Informácia ministra kultúry SR
Informácia ministra kultúry SR o plnení úloh verejnej služby vyplývajúcich
z prijatých zákonov pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu,
ktorú týmito definovalo Ministerstvo kultúry novými zákonmi.
(znenie úlohy podľa uznesenia NR SR)
Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) boli zriadené zákonmi Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase. Prijatím týchto zákonov sa začala transformácia štátnych elektronických médií, ktorej cieľom bol vznik verejnoprávnych médií, schopných garantovať podmienky pre slobodné šírenie informácií, rozvoj kultúry a vzdelávania.
Hlavnou náplňou STV a SRo obsiahnutou v pôvodnej forme „verejnoprávnej inštitúcie“ bola predovšetkým tvorba a vysielanie programu. Pri zriadení STV a SRo sa z legislatívneho hľadiska nezohľadnila potreba vyváženosti programových povinností a ich adekvátneho finančného zabezpečenia. Do roku 1992 sa STV a SRo podieľali na vysielaní Československej televízie a Československého rozhlasu. Od roku 1993, po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, začali STV a SRo napĺňať oveľa väčší vysielací priestor a navyše v narastajúcom konkurenčnom prostredí domácich i zahraničných staníc. Do viac ako stopercentného nárastu výroby zasiahlo aj výrazné zvyšovanie cien ich materiálových, technologických a energetických vstupov, ako aj zvyšovanie nákladov na prenos signálu STV a SRo a na údržbu a správu ich archívov.
Tento nárast programových povinností nebol prostredníctvom disponibilných zdrojov nikdy primerane kompenzovaný a z dlhodobého hľadiska za dostatočné riešenie nie je možné pokladať ani v roku 2003 schválenú novelu zákona o koncesionárskych poplatkoch.
Návrhy zákonov predložené do Národnej rady Slovenskej republiky ministrom kultúry Rudolfom Chmelom v roku 2003 boli úspešné a po svojom schválení vytvorili podmienky na dokončenie reálnej transformácie štátnych médií na verejnoprávne. V prvom rade znamenali definitívnu deetatizáciu STV a SRo, bez ktorej bola dovtedajšia „verejnoprávnosť“ týchto médií len deklaratórna. Majetok štátu v správe STV a SRo sa dňom účinnosti zákonov stal majetkom týchto inštitúcií, prestali byť vo svojej povahe príspevkovými organizáciami a kompetencia voľby riaditeľov prešla z Národnej rady Slovenskej republiky na Radu STV a Rozhlasovú radu.
Zákony vymedzili „verejnú službu v oblasti rozhlasového resp. televízneho vysielania“ Tou je poskytovanie programovo rozmanitej a z hľadiska svojho geografického dosahu univerzálnej programovej služby pripravovanej prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily podľa zásad redakčnej nezávislosti a s pocitom spoločenskej zodpovednosti , pričom rozvíja kultúrnu úroveň divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov.
Takto poskytovanú programovú službu tvoria podľa zákona „spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, umelecké, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, žánrovo rôznorodé programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu a etickému vedomiu občanov Slovenskej republiky, poskytujú z diania na Slovensku i v zahraničí nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie pre slobodné utváranie názorov, rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľstva Slovenskej republiky bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a vytvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti“.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, svojim uznesením ste ma zaviazali, aby som Vás informoval, ako STV a SRo plnia úlohy verejnej služby, ktoré im sú zákonmi, schválenými týmto plénom 4. decembra 2003, uložené. V prvom rade si dovolím konštatovať, že verejné diskusie v poslednom období – rovnako ako diskusie na pôde Národnej rady SR – dokazujú, že zákony splnili svoj základný cieľ, deetatizovať STV a SRo a zavŕšiť z právneho a ekonomického hľadiska transformáciu oboch médií zo štátnych na médiá verejnoprávne. Nezávislosť a posilnené postavenie STV a SRo sú v týchto diskusiách zrejmé a jasne prítomné. Súčasťou zmeny postavenia verejnoprávnych médií je i skutočnosť, že kontrola realizácie úloh a poslania STV a SRo je v rukách orgánov, ktoré sú volené Národnou radou SR a jej jedinej skladajú účty (napríklad aj predložením spomínanej výročnej správy). Ministerstvo kultúry SR nie je de iure inštitúciou, ktorá sa má vyjadrovať k výročným správam, či hodnotiť implementáciu zákonov o STV a SRo. Som presvedčený o tom, že budete môcť plnenie základných princípov verejnej služby, ktoré som si dovolil v predchádzajúcich odsekoch spomenúť, podrobiť počas diskusie k Výročným správam STV a SRo veľmi podrobnej kontrole a žiadať odpovede od tých, ktorí sú za kontrolu plnenia úloh a poslania verejnoprávnych médií zodpovední.
