Cirkev vyzýva ? 
Cirkev vyzýva na zastavenie rozkladu kultúry na Slovensku
Veriaci Starokatolíckej cirkvi na Slovensku sú znepokojení procesom devalvácie kultúrnych hodnôt v našej spoločnosti, ktorá sa podľa ich názoru prejavuje aj v záplave programov televíznych staníc zameraných na tzv. reality show.
Vysielanie programov typu spoločného bývania cudzích ľudí pod neprestajným dohľadom kamier v hlavnom vysielacom čase má podľa nich nepriaznivý vplyv na verejnosť a pôsobí mätúco na estetické vnímanie, uvádza sa okrem iného vo vyhlásení 5. riadnej synody Starokatolíckej cirkvi, ktorá sa uskutočnila v Nitre.
V prijatom vyhlásení sa Starokatolícka cirkev na Slovensku obracia na vysokých predstaviteľov štátnej moci v SR, členov manažmentov televíznych spoločností, tvorcov televíznych programov, redaktorov, majiteľov vydavateľstiev a ďalších zodpovedných činiteľov, aby použitím všetkých dostupných prostriedkov zabránili rozkladu našej kultúry. Vzhľadom na obavy o stav duše spoločnosti a spôsoby nakladania s kultúrnymi statkami ich vyzývajú, aby prijali opatrenia na zlepšenie situácie v tejto oblasti.
Vyhlásenie dnes TASR poskytol tajomník Biskupského úradu Starokatolíckej cirkvi Štefan Zahradník.
Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu Izraelovho domu. Keď budeš počuť z mojich úst slovo, napomeň ich v mojom mene.
Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, zomrieš, a ty mu nebudeš dohovárať, aby sa odvrátil od svojej cesty, on, bezbožný, zomrie pre svoju neprávosť, ale teba budem brať na zodpovednosť za jeho krv.
Ak však napomenieš bezbožného, aby sa odvrátil od svojich ciest, a on sa neodvráti od svojej cesty, zomrie pre svoju neprávosť, ale ty si život zachrániš."
Ezechiel 33, 7-9
Drahí priatelia!
To čo chceme týmito slovami povedať, je našou vierou v Boha, v rodinu a morálku, vo všetko, čo chceme našim deťom dať ako poklad pravdy a lásky. Naše obavy z narastajúcej degenerácie ľudských vzťahov sú veľké. Áno, hovoríme o vzťahoch, pretože to je hlavne o vzťahu človeka k človeku, o vzťahu k našim deťom a našim rodinám.
Túžba po pravde a láske, túžba po krásnom a zdravom svete pre naše deti, o to by nám malo ísť, nie sa uisťovať v pocite bezmocnosti a letargie. Zoberieme si na pomoc príbeh zo života perzského kráľa Kampučiu, ktorý je v histórii skôr známy pod gréckym menom Kambyzes.
"V istý deň sedel za stolom v družnom rozhovore pri pohári vína s jedným zo svojich dôverníkov a ministrov. Len tak medzi rečou sa ho opýtal, keďže sa stretával s bežným ľudom, čo si zvyknú o ňom hovoriť. Minister mu povedal, že ľud ho chváli, pokladajú ho za veľkého bojovníka a za mocného i múdreho kráľa. Majú však voči nemu aj jednu malú výhradu – príliš často a rád sedáva pri čaši vína. Pri týchto slovách kráľ očervenel od hnevu, vyskočil zo stoličky a vzal do rúk luk aj so šípom, ktorý mal zavesený na stene. Rázne otvoril okno do nádvoria, kde sa hral s inými deťmi syn tohto ministra. Namieril na neho a povedal ministrovi, že teraz sa ukáže, aká je pravda. Ak jeho syna zasiahne, bude to znamenať, že ľud sa mýli, ale ak nie, uzná, že ľud má pravdu. Keďže tento kráľ bol už od malička cvičený v boji s rozličnými zbraňami, so zásahom nemal žiaden problém. Netrvalo dlho a na nádvorí klesol na zem mŕtvy syn kráľovho ministra. Kráľ sa pozrel víťazoslávne na zdrveného ministra, ktorý navyše musel dať za pravdu kráľovi."
