Hviezda populárneho seriálu Akty X (1993) David Duchovny žaluje britský bulvárny denník Daily Mail. Kameňom úrazu je článok, podľa ktorého mal Duchovny podvádzať svoju ženu s istou tenistkou. Štyridsaťosemročný herec, ktorý sa iba nedávno vyliečil zo závislosti od sexu, požaduje za ujmu na cti a zásah do súkromia, odškodné vo výške jeden milión amerických dolárov (asi 23,738 milióna Sk/ 787,9-tisíc €). Podľa príbehu, ktorý denník publikoval v sobotu, mal Duchovny podvádzať svoju ženu s tenisovou inštruktorkou Edit Pakay. Duchovny, ktorý v súčasnosti žije oddelene od svojej manželky, je otcom dvoch detí.
Líder írskej žijúcej legendy U2 a zároveň známy filantrop Bono Vox bude v roku 2009 publikovať články v americkom denníku The New York Times. Potvrdil to vedúci redaktor periodika Andrew Rosenthal. Podľa neho by mal napísať šesť až desať príspevkov, v ktorých sa bude zaoberať Afrikou i hudbou Franka Sinatru. Podľa Rosenthala si 48-ročný Bono za prácu nevypýtal žiaden honorár, pretože naň koniec-koncov nie je odkázaný. Rosenthal chce, aby do denníka prispieval aj člen ďalšej legendárnej skupiny - gitarista Queen Brian May.
Chorvátsky prezident Stipe Mesič odsúdil štvrtkový bombový útok v centre Záhrebu, pri ktorom zahynul spoluvlastník chorvátskeho týždenníka Nacional a jeden z jeho zamestnancov. Výbuch bomby uloženej pod autom označil za akt "terorizmu". "Dnešným atentátom na novinára a vydavateľa Iva Pukaniča a marketingového experta (týždenníka) Nacional Nika Franjiča vstúpil do ulíc chorvátskeho hlavného mesta terorizmus," uviedol Mesič vo svojom vyhlásení. "Kriminálne podsvetie konfrontovalo právny štát a celý systém s výzvou, s akou sme sa doteraz nestretli," dodal. "Štát a systém musí odpovedať na terorizmus okamžite, energicky a všetkými možnými prostriedkami." Podľa správy chorvátskej štátnej televízie Pukaniča a Franjiča usmrtil výbuch bomby pri budove týždenníka v centre Záhrebu. Polícia potvrdila, že pri incidente zahynuli dve osoby a ďalšia utrpela zranenia, totožnosť obetí však nezverejnila. Vozidlo, pod ktorým bolo umiestnené zariadenie, patrí týždenníku. Chorvátsky premiér Ivo Sanader sa v piatok zaviazal, že bude prenasledovať vrahov novinára a sľúbil, že "žiadny zločinec nebude pokojne spať, kým tento a iné závažné zločiny nebudú vyšetrené". Sanader zvolal mimoriadne zasadnutie národnej bezpečnostnej rady, aby prediskutovala smrť 47-ročného Iva Pukaniča, majiteľa vplyvného týždenníka Nacional a investigatívneho novinára. Pri štvrtkovom bombovom útoku v hlavnom meste Chorvátska Záhreb zahynul aj marketingový riaditeľ Niko Franjič. "Budeme bojovať proti organizovanému zločinu a terorizmu, nech je za tou vraždou ktokoľvek, až do konca," povedal Sanader. "Od teraz nebude môcť ani jeden kriminálnik pokojne spať." Pukaniča zabili len dva týždne po tom, ako 26-ročnú dcéru prominentného právnika dvakrát strelili neznámi páchatelia do hlavy, čo podľa úradov bola vražda v mafiánskom štýle. Európska únia vyzvala Chorvátsko, aby dôslednejšie vystupovalo proti kriminalite a korupcii, ak sa chce pripojiť k 27-člennému európskemu bloku. Eurokomisár pre rozšírenie únie Olli Rehn vraždy odsúdil a povedal, že verí, že chorvátski predstavitelia budú intenzívne pátrať po vrahoch a predvedú ich pred spravodlivosť. Podľa vrcholného policajného predstaviteľa Krunoslava Borovca polícia vypočula 150 osôb a skúma všetky motívy, "od banálnych, po tie, čo majú kriminálne pozadie". Podľa Borovca útok majú na svedomí profesionáli a na jeho vyšetrení pracujú najlepší policajti. Pukanič sa pred 6 mesiacmi sťažoval, že niekto sa ho pokúsil zastreliť, no neuspel. Polícia mu následne poskytla ochranu, no v auguste sám požiadal o jej ukončenie. Týždenník Nacional začal vychádzať v roku 1995 a podarilo sa mu odhaliť viaceré pokútne politické či obchodné dohody. Pukaniča však často kritizovali za kontakty s určitými politikmi, tajnými agentmi či dokonca s osobami, o ktorých