania
- spravodajských príspevkov zaoberajúcich sa témou odchodu poslanca J. Krúpu z poslaneckého klubu OĽaNO v programe Rádiožurnál dňa 28. 7. 2022 (RTVS, Rádio Slovensko), v ktorom podávateľ namietal označenie bývalých členov OĽANO, ktorí hlasovali za tzv. prorodinný balíček I. Matoviča, ako „fašistov“ a hnutia OĽaNO ako„ultrakonzervatívneho“,
- programu Televeštiareň dňa 19. 8. 2022 (PHONOTEX s.r.o., TV8), v ktorej podľa podnetu došlo k neúmernému predlžovaniu telefonátov s cieľom obohatenia sa na úkor volajúc
Je neprípustné, aby predseda najsilnejšej parlamentnej strany štval proti médiám, tvrdí Asociácia tlačených a digitálnych médií
Je neprípustné, aby predseda najsilnejšej parlamentnej strany štval
proti médiám, tvrdí Asociácia tlačených a digitálnych médií
Je neprípustné, aby predseda najsilnejšej parlamentnej strany podnecoval nenávisť a štval proti médiám, tvrdí Asociácia tlačených a digitálnych médií (ATDM) vo svojom vyhlásení. Asociácia je pobúrená Matovičovým ťažením proti médiám a slobode prejavu na Slovensku. Predseda hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič sa 12. októbra v relácii Braňo Závodský naživo vyjadril, že postupne „bude dávať dole novinárov“, ktorých si podľa neho možno kúpiť za 500 eur na mesiac. Podľa ATDM je neakceptovateľné, ak predstavitelia štátnych orgánov či verejnej moci vo verejnom priestore útočia na konkrétnych novinárov či vydavateľov, a to najmä v prípadoch, ak majú tieto útoky charakter zovšeobecňujúcej kritiky a diskreditácie, ktorú možno vnímať ako pokus o zastrašenie médií i jednotlivých novinárov. Politici by nemali zabúdať, že slovo má veľkú moc a ich slovo má v spoločnosti váhu.
Asociácia považuje za hanebné, ak politik nedokáže uniesť kritiku a ego si zachraňuje tým, že robí z predstaviteľov médií terče. ATDM považuje za neprijateľné, aby demokratický politik používal extrémistickú rétoriku, a útokmi na kritické médiá odvádzal pozornosť od vlastných zlyhaní. Predstavitelia ATDM tiež doplnil, že Matovič po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sľuboval zlepšovanie podmienok pre novinársku prácu, no z týchto sľubov neostalo nič a minister financií v súčasnosti neskrývane vyvoláva nenávisť voči médiám.
Asociácia podčiarkla, že modernú otvorenú spoločnosť nemožno budovať cez štvavé útoky a Matovičove metódy. „Slobodné médiá od nežnej revolúcie stáli vždy neochvejne na strane pravdy, spravodlivosti a demokracie i keď počas vlád Vladimíra Mečiara ako aj Róberta Fica čelili mnohým vyhrážkam a útokom. Médiá sa nedajú zastrašiť ani dnes Igorom Matovičom," píšu vo svojom vyhlásení. Doplnili, že médiá neustúpia a budú i naďalej plniť svoju nezastupiteľnú úlohu v demokratickej spoločnosti, hoci nenávisť, ktorú Matovič šíri za účelom získania pochybného politického kapitálu, si už vyberá obete. Minister financií podľa nich prekročil všetky akceptovateľné hranice a už ho nemožno nazývať demokratom.
Predstavenstvo Asociácie tlačených a digitálnych médií tvoria šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová, šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy, šéfredaktor denníka N Matúš Kostolný, šéfredaktor Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko, šéfredaktor časopisu .týždeň Štefan Hríb, šéfredaktor Pravdy Jakub Prokeš, šéfredaktor Új Szó Csaba Nyerges, šéfredaktor Korzára Jaroslav Vrábeľ a predseda predstavenstva Asociácie tlačených a digitálnych médií – ATDM Alexej Fulmek.
