SLOVAK FREE MEDIA
SMK má pripravené podanie na Ústavný súd (ÚS) SR, ktorým namieta protiústavnosť niektorých ustanovení tlačového zákona. Podnet na Ústavný súd SR musí podpísať aspoň 30 poslancov, SMK ich má v parlamente 20. "Ak nezískame podporu pre podanie na ÚS, v októbri predložíme novelu tlačového zákona, na ktorej sa pracuje," povedala dnes pre TASR poslankyňa SMK Ágnes Biró.
KDH a SDKÚ-DS znenie návrhu zatiaľ nepoznajú. "Urputnú snahu SMK o podanie na ÚS vnímame ako pokus o rehabilitáciu za zlyhanie a nedodržanie dohôd pri prijímaní tlačového zákona," komentoval iniciatívu poslanec SDKÚ-DS Tomáš Galbavý. SDKÚ-DS podľa jeho slov stále zvažuje vlastné podanie na ÚS. "Zatiaľ nepoznám žiadne nové skutočnosti, prečo by sa mal postoj SDKÚ-DS zmeniť," dodal.
Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Mária Sabolová pre TASR povedala, že oficiálnou cestou zatiaľ SMK o podaní neinformovala. S textom sa potrebuje oboznámiť, osobne však nevidí dôvod, aby ho nepodpísala. Iný názor má podpredseda hnutia Martin Fronc. Nazdáva sa, že súčasná situácia je delikátna, pretože za zlý tlačový zákon nesie zodpovednosť práve SMK. Fronc by radšej podporil prípadné podanie SDKÚ-DS. KDH a SDKÚ-DS prízvukujú, že tlačový zákon je zlý, ale nemusí byť nevyhnutne aj protiústavný.
Podľa Biró už ubehlo dosť času, aby sa KDH a SDKÚ-DS k iniciatíve SMK pridali. "Mali by nám dať aspoň šancu," myslí si. O osude aktivity SMK sa rozhodne v septembri, keď sa poslanci po dvoch letných mesiacoch stretnú na parlamentnej schôdzi.
Štyria poslanci, ktorí založili KDS, podľa Pavla Minárika opodstatnené podanie podporia. "Závisí to od kvality podania," vysvetlil. Vzhľadom na kvalitu právnikov, ktorí pre SMK vypracovali analýzu tlačového zákona, predpokladá, že podnet je zmysluplný. "V takom prípade nemáme problém ho podporiť," zakončil.
Podporu pre podanie nevylučujú ani poslanci, ktorí opustili rady klubu SDKÚ-DS. Juraj Liška aj Ľuboš Micheľ zhodne povedali, že sa rozhodnú po tom, čo si text prečítajú.
Text návrhu podľa Biró vychádza z analýz, ktoré si dala vypracovať SMK a Združenie vydavateľov periodickej tlače (ZVPT). Obe nezávisle od seba konštatujú, že niektoré ustanovenia tlačového zákona môžu byť v rozpore s ústavou či s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Medzi nimi je povinnosť chrániť zdroj informácií, paralelná existencia práva na odpoveď a opravu či sankcie do 150.000 Sk (4979 eur) pre vydavateľa, ktorý nezverejní opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie.
Koalícia výhrady opozície odmieta, ale pripúšťa, že z praxe môže vyplynúť potreba zákon upraviť. Podľa nej ide o modernú európsku právnu normu, ktorá vytvára v mediálnej oblasti rovnováhu.
Opozičné strany sa rozvadili v čase, keď spoločne blokovali hlasovanie o Lisabonskej zmluve. Súhlas s jej ratifikáciu podmieňovali zmenami v tlačovom zákone. Po schválení tlačového zákona podľa predstáv koalície SMK od blokády ustúpila a zahlasovala za reformnú zmluvu. Zvyšné opozičné strany si to vyložili ako zradu SMK v dôsledku dohody s koalíciou o zmenách v školskom zákone. SMK existenciu takejto dohody poprela. Účinný je od 1. júna.
Copyright © TASR 2008
