Stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
k článku
redaktora Aktualít.sk Mareka Vagoviča s názvom: "Prokuratúra je štát v
štáte. Rozhodujú známosti a politické krytie."
"Generálna prokuratúra Slovenskej republiky s poľutovaním vníma účelový a tendenčný článok redaktora Mareka Vagoviča s názvom: "Prokuratúra je štát v štáte. Rozhodujú známosti a politické krytie", zverejnený dnes t. j. 7. 9. 2017 na webovej stránke Aktuality.sk.
Tendenčnosť a účelovosť článku vytvárajú respondenti, ktorí sa k prokuratúre ako štátnemu orgánu vyjadrili, a ktorým redaktor poskytol priestor na vyjadrenie. Ide o bývalú prokurátorku Generálnej prokuratúry SR, údajnú bojovníčku proti mafii, ktorá v súčasnej dobe zastupuje práve osoby podozrivé zo závažnej organizovanej trestnej činnosti. Ďalej ide o bývalého poslanca Národnej rady SR, ktorý sa nikdy netajil ambíciou zmeniť prokuratúru ako štátny orgán na štátne zastupiteľstvo, a tak uplatňovať politický vplyv na činnosť prokurátorov (štátnych zástupcov). Nakoniec ide o advokáta Petra Kubinu, ktorý zastupoval v konaní pred Ústavným súdom SR prof. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., jedného z kandidátov na generálneho prokurátora SR.
Tendenčnosť a účelovosť článku je daná aj tým, že redaktor absolútne ignoroval a nezaujímal sa o názory a stanoviská prokurátorov k postaveniu a činnosti prokuratúry ako takej. (Napr. neoslovil samosprávne organizácie prokurátorov, resp. jednotlivých prokurátorov, ktorých redaktor pozná a komunikuje s nimi).
Verejnosť si veľmi dobre pamätá spôsob, ktorý predchádzal voľbe generálneho prokurátora SR v roku 2011. Mimochodom, jednou z kandidátok bola aj JUDr. Mišíková. Daniel Lipšic, vtedy ako zástupca koalície a minister vnútra participoval na tejto voľbe, ktorú vtedajšia predsedníčka vlády SR Iveta Radičová označila za frašku.
Zároveň pripomíname, Jaromír Čižnár bol zákonným spôsobom zvolený za generálneho prokurátora SR, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky. A bola to po prvý raz práve Rada prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá sa jednomyseľne zhodla na kandidátovi Jaromírovi Čižnárovi, ktorá tento návrh predložila poslancom NR SR.
Ako príklady poloprávd a klamstiev zverejnených v tomto článku uvádzame:
- "Je však pravda, že sa vždy rozhýbe až vtedy, keď je veľký spoločenský a mediálny tlak..." (tvrdenie Mišíkovej).
Opak je pravdou. Prokuratúra nečaká na spoločenské a mediálne tlaky, ale postupuje ex offo, o ktorom postupe aj mediálne informuje. Prokuratúra koná aj na základe mediálnych, alebo iných informácií často v prípade, keď ešte trestná vec sa nenachádza na prokuratúre, ale len na polícii, resp. ešte nezačalo ani trestné konanie z dôvodu nepodania trestného oznámenia.
-"Nemyslím si, že dnes sa dostanú na prokuratúru tí najlepší. O ich výbere sa totiž nerozhoduje verejne, takže je priestor na ovplyvňovanie." (tvrdenie Mišíkovej).
Výberové konania uskutočňované prokuratúrou sú veľmi prísne a transparentné. Môže sa na nich zúčastniť verejnosť, resp. zástupcovia médií. Túto možnosť využili len zástupcovia médií v prípade výberových konaní na funkciu vedúceho prokurátora – krajského prokurátora a výberových konaní na funkciu právneho čakateľa.
- Za najväčší problém prokuratúry považuje množstvo pokynov, ktoré vydávajú nadriadení podriadeným. "Znemožňuje im to samostatné rozhodovanie." (tvrdenie Mišíkovej)
-"Prokurátor sa síce môže voči pokynu nadriadeného ohradiť, ale v takom prípade mu odoberú spis." (tvrdenie Lipšica).
Nadriadení prokurátori vydávajú pokyny podriadeným prokurátorom najmä metodického a kontrolného charakteru. Ich účelom je zrýchliť prípravné konanie a garantovať jeho zákonnosť. Nadriadení prokurátori podporujú a vytvárajú podmienky na samostatné konanie podriadených prokurátorov a zároveň vyžadujú ich plnú zodpovednosť za takéto konanie. Podriadený prokurátor môže podať námietky proti takému pokynu a požiadať nadriadeného prokurátora o odňatie trestnej veci. Takáto žiadosť (námietky) musí mať zákonom ustanovenú formu a obsah, inak nemôže o nej nadriadený prokurátor konať a rozhodnúť. Do dnešného dňa, t. j. 7. 9. 2017 Generálnej prokuratúre SR boli predložené dve takéto žiadosti, pričom v jednom prípade bolo žiadosti podriadeného prokurátora vyhovené.
- Podľa advokáta Petra Kubinu je problémom aj to, že generálny prokurátor môže preradiť podriadených z vyššej prokuratúry na nižšiu bez uvedenia dôvodu.
Takéto vyjadrenie vychádza z neznalosti § 10a zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Podľa tohto ustanovenia môže generálny prokurátor preradiť, len s predchádzajúcim súhlasom Rady prokurátorov SR, prokurátora na nižší článok prokuratúry (prokurátora GP SR na krajskú prokuratúru a prokurátora KP na okresnú prokuratúru), ak ním bol opakovane písomne upozornený na túto možnosť z dôvodu nedostatočného plnenia služobných povinností. Rozhodnutie generálneho prokurátora je preskúmateľné súdom a až následne vykonateľné.
Na ďalšie polopravdy a klamstvá uverejnené v tomto článku nemá význam ďalej reagovať.
