Sme príslušníci kultúrnej obce, rozhlasoví poslucháči a tvorcovia, ktorí tvoria pre detského adresáta a poslucháča vo veku dospievania. Niektorí z nás sú autori, scenáristi, herci, režiséri, dramaturgovia, dramatici, zvukoví majstri, hudobní skladatelia, mediálni kritici, či ľudia iných profesií viažucich sa k rozhlasovému médiu. Spája nás láska k rozhlasu a záujem o jeho poslucháča. Pre túto výzvu nás spojilo aj znepokojnie, ktoré pociťujeme pri aktuálnych krokoch vedenia Slovenského rozhlasu. Rozhlas bol vždy veľmi efektívnym a intímnym sprostredkovateľom rozvíjajúcim emocionálne, racionálne i kreatívne danosti mladého človeka. Nedeľná rozprávka, rozhlasová hra pre mládež, večerníčkové rozprávky, ale aj umelecké a dokumentárne pásma pre mládež boli stimulom na rozvíjanie vlastného aktívneho postoja k realite. Rozhlasová dramaturgia bola desaťročia naozajstnou tvorivou dielňou, v ktorej tvorili renomovaní tvorcovia, a v ktorej vznikali špičkové diela dramatického umenia. Žiaľ, v súčasnosti sa väčšina umeleckých žánrov vytráca z rozhlasového priestoru. Drastické znižovanie počtu ročných premiér a obmedzovanie prostriedkov na výrobu, ako aj radikálne programové a personálne rozhodnutia nesúvisia len s nutnými úspornými opatreniami, ale predovšetkým s postojmi a prioritami riadiacich pracovníkov. (Presné údaje boli publikované v týždenníku Žurnál 24/2008.). Slovenský rozhlas prijíma dravý model súkromných rádií, ktoré sú zamerané na okamžitú situáciu, na aktuálnosť, ktorá sa však z dlhodobého hľadiska ukazuje ako krátkodychá a krátkozraká. Upozorňujú nás na to nielen sociológovia, psychológovia, pedagógovia, rodičia, ale aj samotná situácia v spoločnosti, na školách, medzi deťmi a mládežou... Aj medzi deťmi vzrastá brutalita, egoizmus, agresivita, duševné poruchy, necitlivosť, zameranie na konzumný spôsob života... Nemyslíme si, že rozhlasové vysielanie dokáže priamo ovplyvniť tieto neblahé javy. Môže však vytvoriť atmosféru tvorivosti, azylu, pocit bezpečia a orientáciu na trvalé hodnoty. Rozhlas by sa nemal dobrovoľne zbavovať ambícií byť spoločenským, umeleckým, kreatívnym, estetickým, morálnym generátorom v spoločnosti. Rovnako by sa nemal zbavovať svojich tvorivých pracovníkov, ktorí boli a sú garantmi umeleckej a kultúrnej úrovne programu. S hlbokým znepokojením sledujeme jednotlivé kroky vedenia Slovenského rozhlasu, ktoré ho vzďaľujú od tohto jeho poslania.
Signatári: Darina Abrahámová, Elena Antalová, PhDr. Ján Bábik, Doc. PhDr. Miloslav Blahynka, PhD., Akad. mal. Milota Brimichová, Doc. Martin Ciel, PhD., Akad. mal. Miroslav Cipár, Vilma Cipárová, Rudolf Dobiáš, Akad. mal. Andrea Dobošová, Doc. PhDr. Etela Farkašová. PhD., Eva Fifíková, Libuša Friedová, Ján Gallovič, Patrícia Garajová Jariabková, Peter Glocko st., Doc. ing. arch. Pavol Gregor, Milan Greguš, Erik Jakub Groch, PhDr. Anna Grusková, Daniel Hevier, Róbert Horňák, Akad. soch. Ľubica Chmelová, Dušan Jamrich, Ing. Peter Janík, Jana Juráňová, Ing. Stanislav Kaclík, Martin Kákoš, PhDr. Peter Karpinský, PhD., PhDr. Ľubica Kepštová, Akad. mal. Martin Kellenberger, Víťazoslav Kubička, Jozef Lenhart, Jana Liptáková, Akad. mal. Mária Longauerová, Viktor Lukáč, Ján Milčák, Štefan Moravčík, Ing. Ľubica Olšovská, PhDr. Beata Panáková, Oleg Pastier, Vladimír Rusko, Marián Slovák, Svetozár Sprušanský, Jozef Šimonovič, Akad. mal. Robert Urbásek, Ivan Vojtek, Zuzana Zemaníková, Prof. PhDr. Marta Žilková, PhD.
