Dnes vláda v prospech koho ?
Verejnoprávne médiá by v budúcnosti mohli mať nielen spoločnú budovu, ale aj vedenie. "Jedna budova vyvolá nielen prirodzenú synergiu, ale predpokladá to aj spoluprácu v niektorých oblastiach a to môže v budúcnosti vyústiť do spojenia. Je tu ešte vždy aj nejaká aktuálna situácia hospodárenia týchto verejnoprávnych médií, ich ekonomiky, ktorá môže viesť k urýchleniu tohto procesu," povedal minister kultúry Marek Maďarič po tom, ako dnes vláda podporila výstavbu spoločného sídla Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo).
Nová budova by mala stáť vedľa Slovenského národného divadla na pozemkoch patriacich štátu. Na výstavbe by sa mal podieľať aj súkromný investor, časť nákladov pokryje predaj terajších budov STV a SRo. Minister kultúry Maďarič odhaduje, že verejnoprávne médiá by mohli byť v novom od roku 2012. Je presvedčený, že sa tak zefektívni hospodárenie. "Je to jeden z nástrojov, ako sa vyhnúť každoročnému deficitnému hospodáreniu týchto médií." V novej budove by mohla sídliť aj štátna tlačová agentúra TASR.
Maďarič do mája 2008 predloží vláde koncepciu výstavby spoločného sídla a harmonogram predrealizačnej prípravy. Pomôže mu s ňou poradca, ktorý vzíde z výberového konania. Stavbu chce financovať cez PPP - verejno-súkromným partnerstvom, alebo zámennou zmluvou, keď by súkromný investor postavil budovu a dostal za ňu terajšie nehnuteľnosti STV a SRo.
Podľa rezortu je silnou stránkou tohto riešenia najmä fakt, že nový objekt bude po technickej a stavebnej stránke spĺňať najnáročnejšie požiadavky moderných verejnoprávnych médií. "Poloha budovy v zóne Pribinova umožní intenzívnejší kontakt a spoluprácu so Slovenským národným divadlom a vytvorí predpoklady pre vznik kultúrneho centra v rámci Bratislavy," vysvetľuje sa v návrhu s dodatkom, že plusom má byť aj dobrá dopravná infraštruktúra.
Rovnako by malo pomôcť uvoľnenie terajších priestorov SRo a STV v rámci zaistenia zdrojov financovania výstavby nového komplexu a efektívnejšia komunikácia medzi inštitúciami plynúca z priestorovej blízkosti.
Slabými stránkami tejto výstavby sú podľa MK potenciálne prevádzkové komplikácie SRo spôsobené umiestnením hudobnej prvovýroby v pôvodnej lokalite SRo a procesne a právne komplikovanejšia realizácia tohto variantu.
"Riešenie v rámci súčasného priestorového usporiadania je z právneho a procesného hľadiska najjednoduchšie. Je však spojené s nutnosťou modernizácie neefektívne využívaných priestorov a s potrebou zabezpečenia nepretržitej prevádzky počas rekonštrukcie. Riešenie vo forme prebudovania STV pre potreby obidvoch médií akcentuje slabé stránky oboch variantov a oslabuje ich silné stánky. Z tohto dôvodu sa javí ako najmenej vhodné," konštatuje MK.
Celkové náklady na výstavbu nového mediálneho komplexu stanovené na základe súčasnej priemernej smernej ceny metra kubického pre rok 2006 boli stanovené na 2,6 miliardy Sk. V prípade prebudovania STV by sa mali vyšplhať na 1,9 až 2,6 miliardy korún. Výdavky na modernizáciu terajších budov by sa mali na základe štúdie pohybovať okolo 2,4 až 4,2 miliardy Sk.
Materiál tiež uvádza, že súčasná veľká nehospodárnosť terajších priestorov STV a SRo je spôsobená tým, že budovy boli pôvodne priestorovo a kapacitne navrhnuté pre väčší počet zamestnancov s možnosťou ďalšieho rozvoja. V prípade SRo predstavuje jeho využitie 30 percent a v prípade STV 41 percent.