Napriek tomu sa pokúsim Vášmu uzneseniu vyhovieť a vyjadriť sa aspoň k niektorým skutočnostiam. Hodnotenie pôsobenia médií je vždy veľmi komplexná a často veľmi subjektívna záležitosť. Jedným z cieľov nových zákonov o STV a SRo bolo, aby štátne orgány neboli tým miestom, kde sa hodnotí kvalita médií verejnej služby – či už z hľadiska programu, alebo ich hospodárenia. Tým by sa totiž nepriamo vyvíjal zo strany výkonnej moci tlak na činnosť týchto médií. Existujú však určité objektívne zdroje údajov o pôsobení všetkých médií, ktoré sa generujú mimo ministerstvo kultúry a ktoré musí ono reflektovať napríklad aj vzhľadom na svoje povinnosti voči európskej legislatíve.
Aj v súlade so zákonmi o STV a SRo je jedným zo základných atribútov verejnoprávneho média jeho dôsledné dodržiavanie právnych noriem a (nielen tým) posilňovanie právneho vedomia občanov. Vzhľadom na skutočnosť, že kontrola dodržiavania zákona o vysielaní a retransmisii je v kompetencii nezávislého regulačného orgánu, je možné údaje o dodržiavaní zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii považovať za ukazovateľ, ktorý o plnení verejnej služby zo strany STV a SRo objektívne vypovedá. V roku 2004 nekonštatovala Rada pre vysielanie a retransmisiu ani jedno porušenie zákona zo strany SRo. V prípade STV konštatovala porušenie zákona spolu desaťkrát a boli jej uložené finančné sankcie spolu vo výške 1.200.000 korún. (Pre porovnanie v prípade Televízie JOJ konštatovala Rada porušenie zákona trinásťkrát a uložila pokuty vo výške 860.000 korún a v prípade Televízie Markíza konštatovala sedemkrát porušenie zákona a pokuty dosiahli objem 120.000 korún.)
V roku 2005 zatiaľ Rada konštatovala v prípade SRo jedno porušenie zákona a uložila mu sankciu vo výške 50.000 korún. V prípade STV konštatovala 16 porušení zákona a do dnešného dňa jej uložila sankcie vo výške 4.430.000 korún. (Opäť pre porovnanie uvádzam, že v prípade Televízie JOJ konštatovala Rada zatiaľ 8 porušení zákona a uložila pokuty vo výške 150.000 korún a v prípade Televízie Markíza konštatovala 13 porušení zákona a uložila jej pokuty vo výške 3.960.000 korún).
Ministerstvo kultúry SR je poverené – okrem iných štatistických zisťovaní – aj spracovávaním štatistických údajov o rozhlasovom a televíznom vysielaní. Zozbierané údaje sú podkladom nielen k prehľadom Štatistického úradu SR, ale aj k rôznym európskym hodnoteniam vývojových trendov, či spätnej kontroly účinnosti európskej legislatívy a politiky v danej oblasti. Dovoľte mi uviesť niekoľko údajov zo štatistického zisťovania, ktoré môžu o plnení verejnej služby zo strany verejnoprávnych médií opäť objektívne vypovedať. Podľa zákonov o STV a SRo, ako aj zákona o vysielaní a retransmisii, sú STV a SRo povinné vysielať väčšinový podiel tzv. programov vo verejnom záujme (definícia týchto programov je zákonom daná). Na základe podkladov, ktoré do štatistiky poskytujú médiá samotné (ako verejnoprávne, tak súkromné), vysielal SRo v roku 2004 33 299 hod. takýchto programov, čo predstavuje takmer 78% vysielaného programu. STV vysielala v rovnakom roku 7.439 hod. programov vo verejnom záujme, čo predstavuje približne 48 % všetkých programov. Na základe týchto údajov nesplnila STV v roku 2004 svoju zákonnú povinnosť.
