ŠPORT 2007
Redakcia Športu a motorizmu predstavuje známku kvality Slovenskej televízie. I v sťažených podmienkach si vie vytvoriť priestor,aby mohla priniesť divákovi zodpovedajúci výsledok. Pritom personálne obsadenie redakcie je neustále oscilujúce. Veď v priebehu 18-tich rokov sa personál redakcie obmenil trikrát. Každá takáto dramatická zmena zaznamenala určitú stagnáciu a až neskôr ďalší rozvoj. Keď si pozrieme jednotlivé roky vysielania, celkový súčet vysielacich hodín, číslo kolíše medzi necelými 600 až vyše 1200 hodinami. Najviac oslabilo redakciu ťaženie bývalého riaditeľa R.Rybníčka, keď redakciu musela opustiť vyše polovica skúsených redaktorov a na ich miesta prišli menej skúsení. Stopy tohto jednania pociťuje redakcia, ale aj divák do dnes. Pozitívne zmeny sa začali diať až nástupom riaditeľa Radima Hrehu, ktorý dal redakcii priestor, ktorý jej patrí a začal vytvárať podmienky pre založenie športového kanála STV 3. Toto môžeme považovať za základnú a výraznú zmenu v minuloročnom období.
Spravodajstvo
Jedným z ťažiskových bodov celotýždňovej práce redakcie je spravodajstvo. Jeho štruktúru vytvárajú ranné správy v rannom magazíne, denné správy a hlavný prím relácia GBS o 19,50 hod. Zavedením druhých večerných správ v rámci Správ a komentárov je umožnené doplniť informácie zo športových podujatí vo večerných hodinách doma i v zahraničí. Za najvyššiu kladnú hodnotu považujem informatívnosť spravodajstva. Je vyššia ako u okolitých staníc. Redaktori by si však mali začať všímať aj menšinové športy, nielen športy č. 1. To všetko treba brať do úvahy už v prípravách celodenných a týždenných plánov. Ďalšie problémy nastávajú vo formotvorných prostriedkoch relácie. Achilovu pätu cítiť v dennom scenári, prejavuje sa totálna absencia dramaturgie. Napr. z denných správ sa skáče do udalostí predchádzajúceho dňa a opäť sa vraciame do dnešných hodín. Veľakrát by sa stačilo zamyslieť a správne zoradiť chronológiu podujatí. Nemôže byť merítkom len popularita športu. V rámci tvorby šotov je potrebné sústrediť sa na strihovo-obrazové spracovanie, komentárové po stránke myšlienkovej i technickej. Pred mnohými rokmi bolo dobrým zvykom v redakcii neustále sledovanie kvality textu a z toho vyplývajúce odstraňovanie chýb. Vyjadrovanie redaktorov napomáhalo vylepšiť konzultácie s odborníkmi z Jazykovedného ústavu Ľ.Štúra SAV. Dnes u skúsenejších redaktorov počujeme dobrý štandard, u mladšej generácie sa vkráda do komentára hovorový slang až nárečový prejav. Technickú kvalitu zvuku silne ovplyvnilo zrušenie niektorých mixážnych a nahrávacích pracovísk, kde sa pod dohľadom odborníkov zvukárov nahrával komentár. Samonahrávanie redaktorov nie je vhodné, pretože sám redaktor nemá možnosť spätnej kontroly. Podobne cítiť aj nedostatky v strihovej skladbe. Mnohokrát v šotoch hovoriaca hlava hráča strieda druhú a divák stráca orientáciu a zmysel, pretože chýba spájajúci a vysvetlujúci komentár. Tu opäť ako pri zvuku sa pod tieto nedostatky podpísalo zdecimovanie personálu v strižniach. Redaktor ako univerzálna osoba, ktorá nielen vytvára šot, ale si ho aj strihá a nahráva, nepatrí na pôdu verejno-právnej televízie. Tento parameter môže byť aplikovateľný u malých sídliskových televízií. Nie však na pôde STV, kde každá zložka má mať svoje odborné zastúpenie. Zastavme sa pri vizuálnom spracovaní spravodajských štúdií. Dnes už nestačí len „atramentová“ grafika sýtych farieb, vytvárajúcich plošno- priestorový výraz štúdia. V týchto časoch je potrebné okrem výrezov do obrazu sa snažiť zakomponovať dynamicko-virtuálnu grafiku a začať pracovať aj s technikou Vzdušného obrazu. To všetko nám napomôže zmodernizovať prejav spravodajstva. Možno by bola aj vhodná spolupráca s plošnými dizajnérmi, divadelnými scénografmi a filmovými architektami na zaktraktívnení výzoru našich štúdií. V rámci uplynulého roka kladne hodnotím rozšírenie športového spravodajstva v denných a večerných hodinách v Správach a komentároch. Možno by stálo za úvahu rozšíriť druhé večerné vydanie športu ako sólo reláciu. Zároveň navrhujem rozšíriť sobotňajšie a nedeľné vydanie GBS do dvadsaťminútových blokov, ako sme ho používali pred piatimi, šiestimi ... rokmi. Reláciu odpískané vyprofilovať na dva samostatné subjekty, ktoré by niesli pečať a charakter bývalých relácií „Tango“ – zaberajúce sa futbalom, OK – hokej, venujúci sa ľadovému športu č. 1.
