SLOVAK FREE MEDIA
Noviny budú musieť uverejňovať aj reakcie politikov na pravdivé informácie, ak využijú právo na odpoveď. Svojim podpisom pod nový tlačový zákon to umožnil prezident Ivan Gašparovič. Hlava štátu sa rozhodla odobriť sporný zákon aj napriek nevôli vydavateľov tlače, profesijných združení či medzinárodných organizácií. Podľa nich zasahuje do slobody tlače, prezident tvrdí, že ju rozširuje.
Gašparovič v polovici apríla na pôde Rady Európy povedal, že zákon podpíše, aby urýchlil podanie na Ústavný súd SR. Myslí si, že keby zákon vrátil poslancom, koalícia schváli rovnakú verziu. "Keďže všetci prezentujú, že zákon pôjde pred Ústavný súd, tak tým sa to aspoň urýchli, pôjde pred ústavný súd," povedal v apríli prezident. Podľa neho vydavatelia tlače môžu spor ťahať aj na Európsky súd pre ľudské práva, nebude mu to prekážať.
Nový zákon od ministra kultúry Mareka Maďariča zo Smeru-SD dokonca vybielil titulné strany celoštátnych denníkov. Keď parlament začal rokovať o návrhu zákona, denníky zverejnili sedem hriechov zákona. Po jeho schválení v parlamente, uverejnili výzvu prezidentovi, aby zákon nepodpísal. Zároveň sa obrátili aj Ústavný súd a medzinárodné inštitúcie, aby noviny mohli naďalej slúžiť čitateľom.
Koalícia prijala kontroverzný tlačový zákon bez akceptovania opozičných požiadaviek. Účinný bude od 1. júna. Opozícia požadovala obmedziť právo na odpoveď, uplatňovať sa nemalo na pravdivé informácie. Ďalej požadovali, aby odpovedať nemohli verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní. Povinnosť ochraňovať zdroj informácií chceli zmeniť na právo. Vládna predloha prikazuje zdroj informácie tajiť. Opozícia vo viacerých prípadoch svoje návrhy odôvodňovala pripomienkami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá kritizovala návrh s tým, že zasahuje do slobody prejavu.
Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS aj Slovenský syndikát novinárov (SSN) pripravujú právnu analýzu tlačového zákona, ktorý dnes podpísal - tak ako avizoval, prezident Ivan Gašparovič. Zákon totiž chcú dať na Ústavný súd SR. Vlastnú právnu analýzu pripravuje aj Združenie vydavateľov periodickej tlače. Ako po schválení zákona v Národnej rade SR avizoval predseda združenia Miloš Nemeček, keďže vydavatelia rovnako ako iné spoločenské organizácie, či občania, nemajú možnosť obrátiť sa priamo na Ústavný súd SR, požiadajú o to poslancov parlamentu. Podpísanie tlačového zákona ich neprekvapilo.
Prezident SR Ivan Gašparovič tlačový zákon "podpísal rovnakým spôsobom, akým podpísal aj iné zákony, ktoré v parlamente schválila vládna koalícia," povedal poslanec za SDKÚ-DS a člen parlamentného mediálneho výboru Tomáš Galbavý. Podľa neho je prezidentov podpis pod novým zákonom o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve prejavom lojality, toho, že "nepôjde proti strane Smer-SD, ktorá mu sľúbila podporu v prezidentských voľbách". Podpísanie zákona neprekvapilo ani šéfku SSN Zuzanu Krútku. Pripomenula, že rovnaké stanovisko prezentoval Gašparovič aj minulý týždeň v piatok. "Priznám sa, že som nenašiel niečo tak relevantné, aby som tento zákon vracal," povedal Gašparovič 18. apríla po stretnutí s Krútkou a Nemečkom. Zákon analyzujú právnici syndikátu, povedala Krútka s tým, že sú dve možnosti ďalšieho postupu - podanie na Ústavný súd alebo sťažnosť na Ústavný súd.
Noviny budú musieť uverejňovať aj reakcie politikov na pravdivé informácie, ak využijú právo na odpoveď. Svojim podpisom pod nový tlačový zákon to umožnil prezident Ivan Gašparovič. Hlava štátu sa rozhodla odobriť zákon aj napriek nevôli vydavateľov tlače, profesijných združení či medzinárodných organizácií. Podľa nich zasahuje do slobody tlače, prezident tvrdí, že ju rozširuje. Gašparovič v polovici apríla na pôde Rady Európy povedal, že zákon podpíše, aby urýchlil podanie na Ústavný súd SR. Myslí si, že keby zákon vrátil poslancom, koalícia schváli rovnakú verziu. "Keďže všetci prezentujú, že zákon pôjde pred Ústavný súd, tak tým sa to aspoň urýchli, pôjde pred Ústavný súd," povedal prezident. Podľa neho vydavatelia tlače môžu spor ťahať aj na Európsky súd pre ľudské práva, nebude mu to prekážať.
Nový zákon od ministra kultúry Mareka Maďariča zo Smeru-SD dokonca vybielil titulné strany celoštátnych denníkov. Keď parlament začal rokovať o návrhu zákona, denníky zverejnili sedem hriechov zákona. Po jeho schválení v parlamente uverejnili výzvu prezidentovi, aby zákon nepodpísal. Zároveň sa obrátili aj na Ústavný súd a medzinárodné inštitúcie, aby noviny mohli naďalej slúžiť čitateľom.
Koalícia prijala kontroverzný tlačový zákon bez akceptovania opozičných požiadaviek. Účinný bude od 1. júna. Opozícia požadovala obmedziť právo na odpoveď, uplatňovať sa nemalo na pravdivé informácie. Ďalej požadovali, aby odpovedať nemohli verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní. Povinnosť ochraňovať zdroj informácií chceli zmeniť na právo. Vládna predloha prikazuje zdroj informácie tajiť. Opozícia vo viacerých prípadoch svoje návrhy odôvodňovala pripomienkami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá kritizovala návrh s tým, že zasahuje do slobody prejavu.© 2007, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