STV je podľa zákona o Slovenskej televízií povinná zohľadňovať vo svojom vysielaní potreby nepočujúcich a iných sociálnych skupín. Zákon o vysielaní a retransmisii kvantifikuje túto povinnosť tak, že STV je povinná postupne do piatich rokov odo dňa účinnosti tohto zákona zabezpečiť skrytými alebo otvorenými titulkami najmenej 25% všetkých vysielaných programov na každom programovom okruhu. Päťročná lehota uplynie 4. októbra tohto roka, t.j. od 4. októbra 2005 bude musieť STV zvládnuť titulkovanie ¼ programov na oboch okruhoch. Podľa štatistiky odvysielala STV v roku 2004 na prvom okruhu 20,5 hod., čo predstavovalo iba 0,25% z celkového objemu vysielania tohto okruhu a 337 hod. na druhom okruhu, teda nie viac ako 5% z celkového vysielacieho času.
Objem nezávislej európskej produkcie vo vysielaní je jedným z najsledovanejších ukazovateľov v Európe. Vypovedá o schopnosti prostredia podporovať európsku nezávislú – ako televíznu, tak aj filmovú – produkciu. Všetky podporné mechanizmy Európskej komisie sú totiž nastavené práve na podporu nezávislej produkcie. STV je povinná na základe zákona o vysielaní a retransmisii zabezpečiť 20% podiel nezávislej európskej produkcie z programov (vynímajúc spravodajstvo, šport, zábavné hry, reklamu, teletext a telenákup). STV odvysielala na prvom okruhu 691 hod. programov nezávislých producentov, z toho 167 hod. filmov a na druhom okruhu 464 hod. programov a z toho 111 hod. filmov. (Pre zaujímavosť Televízia Markíza odvysielala v roku 2004 trikrát väčší objem programov i filmov nezávislých európskych producentov ako prvý okruh STV a dokonca dvakrát viac programov a filmov ako obidva okruhy STV spolu. Naopak, STV na svojom prvom okruhu odvysielala 1.404 hod. hudobno-zábavných programov, zatiaľ čo Televízia Markíza 892 hod. a Televízia JOJ 1.053 hod. takýchto programov. )
Bez toho, aby som zasahoval do kompetencií Rady STV, Rozhlasovej rady i do kompetencie Národnej rady Slovenskej republiky si dovolím konštatovať, že SRo v mnou vybraných ukazovateľoch, ktoré nie sú generované ministerstvom kultúry, ani žiadnym iným štátnym orgánom, úlohy verejnej služby v rozhlasovom vysielaní plní. Zároveň si dovolím konštatovať, že v rovnakých ukazovateľoch sa nachádzajú také, ktoré Slovenská televízia neplní, resp. ktorých plnenie je sporné .
Na záver mi dovoľte, vážené poslankyne a vážení poslanci, v súvislosti s touto informáciou, ale aj s predchádzajúcimi verejnými i odbornými diskusiami, pripomenúť problém, ktorý nesporne s plnením verejnej služby vo vysielaní súvisí – a to je systém financovania verejnoprávnych médií. Zjednodušene povedané – máme verejnoprávny rozhlas, ktorý sa snaží svoje poslanie a úlohy dôsledne plniť, dostáva sa však do dlhov. O jeho výklade povinností by sa do určitej miery dalo polemizovať, isté však je, že jeho financovanie (i vzhľadom na ďalší technologický rozvoj) nie je dostatočné. Na druhej strane máme verejnoprávnu televíziu, ktorá má ambíciu hospodáriť vyrovnane, dosiahnutie čoho je však v situácii ubúdajúcich koncesionárov neisté, je však „verejným tajomstvom“, že na niektoré svoje úlohy rezignovala. Ani jedno riešenie nie je uspokojujúce. Som presvedčený, že pri každom objeme rozpočtu je možné priorizovať úlohy, ktoré médiá s verejným financovaním plniť musia. A robiť to kvalitne a profesionálne, tak ako to ukladá zákon. Na druhej strane však musíme žiadať maximálnu efektivitu používania verejných zdrojov a majetku. Budem iniciovať v spolupráci s manažmentmi verejnoprávnych médií, ich riadiacimi kontrolnými orgánmi a odbornou verejnosťou diskusiu o tom, za akých podmienok je možné verejnú službu vo vysielaní plniť a aké kvalitatívne atribúty táto služba musí spĺňať.