A to je našou zradou. To, že dovolíme mocným tohoto sveta strieľať na naše deti. To, že naše svedomie formujú relatívne a navyše skazené hodnoty. Dovoľujeme aby naše životné prostredie vytvárali ľudia, ktorý majú moc a peniaze, ale nie úctu k človeku. Koľkí z nás si myslia, že podobné reality-show ako BigBrother či VyVolení sa nedajú zastaviť. Dokonca, že to ani nie je bytostne nutné, veď stačí, ak sa na ne nebudeme pozerať a keby aj, pokladáme sa za tak morálne silných, že nás ani nemôžu ovplyvniť. Nie je ale dôvodom aj náš podvedomý pocit bezmocnosti. Bezmocnosť, ktorá nám ale nebude odpustená, lebo korení hlboko v našej vyprázdňujúcej sa duši, ktorá zabúda na svoju zodpovednosť voči Bohu a rodine. Najväčším víťazstvom diabla je, ak ľudia uveria, že neexistuje. Ak je pre niekoho tento slovník archaický, nech sa zamyslí, čo pokladá za ohrozenie svojej duše. Fyzickú deštruktívnosť tela väčšinou nikto nespochybňuje, veď je zrejmé, že nás môže ohroziť auto, zbraň alebo choroba. Všetky tieto veci ale podliehajú vývoju a ohrozujú nás čoraz účinnejšie. Prečo si teda myslíme, že negradujú aj formy ohrozujúce ducha? Ak to pripúšťame, tak akú majú podobu? Nie sú to práve aj takéto reality-show?
Ale tak ako v príbehu o perzskom kráľovi, aj tu sa strieľa na naše deti a na naše rodiny a my sa tomu prizeráme, dokonca sme schopní to nazývať sloboda slova, alebo sloboda podnikania. Toto je svet, aký im tvoríme, namiesto Božieho slova života, prestierame na stôl ich budúcnosti morálnu a vzťahovú degeneráciu.
Nechcite vedieť, ako konkrétne chceme zastaviť práve vysielanie reality-show tohoto typu. Nevieme to. Ale veríme, že Boh vidí naše úsilie, a ak budeme vo svojom konaní spravodliví, v pravý čas a na pravom mieste nám v tomto boji pomôže.
Vyzývame teda slovenskú verejnosť, bojkotujme vysielanie televízii MARKÍZA a JOJ.
Spoločenstvo Starokatolíckej cirkvi na Slovensku
Čo je to Starokatolícka cirkev na Slovensku?
Už samotný názov poukazuje na jej charakter. Je to cirkev, ktorá sa hlási k pôvodnému starému katolíckemu učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto u nás, na Slovensku cirkev nadväzuje na cyrilometodský odkaz, v ktorom vidí symbol jednoty východnej a západnej cirkvi. Keďže naše slovenské kresťanské korene máme v tejto spomínanej dobe, oprávnene sa nazývame i Slovenská katolícka cirkev.
Štruktúra starokatolíckej cirkvi je taká istá aká bola v prvotnej cirkvi za čias apoštolov. Preto napríklad kňazi a biskupi môžu byť i ženatí, čo je zvlášť dôležité pre dnešnú dobu, ktorá potrebuje obnovu rodiny a vzor, ktorý jej môžu poskytnúť práve i kňazské rodiny. Biskupské sídlo je v starobylej Nitre.
Cirkev vydáva časopis Slovenské katolícke listy. Má svoj Biskupský seminár, ktorý pripravuje pre službu cirkvi lektorov, katechétov i bohoslovcov (ktorí môžu svoje štúdia ukončiť i v zahraničí, hlavne vo Švajčiarsku). Ďalej má mládežnícku organizáciu a charitu pod názvom Slovenská katolícka diakonia. Tieto spomenuté aktivity zastrešuje vnútrocirkevná organizácia Spolok sv. Gorazda.
Na riadení cirkvi biskupovi pomáhajú okrem duchovných i laici a rozhodujú o majetku a iných hospodárskych záležitostiach.