DOKUMENTARISTIKA A PUBLICISTIKA
Ruka v ruke išla kedysi so spravodajstvom dokumentaristika a publicistika. O prvej už ani nechýrovať, pri druhej relácia Športové ozveny je len slabým odvarom kedysi známeho Športu extra, ktorý bol súčasťou pevného programu. V dnešnom programe ide len o symbilické návraty k športu a udalostiam uplynulej periódy. Zväčša sú postrihané zo zvyškov spravodajských materiálov. Aj keď má redaktor snahu ponoriť sa do problému, musí ho väčšinou nahrádzať slovom, chýba obraz a autentické fakty. Sem tam vidíme určitý pokus o profil športovca a športovkyne. Veľakrát je látka zaujímavá, ale keď mladá pôvabná bežkyňa behom 12 minút materiálu neustále obieha okolo jednej jedinej lavičky v parku, vzniká u diváka dojem trápnosti... V skratke povedané dokumentaristiku a publicistiku na pôde STV treba pokropiť živou vodou. Kladiem kacírsku otázku, blíži sa olympiáda a koľko je už natočených portrétov naších olympionikov?
PRENOSY
Za najväčší plus považujem obnovu množstva vlastných športových prenosov z domácich súťaží. Priame prenosy patrili medzi výkladnú skriňu práce športovej redakcie a technicko-tvorivých zložiek STV. Je poťešujúce, že i po období regresu z obdobia riaditeľa Rybníčka prenosy po vizuálnej stránke nestratili na kvalite. Hovorí to o výbornej práci režisérov, kameramanov, ale i strihačov a zvukárov. Nestratili nič zo svojho fortielu. Druhou stranou mince je, že väčšinu prenosov tvoria futbal, hokej, sem tam v pohárových súťažiach preblesknú ostatné loptové športy – basketbal, volejbal, hádzaná. Okrajovo uvidíme jazdecké preteky, ale dostihové kone nám z jari odštartovali a odcválali do nenávratna. Dramaturgia prenosov by si mala všímať viac celú šírku športového diania, priniesť na obrazovku upolové, gymnastické a technické športy, nielen sústrediť pozornosť na športy č. 1. Ako pri spravodajstve, ďalším problémom je komentár. Zaslúžilí harcovníci Plesník, Merčiak predvádzajú svoj stabilný, výborný výkon. Plesník dominuje svojou faktografiou a znalosťou prostredia, Merčiak udivuje svojou neutíchajúcou encyklopedickosťou. Zložitejšie je to už pri nastupujúcej generácii. U R. Feketeho, P. Gašpara a M.Hájka cítiť napredovanie. Potrebovalo by však väčšiu dynamiku, kvalita ich komentáru má sínusiodný charakter, je mnohokrát závislá od kvality externého respondenta. V nadväznosti na komentár musím spomenúť scenár prenosov. Niekedy mi pripadajú ako prekombinované. Zdvojenie hostí, znásobenie redaktorských štandov na štadióne, popretkávaných reklamov, spôsobuje u diváka chaos. Niekedy o jeden štand menej by urobilo pre diváka viac. Čo sa týka prenosov zo zahraničia, výborná vec je malé štúdio pre hosťa a redaktora. Pomáha doplniť informácie, postrehy z prebiehajúcich zápasov a súťaží. Štúdio je jednoduché, ale má svoje kladné, estetické i praktické parametre. Tienistou stránkou je, že naši komentátori necestujú na podujatia v zahraničí. Komentovať len podľa obrazu a internetových správ je na dnešnú dobu úbohé. Nemôžeme