1. 7. 2005
Informácia ministra kultúry SR
Informácia ministra kultúry SR
Informácia ministra kultúry SR o plnení úloh verejnej služby vyplývajúcich
z prijatých zákonov pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu,
ktorú týmito definovalo Ministerstvo kultúry novými zákonmi.
(znenie úlohy podľa uznesenia NR SR)
Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) boli zriadené zákonmi Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii a č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase. Prijatím týchto zákonov sa začala transformácia štátnych elektronických médií, ktorej cieľom bol vznik verejnoprávnych médií, schopných garantovať podmienky pre slobodné šírenie informácií, rozvoj kultúry a vzdelávania.
Hlavnou náplňou STV a SRo obsiahnutou v pôvodnej forme „verejnoprávnej inštitúcie“ bola predovšetkým tvorba a vysielanie programu. Pri zriadení STV a SRo sa z legislatívneho hľadiska nezohľadnila potreba vyváženosti programových povinností a ich adekvátneho finančného zabezpečenia. Do roku 1992 sa STV a SRo podieľali na vysielaní Československej televízie a Československého rozhlasu. Od roku 1993, po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, začali STV a SRo napĺňať oveľa väčší vysielací priestor a navyše v narastajúcom konkurenčnom prostredí domácich i zahraničných staníc. Do viac ako stopercentného nárastu výroby zasiahlo aj výrazné zvyšovanie cien ich materiálových, technologických a energetických vstupov, ako aj zvyšovanie nákladov na prenos signálu STV a SRo a na údržbu a správu ich archívov.
Tento nárast programových povinností nebol prostredníctvom disponibilných zdrojov nikdy primerane kompenzovaný a z dlhodobého hľadiska za dostatočné riešenie nie je možné pokladať ani v roku 2003 schválenú novelu zákona o koncesionárskych poplatkoch.
Návrhy zákonov predložené do Národnej rady Slovenskej republiky ministrom kultúry Rudolfom Chmelom v roku 2003 boli úspešné a po svojom schválení vytvorili podmienky na dokončenie reálnej transformácie štátnych médií na verejnoprávne. V prvom rade znamenali definitívnu deetatizáciu STV a SRo, bez ktorej bola dovtedajšia „verejnoprávnosť“ týchto médií len deklaratórna. Majetok štátu v správe STV a SRo sa dňom účinnosti zákonov stal majetkom týchto inštitúcií, prestali byť vo svojej povahe príspevkovými organizáciami a kompetencia voľby riaditeľov prešla z Národnej rady Slovenskej republiky na Radu STV a Rozhlasovú radu.
Zákony vymedzili „verejnú službu v oblasti rozhlasového resp. televízneho vysielania“ Tou je poskytovanie programovo rozmanitej a z hľadiska svojho geografického dosahu univerzálnej programovej služby pripravovanej prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily podľa zásad redakčnej nezávislosti a s pocitom spoločenskej zodpovednosti , pričom rozvíja kultúrnu úroveň divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov.
Takto poskytovanú programovú službu tvoria podľa zákona „spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické, umelecké, hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, žánrovo rôznorodé programy pre deti a mládež a iné programy, ktoré sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu a etickému vedomiu občanov Slovenskej republiky, poskytujú z diania na Slovensku i v zahraničí nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie pre slobodné utváranie názorov, rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľstva Slovenskej republiky bez ohľadu na ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali rozmanitosť názorov politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov a vytvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti“.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, svojim uznesením ste ma zaviazali, aby som Vás informoval, ako STV a SRo plnia úlohy verejnej služby, ktoré im sú zákonmi, schválenými týmto plénom 4. decembra 2003, uložené. V prvom rade si dovolím konštatovať, že verejné diskusie v poslednom období – rovnako ako diskusie na pôde Národnej rady SR – dokazujú, že zákony splnili svoj základný cieľ, deetatizovať STV a SRo a zavŕšiť z právneho a ekonomického hľadiska transformáciu oboch médií zo štátnych na médiá verejnoprávne. Nezávislosť a posilnené postavenie STV a SRo sú v týchto diskusiách zrejmé a jasne prítomné. Súčasťou zmeny postavenia verejnoprávnych médií je i skutočnosť, že kontrola realizácie úloh a poslania STV a SRo je v rukách orgánov, ktoré sú volené Národnou radou SR a jej jedinej skladajú účty (napríklad aj predložením spomínanej výročnej správy). Ministerstvo kultúry SR nie je de iure inštitúciou, ktorá sa má vyjadrovať k výročným správam, či hodnotiť implementáciu zákonov o STV a SRo. Som presvedčený o tom, že budete môcť plnenie základných princípov verejnej služby, ktoré som si dovolil v predchádzajúcich odsekoch spomenúť, podrobiť počas diskusie k Výročným správam STV a SRo veľmi podrobnej kontrole a žiadať odpovede od tých, ktorí sú za kontrolu plnenia úloh a poslania verejnoprávnych médií zodpovední.