Zdroj: SITA
18. 10. 2022
AvF NEWS
Rada Audiovizuálneho fondu (AvF) schválila návrh na mimoriadnu podporu distribúcie z rozpočtu fondu na rok 2022. O príspevok z celkovej alokácie vo výške 200.000 eur možno požiadať do 12. decembra. AvF o tom informuje na svojom webe.
"Oprávnení žiadatelia sú tie subjekty, ktorých hlavná a z hľadiska obratu prevažujúca činnosť je distribúcia filmov v kinách v SR a zároveň v roku 2022 pokračujú v činnosti a v tomto roku uviedli aspoň jeden film," vysvetlil verejnoprávny fond. Dodal, že žiadosti o osobitnú podporu distribúcie sa predkladajú v podprograme distribúcia zahraničných kinematografických diel v SR a ich predmetom je plánovaná distribúcia filmov v kinách v SR v období od 1. októbra 2022 do 31. decembra 2023.
Poskytnutú dotáciu môže žiadateľ použiť aj na prevádzkové a mzdové náklady súvisiace s distribúciou uvedených filmov. Miera povinného spolufinancovania je desať percent. Podrobnosti o podmienkach dotačnej výzvy sú na webe fondu.
Zdroj: TASR
TASR NEWS
TASR NEWS
TASR vydala v 1. polroku 2022 takmer 132.000 správ Bratislava 18. októbra (TASR) – V prvom polroku 2022 vydala Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) 131.885 multimediálnych správ a sprostredkovala vyše 500 priamych prenosov. Pri naplnení všetkých zákonných úloh dokázala zároveň posilniť svoje postavenie na trhu a vyrovnať sa s výzvou zvýšených nákladov. Vyplýva to zo správy o činnosti a hospodárení TASR za prvý polrok 2022, ktorú v utorok prerokoval a zobral na vedomie Výbor Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá.
"Zo 131.885 vydaných správ bolo textových 74.361, zvukových 8286, TASR takisto ponúkla 47.144 fotografií a 2084 videozáznamov," informoval na rokovaní výboru generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala. Upozornil, že v 1. polroku pribudlo i 506 živých prenosov z celého Slovenska. "Kvantita prenosov a ich sledovanosť naďalej stúpa," zdôraznil, argumentujúc faktom, že v porovnaní s 1. polrokom 2021 stúpol počet online prenosov o vyše stovku.
Poukázal na to, že TASR v súčasnosti odoberajú všetky relevantné médiá na Slovensku. Aj napriek zložitej ekonomickej situácii a výpadku menších odberateľov fakturovaný objem spravodajstva v porovnaní s prvým polrokom 2021 neklesol. Agentúre sa naopak podarilo prvýkrát v histórii uzavrieť zmluvu s JOJ Group, ktorá je dôležitá nielen z hľadiska príjmov, ale i pre kompletizáciu odberateľov servisov TASR na trhu. "Môžeme konštatovať, že penetrácia informácií TASR nebola historicky nikdy taká silná ako v súčasnosti," zdôraznil Puchala.
V súvislosti s prioritnými témami v spravodajstve počas prvých šiestich mesiacov 2022 zvýraznil mapovanie ruskej agresie na Ukrajine prostredníctvom overených informácií z niekoľkých relevantných a rozpoznateľných zdrojov. "V maximálnej miere sme zvýšili redakčnú pohotovosť a posilnili editačnú redakčnú prax tak, aby došlo k eliminácii prieniku neoverených správ a propagandy do spravodajstva," zdôraznil Puchala.
Pripomenul, že v spravodajstve verejnoprávnej agentúry sa objavili všetky ďalšie podstatné udalosti z domáceho i zahraničného diania - turbulentné politické danie, nové či pokračujúce policajné vyšetrovania a súdne kauzy, začínajúci ekonomický dosah vojny na Ukrajine i najvýznamnejšie športové udalosti prvého polroka.