sa na všetko pozerať cez prizmu nedostatku peňazí. Redaktor predsa nemôže odčítať čo sa deje na ploche mimo obraz, veľakrát sa len musí ťažkopádne domnievať, čo sa stalo, prečo hráč leží zranený na trávniku. Stráca sa autenticita a atmosféra zápasu, ktorú by nám mohol komentátor sprostredkovať, keby bol v dejisku zápasu. V blízkej budúcnosti sa rozšíri množstvo prenosov. Myslím, že by bolo vhodné pouvažovať nad návratom skúsených komentátorov I. Ninaja, D. Gabániho, M. Michálecha, S. Pavlíka ... skrátka tých, čo museli odísť z STV z rôznych príčin, ale nie z objektívnych dôvodov. Miro Michálech na dôvažok ako čerstvý držitel ocenenia OTO. Bude to chcieť veľa diplomacie.
BUDÚCNOSŤ
Ako som na začiatku povedal vedenie riaditeľa Hrehu ako jediné za posledných 18 rokov rešpektovalo prirodzenú zákonitosť nášho televízneho prostredia, veľký záujem nášho diváka o šport. Športovú redakciu očakáva výrazné rozšírenie činnosti. Pozor, tu už neide o klasickú redakčnú prácu, ale pokrytie celého programu. Jeho vysielací čas sa bude vyvíjať, štartuje pri čísle osem hodín, alebo vo veľmi blízkej budúcnosti sa zastaví na čísle 24, čiže celodennom vysielaní. Plán a koncepcie sú vypracované. Pár hodín pred zapálením olympijského ohňa v Pekingu vstupujeme do éteru v novej technickej kvalite – digitálnym signálom. Digitalizácia nás po dlhých rokoch konečne posune dopredu. Otvárajú sa nám nové technické možnosti. Je však potrebné vyškoliť obslužný personál, aby techniku ovládal 100 %-ne. Lebo ináč nám hrozí katastrofa. Už v tomto období sme mali odskúšavať prevádzku, dolaďovať dramaturgické plány, vytvárať vizuál a stavať štúdiá. Podľa správ už sa niečo deje, ale hlavné gro práce nás ešte len čaká, pretože ešte neprišla dotácia. Mnohé veci budú z tohto dôvodu dolaďované za pochodu. Ľudia to zvládnu, pracovníci v STV už mnohé veci preskákali, ale na pracovnej pohode to nepridáva. Plán a koncepcie sú vypracované, ale dovolím si na záver tohto bloku jednu kacírsku otázku: „Vieme čo budeme vysielať na kanáli STV 3 po veľkej olympijskej sláve na Vianoce 2008 a Nový rok 2009“? Na programoch STV 1 a STV 2 odporúčam rozšíriť spravodajský čas vo večerných hodinách,aby sa informácie o skončených podujatich dostali k divákom. Je potrebné sa zaoberať aj hlbšie problematikou slovenského športu v publicistických reláciách, dokumentovať činnosť slovenských športovcov v dokumentárnych filmoch. Zároveň navrhujem vytvoriť dokumentárno-publicistický program, zaoberajúci sa históriou slovenského športu a jeho protagonistov. V tomto ohľade by tiež mohli byť nápomocní bývalí pracovníci STV K.Polák, M.Kuchárik, M.Michalič, S. Košický, L.Pilc. Zároveň odporúčam hlbšiu spoluprácu s pedagógmi VŠMU v oblasti osobnostného prejavu, s reklamným oddelením na vytváraní sponzorských aktivít pre naše programy. Po rokoch snáh, teórií a omylov má Športová redakcia možnosť napredovať mílovými krokmi vpred. Prajeme jej pritom veľa šťastia a držím palce!
Bratislava, apríl 2008 ,Mgr. Igor SIVÁK