"Ak majú obe verejnoprávne inštitúcie plniť zákonom stanovené úlohy a efektívne pritom riadiť svoje náklady, treba hľadať dlhodobé koncepčné riešenie v oblasti nehnuteľného majetku, ktorý obe inštitúcie spravujú a užívajú," uzatvára MK.
Vláda prijala nasledujúce unesenie : Vláda ukladá ministrovi kultúry B.1. predložiť v spolupráci so Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom rámcovú koncepciu spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a návrh vecného a časového harmonogramu predrealizačnej fázy jeho výstavby na rokovanie vlády SR ; do 31. mája 2008
B.2. vyhlásiť verejné obstarávanie na výber poradcu na zabezpečenie úlohy podľa bodu B.1. a poradenské a konzultačné služby v procese prípravy výstavby spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu; do 30. novembra 2007
Bude to ešte zaujímavé, pretože bez súhlasu rád STVa SRo sú predmetné uznesenia úplne bezpredmetné. Rady tak budú čakať na oficiálne stanovisko inštitúcií...
Ministerstvo financií však predložilo závažné pripomienky, o ktorých, dúfame, sa ešte bude rokovať .
Z návrhu uznesenia vlády vyplýva, že sa navrhuje preferovať variant 3 - výstavbu nového mediálneho komplexu s financovaním prostredníctvom zapojenia súkromného investora, ktorý je možné realizovať aj formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). Nie je jasné, čo by malo byť obsahom Rámcovej koncepcie spoločného mediálneho komplexu STV a SRo a čo sa rozumie vecným a časovým harmonogramom predrealizačnej fázy výstavby. Podľa môjho názoru aj v nadväznosti na uvedené by vláda mala rozhodnúť o ďalšom postupe a ten by mal byť rámcovo navrhnutý už v tomto dokumente. Dokument by mal odporúčať jeden z variantov a následne obsahovať ďalší postup. Napr. úlohou z uznesenia pre ministra kultúry by mala byť úloha vypracovať štúdiu realizovateľnosti k projektu výstavby spoločného mediálneho komplexu STV a SRo formou PPP a projekt so zohľadnením výsledkov štúdie realizovateľnosti predložiť na rokovanie vlády SR. Účelom vypracovania štúdie realizovateľnosti by malo byť predovšetkým porovnanie vhodnosti realizovať projekt metódou PPP alebo inými modelmi realizácie projektu (klasické obstarávanie). Obsahom štúdie realizovateľnosti by mala byť okrem iného komplexná kvantifikácia nákladov na výstavbu a prevádzku projektu a celkové platby od používateľov a verejného partnera a kvantifikácia vplyvu projektu na rozpočet verejnej správy v zmysle § 33 zákona č. 523/2004 Z. z., najmä však overenie výhodnosti realizácie projektu metódou PPP. Štúdiu realizovateľnosti by mali spracovávať renomovaní poradcovia združení do poradenského konzorcia, ktoré má skúsenosti s prípravou a realizáciou PPP projektov. Príprava projektu formou PPP má vo svete svoj zaužívaný postup, ktorý je potrebné dodržiavať a postupovať podľa najlepšej praxe. Ministerstvo financií SR plánuje v najbližších dňoch predložiť na rokovanie vlády SR materiál „Návrh implementácie schémy technickej pomoci pre verejno-súkromné partnerstvá (PPP), ktorý okrem iného obsahuje návrh postupu pri príprave a realizácii projektov verejno-súkromných partnerstiev.