Čo v skratke ponúka?
Vysluhovanie sviatosti: krst, birmovanie, Sviatosť Oltárnu (tiež prvé sväté prijímanie), pokánie (svätá spoveď je ušná, ale i všeobecná), pomazanie chorých, posvätenie kňazstva a manželstvo.
V prípade stroskotania manželstva podľa praxe starej cirkvi je možnosť uzatvoriť nové zodpovedné manželstvo a pristupovať k sviatostiam.
Vysluhovanie svätenín, pohrebov, pastoračné rozhovory, atď.
Dôležitá poznámka:
Biskupské, kňazské a diakonské svätenia Starokatolíckej cirkvi sú platné (pre zaujímavosť, nikdy ich nespochybnil ani Rím) a preto sú platné i sviatosti, ktoré starokatolícki kňazi a biskupi vysluhujú. Kto by náhodou tvrdil niečo iné, tak hovorí v rozpore s pôvodnou Katolíckou cirkvou a vierou, čoho dôkazom je i toto stručné podanie, ktoré sme vám poskytli.
Radi vám poskytneme ďalšie informácie o cirkvi a jej živote. Veríme, že naša cirkev má v našej spoločnosti nezastupiteľné miesto a svojím spôsobom prispeje k jej ozdraveniu.
Sme tu pre vás a tešíme sa na našu spoločnú prácu na dobrom diele.
Pripravil: biskup Mgr. Augustín Bačinský
Vyhlásenie Teologickej komisie KBS o Starokatolíckej cirkvi na Slovensku
Na rôznych ekumenických modlitbových zhromaždeniach vystupujú medzi inými aj predstavitelia Starokatolíckej cirkvi. Naši veriaci zväčša nepoznajú pôvod, vznik, učenie a štruktúru tejto cirkvi. Sú pomýlení, najmä ak vidia, že na jej čele je kňaz, ktorý patril do Rímskokatolíckej cirkvi, v nej aj pôsobil a potom z nej vystúpil. Na nemalé pohoršenie niekoľkí kňazi, ktorí prešli ku starokatolíkom, pôsobia tam, kde predtým pôsobili ako katolícki kňazi. Veriaci sú v pomykove a oprávnene sa pýtajú, o akú cirkev ide?
Starokatolícka cirkev vznikla po Prvom vatikánskom koncile, ktorý zasadal v rokoch 1869 - 1870. Konciloví otcovia (774 účastníkov s hlasovacím právom) riešili otázky dvoch tematických okruhov: viera v modernej dobe a postavenie pápeža. Učenie a odpovede na prvý tematický okruh zhrnula dogmatická konštitúcia Dei Filius z 24. 4. 1870 (Denzinger - Hünermann 3000 - 3045, ďalej len DH). Druhý tematický okruh - s otázkami pápežského primátu a pápežskej neomylnosti - bol však náročnejší pre politické problémy. V 60. rokoch 19. storočia sa o otázke pápežskej neomylnosti zoširoka diskutovalo predovšetkým vo Francúzsku a v Nemecku. Viacerí si žiadali, aby toto učenie bolo vyhlásené za dogmu.
V Nemecku sa odporcovia dogmy o pápežskej neomylnosti zoskupili okolo známeho mníchovského profesora, cirkevného historika Johannesa Josepha Ignaza von Döllinger ( 28. 2. 1799 v Bambergu, † 10. 1. 1890 v Mníchove). Prof. Döllinger bol považovaný za najlepšieho hovorcu tzv. nemeckej teológie, ktorá bola akousi protiváhou tzv. rímskej teológie. Krátko pred koncilom, v júli 1869, vydal knihu Pápež a koncil, v ktorej spochybňoval pápežský primát a pápežskú neomylnosť. Napriek tomu 18. 7. 1870 koncil schválil ďalšiu dogmatickú konštitúciu Pastor aeternus, ktorou primát rímskeho pápeža (DH 3058) i jeho neomylnosť vo veciach viery a mravov (DH 3074) vyhlásil za dogmu. Pre prusko-francúzsku vojnu bol koncil krátko nato prerušený.