sa hovorilo, že stáli na čele kriminálnych gangov, a preto nemal nikdy dôveru vierohodného novinára. © 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Americký denník New York Times (NYT) podporil v blížiacich sa prezidentských voľbách kandidáta Demokratickej strany Baracka Obamu. Senátor sa zhostil jednej náročnej úlohy za druhou, rástol ako líder a dal jasnú podobu svojim prísľubom nádeje a zmeny, uviedli noviny v dnešnom úvodníku. NYT tento rok pôvodne za prezidentskú kandidátku demokratov podporili newyorskú senátorku Hillary Clintonovú, medzičasom však podľa nich už Obama rozptýlil výhrady, ktoré ich viedli k vtedajšiemu rozhodnutiu. "(Obama) preukázal chladnú hlavu a zdravý úsudok. Domnievame sa, že má odhodlanie a schopnosť vytvoriť široký politický konsenzus, ktorý je podstatný pre nájdenie riešení problémov tejto krajiny," napísali renomované noviny. Výber medzi Obamom a jeho republikánskym súperom Johnom McCainom je podľa New York Times jednoduchý: "Pán McCain, ktorého sme si vybrali ako najlepšieho republikánskeho kandidáta v primárkach, minul posledné mince svojej reputácie muža zásad a zdravého úsudku na to, aby vyhovel bezmedzným požiadavkám a obmedzenej vízii krajne pravicového krídla." NYT ostro kritizovali aj McCainovu voľbu Sarah Palinovej za jeho viceprezidentskú kandidátku ako oportunistickú a nepremyslenú. Guvernérka Aljašky je podľa denníka na takýto post nespôsobilá. Podpora Obamu zo strany NYT nie je neočakávaná, keďže noviny v predošlých prezidentských voľbách dali svoj "hlas" demokratom Johnovi Kerrymu a Alovi Gorovi. Podľa časopisu Editor&Publisher sa za Obamu postavilo trikrát viac amerických novín než za McCaina. Podporu Obamovi vyslovili napríklad Washington Post či Los Angeles Times, no tiež denník Chicago Tribune, ktorý sa vôbec po prvý raz vyslovil za zvolenie demokrata za prezidenta.
Copyright © TASR 2008
Francúzska vláda tento týždeň schválila zrušenie reklamy vo verejnoprávnej televízii. Tento krok je súčasťou obsiahlej reformy audiovizuálneho vysielania, proti ktorej sa postavila opozícia. Tá totiž obviňuje prezidenta Nicolasa Sarkozyho z toho, že chce mediálnu sféru kontrolovať.
Reformu oznámil prezident pred rokom. Od toho momentu sa začala ostrá diskusia o financovaní a nezávislosti televízie. Sarkozy reformu odôvodňoval snahou o „skvalitnenie služieb verejnosti,“ ktoré podľa neho nemôžu fungovať na princípoch pravidiel trhu. Projekt predpokladá postupné zrušenie reklamy, ktoré odštartuje už začiatkom budúceho roka. Definitívne má byť reklama z verejnoprávnej televízie odstránená do konca roka 2011.Aby vláda kompenzovala France Télévisions ušlý zisk, garantuje podniku 450 miliónov eur. Táto suma bude tvorená z trojpercentnej dane z príjmov z reklamy súkromných televízii a z dane vo výške 0,9 percenta z celkového obratu telekomunikačných operátorov.Poplatok za televíziu (v súčasnosti 116 eur za rok) sa bude určovať podľa vývoju inflácie. Opozícia kritizuje reformu ako „darček“ súkromným televíziám, z ktorých najvýznamnejšia TF1 patrí prezidentovmu priateľovi Martinu Bouyguesovi. Dve hlavné súkromné televízie, TF1 a M6 môžu očakávať zisk zo zvýšenia príjmov z reklamy. Podľa reformy sa z France Télévisions, ktorá má päť televíznych staníc stane jeden podnik, čo znepokojuje niektorých novinárov pracujúcich pre verejnoprávne vysielanie. Obávajú sa, aby nebola ohrozená pluralita vysielania. Najostrejšiu diskusiu vyvolalo rozhodnutie o menovaní prezidenta France Télévisions. Na Sarkozyho žiadosť ju na päťročné obdobie bude menovať vláda na základe odporučenia kontrolného úradu, Najvyššej audiovizuálnej rady a príslušných výborov parlamentu. Doposiaľ prezidenta France Télévisions menovala Najvyššia audiovizuálna rada. Ministerka kultúry a spojov Christine Albanelová, ktorá o rozhodnutí vlády informovala, zdôraznila, že nová televízia bude klásť dôraz na programové vysielanie a vzdelávacie programy.
Copyright © ČTK 2008