Materiál z navrhovaných troch variantov riešenia priestorového usporiadania STV a SRo prezentuje výhodnosť preferovaného variantu 3 v tabuľke kľúčových výstupov ekonomického modelu (str. 17). Tabuľka, podobne ako aj tabuľky na str. 13 a 15 materiálu, však uvádza nesúrodé informácie, ako napr. rozdielne časové hodnoty medzi dĺžkou trvania koncesnej zmluvy (20 rokov) a odplatou za službu investorovi (35 rokov), pričom odplata investorovi v sume 9,5 mld. Sk je vysokým násobkom oproti predpokladaným celkovým investičným výdavkom v sume 4,8 mld. Sk, neodôvodnený nárast nákladov na energie pri variante 3 a pod. Z uvedených dôvodov považujem údaje v tabuľkách za nedostatočné pre správne posúdenie výhodnosti jednotlivých variantov a spôsobu ich financovania. Na základe analýzy navrhovaných variantov vyplynuli určité finančné nezrovnalosti používané argumentačne v prospech preferovaného variantu, napr. priemerné ročné prevádzkové náklady budov (208 mil. Sk) prevyšujú súčasný stav dvoch existujúcich budov, ktoré sú podľa predkladateľa energeticky náročnejšie. Žiadam o bližšie vysvetlenie vyššie uvedených finančných údajov a reálne zosúladenie navrhovaných variantov s analýzou súčasného stavu.
K forme financovania prostredníctvom súkromného investora, ktorá síce ako uvádza aj predkladateľ nepredstavuje okamžitú záťaž na verejné financie, uvádzam, že vzhľadom na doterajšie napäté hospodárenie STV a SRo je priemerná ročná výška odplaty investorovi vo všetkých troch variantoch pre tieto inštitúcie neúnosná.
Vzhľadom na to, že z navrhovaných možností financovania jednotlivých variantov vyplýva dopad na verejné financie, žiadam materiál doplniť o doložku finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Vo variante 3 sa berie do úvahy vklad pozemkov Slovenskej republiky v správe Ministerstva kultúry SR v oblasti Pribinova. Upozorňujem na to, že pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2007 – 2009 sa uvažovalo s odpredajom tohto prebytočného majetku štátu vo výške asi 300 mil. Sk, čo by v nasledujúcom roku tvorilo príjem štátneho rozpočtu. Pozastavenie odpredaja bolo odôvodnené výhodnejšími výnosmi odpredajov v budúcnosti, čo by predstavovalo prínos v príjmoch štátneho rozpočtu. Schválením stavby mediálneho komplexu by bol pozitívny dopad v príjmoch štátneho rozpočtu nulový.
Predložený materiál nedostatočne rieši budúce vlastnícke vzťahy k navrhovanej stavbe mediálneho komplexu a ktorý subjekt bude výstavbu komplexu zabezpečovať. Návrhy na realizáciu výstavby komplexu a na usporiadanie vlastníckych vzťahov k mediálnemu komplexu sú všeobecné a štúdia sa zaoberá aj návrhmi, ktoré nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi. Napr. v časti 7 bod 7.2 sa uvažuje s možnosťou, že mediálny komplex bude vlastniť Slovenská republika v správe Ministerstva kultúry SR a jeho užívanie STV a SRo bude riešené nájomnými zmluvami. Tento návrh nie je v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Mediálny komplex bude stavbou účelovo budovanou pre potreby STV a SRo. Komplex nebude slúžiť Ministerstvu kultúry SR na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti, bude pre ministerstvo trvale prebytočným majetkom a ministerstvo bude povinné s ním naložiť v súlade so zákonom o správe majetku štátu, t.j. previesť ho do správy iného správcu majetku štátu alebo ho predať.
Štúdia v časti 6., bod 6.1.2 popisuje realizáciu výstavby mediálneho komplexu formou projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP). V materiáli nie je uvedený prípadný zadávateľ projektu PPP za verejný sektor. STV a SRo nie sú Štatistickým úradom SR zaradené do sektora verejnej správy, teda nie sú subjektami verejnej správy podľa metodiky ESA 95 (aplikácia § 19 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k oprávnenosti uzatvoriť koncesnú zmluvu s predchádzajúcim súhlasom vlády sa vzťahuje len na subjekty verejnej správy), a preto partnerstvo uzatvorené medzi nimi a súkromným subjektom by nebolo PPP, ale istá forma spoločného podniku a vzťahu dvoch resp. viacerých súkromných partnerov. Spomínaná obchodná spoločnosť založená štátom ešte nemusí spĺňať kritériá pre zaradenie do sektora verejnej správy podľa metodiky ESA 95. Taktiež nie je možné posúdiť, či hodnota vkladaného pozemku do podniku bude dostatočnou hodnotou pre uskutočnenie PPP projektu tak, aby si nevyžadoval ďalšie platby z verejných zdrojov.