Žiaľ, časť odporcov týchto dogiem neprijala rozhodnutie koncilu ako definitívne. Na ich čelo sa postavili niekoľkí opoziční profesori a roku 1870 usporiadali v Norimbergu zhromaždenie. Prof. Döllinger ich síce varoval, aby sa neoddeľovali od Katolíckej cirkvi, ale schizmatický proces už nemohol zastaviť. Na kongrese v Mníchove roku 1871 došlo k oddeleniu (schizme) od Katolíckej cirkvi a k vyhláseniu Starokatolíckej cirkvi. Táto odštiepená skupina si nárokovala na katolícku pravosť, ktorú vyjadrila aj svojím označením „starokatolícka”. Prvým starokatolíckym biskupom sa roku 1873 stal prof. Dr. Joseph Reinkens. Jeho vysvätením bola schizma zavŕšená. Jednotlivé skupiny starokatolíkov sa roku 1889 spojili do Utrechtskej únie. Prof. Döllinger do Starokatolíckej cirkvi nikdy nevstúpil, hoci bol od roku 1871 exkomunikovaný.
Starokatolícku cirkev všemožne podporoval ríšsky kancelár Otto von Bismarck (1815 - 1898), pretože umožňovala realizovať jeho plány (tzv. kultúrny boj) o nemeckej národnej cirkvi, nezávislej od Ríma. Do štátom protežovanej cirkvi vstupovali predovšetkým liberálne a nacionalisticky orientovaní kresťania. Starokatolíci odmietli dogmu o pápežskom primáte a pápežskej neomylnosti ako aj dogmu o Nepoškvrnenom počatí, kňazský celibát, ušnú spoveď, odpustky a úctu k relikviám. Z koncilov uznali len tie, ktoré sa uskutočnili do roku 1054. Štruktúra Starokatolíckej cirkvi má základ v episkopálno-synodálnom zriadení. Najdôležitejšie vnútorné cirkevné otázky rieši synoda. Riadiacim orgánom je synodálna rada, ktorej predsedom je biskup.
Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965) jasne rozlišuje medzi tými, ktorí sa oddeľujú od Cirkvi (aktuálni schizmatici), a tými, ktorí sa narodili v odlúčenej spoločnosti (porov. Unitatis redintegratio 3). Aktuálni schizmatici sa vážne prehrešujú proti jednote Kristovej Cirkvi. Veľký cirkevný učiteľ svätý Augustín († 430) ich prísne varuje: „Ktokoľvek sa odtrhne od Katolíckej cirkvi, nech by sa akokoľvek domnieval, že zbožnejšie žije, už pre to jediné previnenie, že sa odštiepil od cirkevnej jednoty, nebude mať večný život” (Epistula 152). V ich prípade je takmer nemožné domnievať sa, že chcú úprimne budovať ekumenizmus, keďže sa vedome oddelili od Cirkvi, v ktorej sa zrodili. Iná situácia je v prípade tých, čo sa narodili v oddelených spoločenstvách a sú pokrstení a poučení vo viere v Krista. Týchto nemožno obviniť z hriechu oddelenia (zo schizmy) a Katolícka cirkev ich objíma s bratskou úctou a uznáva ich za bratov v Kristovi (porov. KKC 818).
V súčasnosti má Starokatolícka cirkev asi 350-tisíc veriacich na celom svete, predovšetkým v Severnej Amerike. Ustanovujúce synodálne zhromaždenie samostatnej Starokatolíckej cirkvi na Slovensku sa konalo 16. 12. 1995. V roku 2001 bolo u nás 1 733 starokatolíkov, na ktorých čele stojí biskup elektus, ktorý nemá biskupskú vysviacku ani apoštolskú postupnosť. Keďže veľká časť príslušníkov Starokatolíckej cirkvi na Slovensku do nej vstúpila len prednedávnom, je, žiaľ, potrebné považovať ich za aktuálnych schizmatikov a nemožno s nimi budovať ekumenizmus. Môžeme sa však modliť za spásu ich duší.
Teologická komisia KBS