Generálny riaditeľ TASR pripomenul tiež realizáciu dvoch významných projektov - Konferencia o budúcnosti Európy, prostredníctvom ktorej agentúra realizovala výstupy o vízii fungovania EÚ i projekt európskeho newsroomu v Bruseli. Upozornil tiež na rozširovanie kooperácie s veľkými svetovými agentúrami. "TASR podpísala prvýkrát v histórii zmluvu s veľkou talianskou agentúrou ANSA," konkretizoval Puchala.
Za dôležitý medzník označil sprevádzkovanie novej klientskej zóny eTASR.sk začiatkom júna. "Zásadne zvýši komfort pre klientov tak na pracovných staniciach, ako aj na mobilných zariadeniach," vysvetlil. Väčší užívateľský komfort i prehľadnejší systém má podľa jeho slov zabezpečiť aj nový redakčný softvér pre správu a distribúciu fotografií, ktorý by sa mal sprístupniť do konca aktuálneho roka. "TASR tiež rozšírila posty zahraničných spravodajcov o redaktora v Prahe," dodal šéf TASR.
V oblasti nových médií Puchala zvýraznil kontinuálny nárast odberateľov i sledovanosti TASR.TV. "V 1. polroku 2022 bola na FB stránke TASR.TV prekonaná hranica 70.000 odberateľov obsahu, pribudlo 5802 sledovateľov. Celkový dosah príspevkov FB bol na úrovni takmer 1,25 milióna užívateľov. Zhliadnutý obsah TASR.TV na Facebooku narástol o 75 percent," konkretizoval Puchala, pričom upozornil na zvýšený záujem mladších divákov, najmä v kategórii 25 - 34 rokov. "Celkový počet zobrazení na Youtube TASR dosiahol 29.655.322," dodal generálny riaditeľ TASR.
Avizujúc nové aktivity pripomenul napríklad rozbehnutú realizáciu dvoch významných projektov – nastávajúce samosprávne voľby i projekt k 30. výročiu vzniku SR.
V ekonomickej bilancii prvého polroka dosiahli príjmy TASR 4.176.344 eur, výdavky výšku 2.673.280 eur, prvý polrok 2022 tak TASR ukončila s prebytkom vo výške 1.503.064 eur. Puchala upozornil, že v prvom polroku zaznamenala TASR zvýšenie nákladov vplyvom inflácie, zdražovania cien energií, ale i v súvislosti s valorizáciou miezd či výdavkami na kybernetickú bezpečnosť, ktoré jej vyplývajú zo zaradenia do registra prevádzkovateľov základných služieb, hoci túto úlohu nemá zohľadnenú v alokácii od štátu. "Príspevok pre TASR na plnenie úloh vo verejnom záujme v zmysle zákona, nebol systémovo navýšený v štátnom rozpočte od roku 2015, i keď TASR v návrhu rozpočtu na to opakovane upozorňovala," povedal Puchala. Zdôraznil, že v TASR sa aktívne snaží nárast nákladov pokryť prostredníctvom zapojenia sa do grantových a projektových schém EÚ či iných zdrojov. "Riešiť situáciu prostredníctvom výrazného zvýšenia cien nie je možné, keďže odberateľské médiá sú samé v zložitej ekonomickej situácii," upozornil Puchala.
Člen výboru Milan Potocký (OĽANO)sa zaujímal o to, či sa realizujú rokovania s ministerstvom kultúry o navýšení príspevku, vyjadril obavu z toho, aby zvýšené náklady i nároky na životné potreby neodčerpávali z agentúry kvalitných redaktorov a neoslabila sa tým vysoká dôveryhodnosť média, ktorú Potocký agentúre plne priznáva. Puchala pripomenul, že už dlhodobo deklaruje nevyhnutnosť zvýšenia štátneho príspevku. "Mal by reflektovať fakt, že sa neustále zvyšuje sumár úloh a povinností pre agentúru. Je to aj o postoji štátu k médiu, ktoré v spleti informácií rôznych pováh a motivácií zabezpečuje objektívne informovanie a verejnoprávnu službu so všetkými i jej atribútmi," upozornil.
Zdroj: TASR





