MEDIA NEWS
Český spisovateľ Milan Kundera hrozí súdom českému týždenníku Respekt, ak sa jeho vydavateľ neospravedlní za zverejnenie informácie, že Kundera mal udať komunistickej tajnej polícii letca Miroslava Dvořáčka. "Žiadosť sme dostali, teraz sa ňou zaoberajú naši právnici," cituje český spravodajský portál iDNES.cz šéfredaktora Respektu Martina M. Šimečku. Kundera žiada podľa svojho obchodného agenta Jiřího Srstku zverejniť presne naformulované ospravedlnenie. "V prípade, že to Respekt neurobí, bude sa svojich práv domáhať na súde," hovorí Srstka.
Respekt pred týždňom zverejnil reportáž, podľa ktorej mal Kundera údajne v 50. rokoch udať československej komunistickej tajnej polícii Miroslava Dvořáčka. Následkom tohto udania hrozil Dvořáčkovi trest smrti. Odsúdili ho nakoniec na 22 rokov, odsedel si 14. Reportáž napísal Adam Hradílek z Ústavu pre štúdium totalitných režimov, čo je obdoba slovenského Ústavu pamäti národa.
Dvořáček dnes žije vo Švédsku a zotavuje sa po mŕtvici. Kundera sa k informáciám Respektu najprv odmietal vyjadriť, neskôr len povedal, že ide podľa neho o "atentát na autora" pred frankfurtským knižným veľtrhom. Kunderovi komunisti v roku 1979 odobrali československé občianstvo, v roku 1981 získal francúzske občianstvo a zostal žiť v Paríži.
Kauza Kundera vyvoláva v Českej republike rozsiahle polemiky. Väčšina komentátorov dôveruje bádateľom z Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Kunderu sa však v najnovšom čísle Respektu zastal bývalý český a československý prezident Václav Havel.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili v stredu program, ktorý má lepšie chrániť deti pred zneužívaním internetu.
Opatrenie s rozpočtom 55 miliónov eur má v jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) podporiť kontaktné miesta, kde možno oznámiť nelegálne aktivity v súvislosti s bezpečnosťou na internete. EP navrhuje, aby sa zlepšila medzinárodná spoluprácu polície a súdov pri odhaľovaní internetových zločinov. Príkladom je nedávne spoločné úsilie írskej a rakúskej polície, ktorým sa podarilo znefunkčniť sieť internetových stránok s prístupom k detskej pornografii. "Keďže čoraz viac detí a dospievajúcich v Európe používa on-line technológie, či už doma alebo v škole, je nevyhnutné, aby oni a ich rodičia a učitelia mali k dispozícii informácie o príležitostiach a rizikách, ktoré sa môžu objaviť,“ komentoval nový návrh José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie. "EÚ v uplynulých rokoch do značnej miery podporila snahu zaistiť bezpečnosť internetu pre deti, ale tento cieľ sa ešte nepodarilo naplniť,“ vysvetlila komisárka EÚ pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová. "Som presvedčená o tom, že vďaka novému programu pre bezpečnejší internet sa Európa stane príkladom v súvislosti s ochranou neplnoletých pred ich zneužívaním prostredníctvom mobilných technológií a on-line technológií.“Cieľom programu je do boja proti detskej pornografii užšie zapojiť vlády, políciu, súdy, ale aj banky či iné finančné inštitúcie, ktoré vydávajú kreditné karty. Práve prostredníctvom kreditných platieb sa totiž mnohí užívatelia internetu dostávajú na stránky s detskou pornografiou a sú tak vystopovateľní. Správa EP pripomína, že až 74 % mladých ľudí vo veku 12 až 15 rokov strávi na internete aspoň tri hodiny denne a že v posledných rokoch vzrástol počet zneužitých detí na internete o 16 %. Nová legislatíva sa chce vyrovnať aj s faktom, že každý rok pribudne na internete 500 000 nových fotografií s detskou pornografiou. Na stránke InHope.org môžu takmer všetci Európania nahlásiť stránky s podozrivým obsahom. Na zozname krajín, pre ktoré je služba dostupná, však Slovensko nefiguruje.
Sloboda tlače sa pre vypuknutie konfliktov dramaticky zhoršila v Gruzínsku a Nigeri, v Číne napriek olympiáde pokračuje väznenie disidentov. Vo svojej výročnej správe to konštatovala organizácia Reportéri bez hraníc, podľa ktorej sú najväčšou hrozbou pre slobodu tlače ozbrojené konflikty, a nie chudoba. V dodržiavaní slobody tlače sa najlepšie umiestnili Island, Luxembursko a Nórsko, posledné miesto už druhý rok zastáva Eritrea. Rozvíjajúce sa ekonomiky ako Jamajka a Kostarika sa umiestnili lepšie než napríklad Francúzsko, čo podľa organizácie znamená, že prosperita ešte negarantuje lepšiu slobodu pre médiá.
Gruzínsko sa posunulo z 54. miesta na 120. Dôvodom je zabránenie prístupu novinárov do gruzínskych oblastí počas augustového konfliktu medzi Ruskom a Tbilisi. Niger spadol na 130. miesto, v roku 2007 bol na 87. "Ak keď majú demokratické politické systémy, tieto krajiny boli dejiskom konfliktov a novinári tam boli vystavení nebezpečenstvu alebo represii," uvádza sa správe. Situácia zostáva kritickou v krajinách s represívnymi režimami ako je Severná Kórea alebo Turkménsko.
Republikánsky prezidentský kandidát John McCain zápasí so záplavou prevažne negatívnych článkov v médiách, pričom jeho demokratického súpera Baracka Obamu predstavujú prevažne v pozitívnom svetle. Uviedol to v stredu nestranícky výskumný inštitút Pew Research Center. Z jeho prieskumu vyplýva, že väčšina článkov týkajúcich sa McCaina, ktoré boli zverejnené medzi 8. septembrom a 16. októbrom, bola svojou povahou negatívna. Iba 14 percent z nich bolo pozitívnych. Zo štúdie ďalej vyplýva, že 36 percent článkov o Obamovi malo pozitívny tón a iba 29 percent bolo negatívnych. Štúdia ukazuje, že po nominačnom konvente sa o Obamovi písalo negatívne, ale po tom, ako sa zvýšili jeho predvolebné preferencie, sa o ňom začalo písať lepšie. McCain na tom bol najprv dobre, ale hlboko sa prepadol po tom, ako sa začali prejavovať problémy na Wall Street a v americkom hospodárstve.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.