Napriek tomu sa pokúsim Vášmu uzneseniu vyhovieť a vyjadriť sa aspoň k niektorým skutočnostiam. Hodnotenie pôsobenia médií je vždy veľmi komplexná a často veľmi subjektívna záležitosť. Jedným z cieľov nových zákonov o STV a SRo bolo, aby štátne orgány neboli tým miestom, kde sa hodnotí kvalita médií verejnej služby – či už z hľadiska programu, alebo ich hospodárenia. Tým by sa totiž nepriamo vyvíjal zo strany výkonnej moci tlak na činnosť týchto médií. Existujú však určité objektívne zdroje údajov o pôsobení všetkých médií, ktoré sa generujú mimo ministerstvo kultúry a ktoré musí ono reflektovať napríklad aj vzhľadom na svoje povinnosti voči európskej legislatíve.
Aj v súlade so zákonmi o STV a SRo je jedným zo základných atribútov verejnoprávneho média jeho dôsledné dodržiavanie právnych noriem a (nielen tým) posilňovanie právneho vedomia občanov. Vzhľadom na skutočnosť, že kontrola dodržiavania zákona o vysielaní a retransmisii je v kompetencii nezávislého regulačného orgánu, je možné údaje o dodržiavaní zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii považovať za ukazovateľ, ktorý o plnení verejnej služby zo strany STV a SRo objektívne vypovedá. V roku 2004 nekonštatovala Rada pre vysielanie a retransmisiu ani jedno porušenie zákona zo strany SRo. V prípade STV konštatovala porušenie zákona spolu desaťkrát a boli jej uložené finančné sankcie spolu vo výške 1.200.000 korún. (Pre porovnanie v prípade Televízie JOJ konštatovala Rada porušenie zákona trinásťkrát a uložila pokuty vo výške 860.000 korún a v prípade Televízie Markíza konštatovala sedemkrát porušenie zákona a pokuty dosiahli objem 120.000 korún.)
V roku 2005 zatiaľ Rada konštatovala v prípade SRo jedno porušenie zákona a uložila mu sankciu vo výške 50.000 korún. V prípade STV konštatovala 16 porušení zákona a do dnešného dňa jej uložila sankcie vo výške 4.430.000 korún. (Opäť pre porovnanie uvádzam, že v prípade Televízie JOJ konštatovala Rada zatiaľ 8 porušení zákona a uložila pokuty vo výške 150.000 korún a v prípade Televízie Markíza konštatovala 13 porušení zákona a uložila jej pokuty vo výške 3.960.000 korún).
Ministerstvo kultúry SR je poverené – okrem iných štatistických zisťovaní – aj spracovávaním štatistických údajov o rozhlasovom a televíznom vysielaní. Zozbierané údaje sú podkladom nielen k prehľadom Štatistického úradu SR, ale aj k rôznym európskym hodnoteniam vývojových trendov, či spätnej kontroly účinnosti európskej legislatívy a politiky v danej oblasti. Dovoľte mi uviesť niekoľko údajov zo štatistického zisťovania, ktoré môžu o plnení verejnej služby zo strany verejnoprávnych médií opäť objektívne vypovedať. Podľa zákonov o STV a SRo, ako aj zákona o vysielaní a retransmisii, sú STV a SRo povinné vysielať väčšinový podiel tzv. programov vo verejnom záujme (definícia týchto programov je zákonom daná). Na základe podkladov, ktoré do štatistiky poskytujú médiá samotné (ako verejnoprávne, tak súkromné), vysielal SRo v roku 2004 33 299 hod. takýchto programov, čo predstavuje takmer 78% vysielaného programu. STV vysielala v rovnakom roku 7.439 hod. programov vo verejnom záujme, čo predstavuje približne 48 % všetkých programov. Na základe týchto údajov nesplnila STV v roku 2004 svoju zákonnú povinnosť.
