Verejná služba je službou celej verejnosti a teda aj ľuďom, ktorí sa chcú iba zabávať

Verejná služba je službou celej verejnosti aWerner Rumphorst

teda aj ľuďom, ktorí sa chcú iba zabávať

Verejnoprávne médiá potrebujú text, ktorý by podrobnejšie ako zákon špecifikoval požiadavky na verejnú službu, čo by im umožnilo lepšie odôvodniť svoje finančné požiadavky. "Nemalo by sa to však nazývať zmluvou so štátom," povedal na tlačovej konferencii Slovenského syndikátu novinárov (SSN), usporiadanej pri príležitosti konferencie na tému Verejnoprávne médiá v SR, Werner Rumphorst s Európskej vysielacej únie (EBU)."Ja vidím hlavné riziko v tom, že táto zmluva, alebo akokoľvek ju nazveme, sa bude chápať veľmi úzko, to znamená ako zmluva medzi konkrétnym manažmentom konkrétneho média verejnej služby a konkrétnou vládou," doplnila ho mediálna expertka Stanislava Benická. Dodala, že takto koncipovaná zmluva by mohla odrážať len úzky pohľad jednej politickej garnitúry. Podľa Benickej by mala vzniknúť široká celospoločenská diskusia so zástupcami odbornej a laickej verejnosti o tom, aké služby občania očakávajú od verejnoprávnych médií. "Jedine na základe takejto diskusie môže byť urobený strednodobý výhľad toho, čo verejnosť od médií verejnej služby očakáva. A na základe tohto je potom možné spísať ten text, ktorý nám povie: toto my chceme a na toto je treba zabezpečiť podmienky," uzavrela.Mauri Vakkilainen z fínskej verejnoprávnej rádio-televízie YLE doplnil, že diskusia na tieto témy, ale aj o tom, či majú byť médiá verejnej služby financované z koncesionárskych poplatkov, prebiehajú aj vo Fínsku. "Ale potrebujeme aj určitý solidárny prvok,\" poznamenal na margo financovania. "Vo Fínsku je najdôležitejšia úloha, ktorá sa pripisuje politickej podpore médiám verejnej služby. Máme iba päť miliónov obyvateľov a potrebujeme všetku podporu, aby sme prežili s naším jazykom a kultúrou," poznamenal Vakkilainen. Médiá verejnej služby podľa neho musia vytvárať možnosti pre všetkých občanov, dnes podľa neho veľa mladých ľudí vôbec nemá televízor a programy sledujú cez internet, mobily, či I-Pod. Pre to by verejnoprávne médiá mali obsiahnuť aj tieto možnosti."Často sa napáda, že verejná služba je to, čo komerčné médiá nechcú. Verejná služba je službou celej verejnosti a teda aj ľuďom, ktorí sa chcú iba zabávať. Spektrum vysielania musí byť čo najširšie," doplnil Vakkilainena Rumphorst.Podľa riaditeľky Kancelárie Európskej federácie novinárov v Bruseli Renate Schroeder verejnú službu lepšie garantuje financovanie prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. "Sú rozličné systémy reklamy a koncesionárskych poplatkov. Na juhu Európskej únie je to skôr postavené na reklame, čím severnejšie, tým viac sa využívajú koncesionárske poplatky. Variant s reklamou je z pohľadu obsahu vysielania náročnejší," povedala.Na Slovensku sú verejnoprávne médiá financované prostredníctvom zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo (koncesionársky zákon), dotáciami zo štátneho rozpočtu a pripravuje sa systém zmlúv so štátom. Tie by špecifikovali služby, ktoré si štát u verejnoprávnych médií objednáva, ako aj financovanie týchto služieb. Copyright © TASR 2008