V časti 2.3 sa ako silná stránka variantu 3 uvádza veľmi dobrá dostupnosť verejnej dopravy a napojenie na kľúčové dopravné komunikácie. Uvedený argument považujem pre umiestnenie STV a SRo v centre mesta za neopodstatnený. Žiadam jeho vypustenie.
V časti 4.3 v poslednom odseku predkladateľ uvažuje o ponechaní budovy SRo z dôvodu zachovania veľkého koncertného štúdia a nahrávacieho štúdia pre potreby SRo, nakoľko tie nie sú zahrnuté v mediálnom komplexe. Následne na to však zohľadňuje v ekonomickom modeli výnos z predaja budovy SRo. Žiadam o zosúladenie textu a ekonomického modelu.
V časti 4.4 v tabuľke Vstupné parametre ekonomického modelu sú vyčíslené merné náklady energií za rok 2007 pre variant 1 a 2 vo výške 91 Sk/m3 a pre variant 3 vo výške 146 Sk/m3. Z predloženého materiálu nie je zrejmé, prečo sú náklady pre variant 3 také vysoké, žiadam doplniť podrobnejšie zdôvodnenie. Zároveň žiadam zosúladiť údaje o obstavanom priestore v tejto tabuľke s údajmi v texte v časti 4.1.
Žiadam doplniť bližšiu informáciu k otázke, prečo sa s umiestnením TA SR neuvažuje aj vo variante 2, nakoľko budova STV by bola aj po presťahovaní SRo využitá iba na 57 %.
V časti 5.2 Zhrnutie výsledkov ekonomického vyhodnotenia sú v tabuľke pre variant 1, ktorý hovorí o zachovaní oboch budov STV aj SRo, vyčíslené priemerné ročné prevádzkové náklady vo výške 506 mil. Sk. Uvedené náklady sa javia ako výrazne nadhodnotené vzhľadom na uvádzané skutočné prevádzkové náklady budov pre STV a SRo v roku 2006 vo výške 147,6 mil. Sk, uvedené v časti 1.3 Analýza súčasného stavu.
V tabuľke v časti 6 sa uvádza, že dĺžka trvania koncesnej zmluvy je 20 rokov. Navrhujem zvážiť používanie pojmu koncesná zmluva, koncesia a pod. v tomto dokumente nielen v časti 6 ale aj v iných častiach dokumentu. Vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR zabezpečuje metodickú podporu PPP projektom, upozorňujem na pochybnosť, či predpokladaný PPP projekt môže byť koncesiou na stavebné práce (ako jeden z typov PPP projektov) podľa § 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa našich poznatkov značná časť odborníkov v oblasti PPP sa prikláňa k názoru, že podmienkou, aby bol PPP projekt považovaný za koncesiu je, aby peňažné plnenie alebo časť peňažného plnenia pre súkromného partnera pochádzala z poplatkov od koncových užívateľov infraštruktúry. Existuje základný a hlavný problém jasného rozlíšenia medzi koncesiou na stavebné práce a verejnou zákazkou na stavebné práce. Samotná európska legislatíva v tomto nemá jasno a deklaruje potrebu zabezpečenia väčšej právnej istoty formou nejakého legislatívneho nástroja. Z predbežného návrhu dokumentu Európskej komisie (Preliminary considerations and key contents of a possible initiative on concessions z 21. júna 2007) vyplýva, že hlavným rozdielom medzi zákazkou na stavebné práce a koncesiou na stavebné práce je právo užívať predmetnú infraštruktúru. Toto právo umožňuje koncesionárovi spoplatňovať užívateľov infraštruktúry (mýto, poplatky). Tento dokument hovorí, že dokonca ak je služba poskytovaná užívateľom zadarmo, stále môže byť projekt koncesiou, ak sa napr. vyberá tieňové mýto alebo poplatky platené verejným sektorom koncesionárovi sú odvodené od miery využívania stavby/služby.