STV je podľa zákona o Slovenskej televízií povinná zohľadňovať vo svojom vysielaní potreby nepočujúcich a iných sociálnych skupín. Zákon o vysielaní a retransmisii kvantifikuje túto povinnosť tak, že STV je povinná postupne do piatich rokov odo dňa účinnosti tohto zákona zabezpečiť skrytými alebo otvorenými titulkami najmenej 25% všetkých vysielaných programov na každom programovom okruhu. Päťročná lehota uplynie 4. októbra tohto roka, t.j. od 4. októbra 2005 bude musieť STV zvládnuť titulkovanie ¼ programov na oboch okruhoch. Podľa štatistiky odvysielala STV v roku 2004 na prvom okruhu 20,5 hod., čo predstavovalo iba 0,25% z celkového objemu vysielania tohto okruhu a 337 hod. na druhom okruhu, teda nie viac ako 5% z celkového vysielacieho času.
Objem nezávislej európskej produkcie vo vysielaní je jedným z najsledovanejších ukazovateľov v Európe. Vypovedá o schopnosti prostredia podporovať európsku nezávislú – ako televíznu, tak aj filmovú – produkciu. Všetky podporné mechanizmy Európskej komisie sú totiž nastavené práve na podporu nezávislej produkcie. STV je povinná na základe zákona o vysielaní a retransmisii zabezpečiť 20% podiel nezávislej európskej produkcie z programov (vynímajúc spravodajstvo, šport, zábavné hry, reklamu, teletext a telenákup). STV odvysielala na prvom okruhu 691 hod. programov nezávislých producentov, z toho 167 hod. filmov a na druhom okruhu 464 hod. programov a z toho 111 hod. filmov. (Pre zaujímavosť Televízia Markíza odvysielala v roku 2004 trikrát väčší objem programov i filmov nezávislých európskych producentov ako prvý okruh STV a dokonca dvakrát viac programov a filmov ako obidva okruhy STV spolu. Naopak, STV na svojom prvom okruhu odvysielala 1.404 hod. hudobno-zábavných programov, zatiaľ čo Televízia Markíza 892 hod. a Televízia JOJ 1.053 hod. takýchto programov. )
Bez toho, aby som zasahoval do kompetencií Rady STV, Rozhlasovej rady i do kompetencie Národnej rady Slovenskej republiky si dovolím konštatovať, že SRo v mnou vybraných ukazovateľoch, ktoré nie sú generované ministerstvom kultúry, ani žiadnym iným štátnym orgánom, úlohy verejnej služby v rozhlasovom vysielaní plní. Zároveň si dovolím konštatovať, že v rovnakých ukazovateľoch sa nachádzajú také, ktoré Slovenská televízia neplní, resp. ktorých plnenie je sporné .
Na záver mi dovoľte, vážené poslankyne a vážení poslanci, v súvislosti s touto informáciou, ale aj s predchádzajúcimi verejnými i odbornými diskusiami, pripomenúť problém, ktorý nesporne s plnením verejnej služby vo vysielaní súvisí – a to je systém financovania verejnoprávnych médií. Zjednodušene povedané – máme verejnoprávny rozhlas, ktorý sa snaží svoje poslanie a úlohy dôsledne plniť, dostáva sa však do dlhov. O jeho výklade povinností by sa do určitej miery dalo polemizovať, isté však je, že jeho financovanie (i vzhľadom na ďalší technologický rozvoj) nie je dostatočné. Na druhej strane máme verejnoprávnu televíziu, ktorá má ambíciu hospodáriť vyrovnane, dosiahnutie čoho je však v situácii ubúdajúcich koncesionárov neisté, je však „verejným tajomstvom“, že na niektoré svoje úlohy rezignovala. Ani jedno riešenie nie je uspokojujúce. Som presvedčený, že pri každom objeme rozpočtu je možné priorizovať úlohy, ktoré médiá s verejným financovaním plniť musia. A robiť to kvalitne a profesionálne, tak ako to ukladá zákon. Na druhej strane však musíme žiadať maximálnu efektivitu používania verejných zdrojov a majetku. Budem iniciovať v spolupráci s manažmentmi verejnoprávnych médií, ich riadiacimi kontrolnými orgánmi a odbornou verejnosťou diskusiu o tom, za akých podmienok je možné verejnú službu vo vysielaní plniť a aké kvalitatívne atribúty táto služba musí spĺňať.