Z uvedeného vyplýva, že ak ide o koncesiu na stavebné práce, platba od verejného partnera súkromnému partnerovi počas užívania infraštruktúry nemôže byť založená výlučne na poplatku za dostupnosť ale aj na poplatku závislého od dopytu po danej infraštruktúre. V tomto projekte však podľa predloženého dokumentu súkromný partner nebude niesť riziko dopytu po tejto infraštruktúre.
K časti 6.1 uvádzam, že podľa môjho názoru aj prvú možnosť usporiadania vzťahov realizácie variantu 3 s participáciou súkromného partnera možno považovať za formu integrovaného verejno-súkromného partnerstva (PPP) v zmysle dokumentu Guidelines for successful public-private partnerships. Preto navrhujem túto časť zaradiť pod spoločný názov Projekt PPP a uvedené premietnuť aj do časti 7.2.
Keďže v rôznych krajinách je PPP definované rôzne, častým problémom sú nejasnosti pri rozlišovaní, ktorý projekt je možné označiť ako PPP a ktorý nie. Aj keď býva niekedy za PPP označená takmer akákoľvek spolupráca medzi subjektom verejnej správy a súkromným subjektom, od outsourcingu až po privatizáciu, tieto formy spolupráce verejného a súkromného sektora sú u nás bežné a nevyžadujú z hľadiska vyrovnanosti rozpočtu verejnej správy a dlhu verejnej správy nový prístup. Do definície PPP na účely Politiky PPP schválenej vládou SR v roku 2005 nespadajú dlhodobé zmluvy verejnej správy so súkromným partnerom ako dlhodobá zmluva na nákup služieb, dodávka stavby na kľúč, spoločný podnik - joint-venture, záruky, lízing a privatizácia. Za PPP sa považujú projekty, ktoré majú tieto kľúčové znaky:
súkromný partner zabezpečuje výstavbu a prevádzku diela, t.j. infraštruktúry, a ako protihodnotu poskytuje služby spojené s týmto dielom za platby od jeho používateľov alebo od verejného partnera, súkromný partner nesie niektoré ekonomické riziká spojené s realizáciou výstavby a prevádzky diela, ktoré obvykle nesie verejný obstarávateľ
dlhodobosť zmluvných vzťahov (zmluvy sa uzatvárajú spravidla na 10 až 30 rokov, niekedy aj viac).
V časti 7.2 v poslednej odrážke navrhujem zo zátvorky vypustiť slová „istá forma kvázi“, pretože aj v tomto prípade ide o PPP
K časti 7.2.4 - nestotožňujem sa s tvrdením, že medzi obstarávateľom a investorom sa uzatvára koncesná zmluva. V prípade, že PPP projekt nemožno realizovať prostredníctvom koncesie na stavebné práce (napr. PPP projekt – výstavba väznice), možno ho realizovať ako zákazku na stavebné práce. V takom prípade nejde o koncesnú zmluvu. Musia byť však dodržané postupy prevodu podstatnej časti rizík na súkromného partnera. Odporúčam preformulovať, a to buď vypustiť slová „tzv. koncesná“ alebo pred slová „tzv. koncesná“ vložiť slová „v zásade“.
Zo zásadnými pripomienkami prišlo TASR s jej realitným a developerským maklérom Jarom .TASR sa domnieva, že materiál, ktorý ešte nepochybne prejde ďalšími aktualizačnými úpravami, by mal obsiahnuť aj zaradenie TASR do pripravovaného verejnoprávneho mediálneho komplexu, pretože TASR sa cíti byť – aj keď jej súčasné legislatívne ukotvenie hovorí niečo iné – integrálnou súčasťou verejnoprávneho mediálneho systému.
Z praktického hľadiska by išlo o kapacitne nevýznamné rozšírenie navrhovaných zastavaných objemov – aj z pohľadu dlhodobej perspektívy na racionálne fungovanie TASR postačuje cca 2000 metrov štvorcových kancelárskych priestorov a 500 metrov štvorcových skladových priestorov.
