SLOVAK MEDIA NEWS
Spor medzi Slovenským rozhlasom (SRo) a spoločnosťou Lawyer Partners (LP), a.s., predtým spoločnosť BSP Lawyer Partners BSP, o určenie neplatnosti rámcovej zmluvy a dvoch realizačných zmlúv by sa mal Okresný súd Bratislava I uzavrieť v pondelok 20. októbra. Sudkyňa dnešné pojednávanie odročila s tým, že na ďalšom pojednávaní obe strany prednesú záverečné reči a bude vynesený rozsudok. Spoločnosť, s ktorou sa rozhlas súdi, vymáhala poplatky od neplatičov koncesionárskych poplatkov. Po výmene na poste generálneho riaditeľa SRo nová riaditeľka Miloslava Zemková tieto zmluvy vypovedala a neskôr ich napadla na súde.
Súd na dnešnom pojednávaní vypočul štyroch svedkov, medzi ktorými bol bývalý generálny riaditeľ rozhlasu Jaroslav Rezník a bývala štatutárna zástupkyňa SRo Hilda Gajdošová, ktorá podpísala druhú realizačnú zmluvu. V prípade tejto zmluvy sa podľa SRo vedie aj trestné stíhanie, ktoré na Gajdošovú podala Zemková. Ako ale Gajdošová na dnešnom pojednávaní povedala, v súvislosti s touto zmluvou bolo trestné stíhanie voči nej zastavené. "Krajská prokuratúra v Bratislave ešte 4. apríla trestné stíhanie zastavila, lebo bolo neopodstatnené," povedala pred sudkyňou. Podľa rozhodnutia prokurátora, ktoré v písomnej forme bývala štatutárna zástupkyňa SRo predložila, nič nenasvedčuje tomu, že spáchala trestný čin. Právny zástupca SRo poznamenal, že trestné stíhanie nebolo zrušené, iba pozastavené a pokračuje ďalej. Ako sa ďalej Gajdošová vyjadrila, na riaditeľku verejnoprávneho rozhlasu podala trestné oznámenie za to, že vymožené dlhy od neplatiacich koncesionárov za približne 100 mil. Sk (3,319 mil. €) sú stále na účte súkromnej spoločnosti. Rámcová zmlúv bola podľa Gajdošovej podpísaná ako výsledok verejnej obchodnej súťaže, čo "umožňoval vtedy platný Zákon o SRo o koncesionárskych poplatkoch a Zákon o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii." Ako ďalej dodala, rozhlas bol v kríze a bolo problematické získavať nových koncesionárov, došlo preto k verejnej súťaži a uzatvoreniu rámcovej zmluvy." Čo sa týka druhej realizačnej zmluvy, Gajdošová dodala, že bola uzatvorená koncom januára 2006 a bola podpísaná v zmysle rámcovej zmluvy. Išlo o pohľadávky od neplatiacich koncesionárov za prvý polrok 2005. Následne došlo iba k spresneniu údajov. Chceli sme sa vyhnúť chybám pri doručovaní pohľadávok Slovenskou poštou ako sa to stalo pri prvej realizačnej zmluve," povedala. Keď sa údaje spresnili, mali sa pripravovať oznámenia o postúpení pohľadávok dlžníkom. 
Bývalý generálny riaditeľ Jaroslav Rezník sa k druhej realizačnej zmluve vyjadriť nevedel, pretože ju nepozná. V súvislosti s rámcovou zmluvou a prvou realizačnou zmluvou priznal, že ich podpísal. Predmetom zmlúv bolo podľa neho postúpenie pohľadávok SRo z nezaplatených koncesionárskych poplatkov. "Zmyslom bolo to, aby BSP vymohla poplatky, ktoré patrili SRo v plnej výške," dodal. Ako ďalej vysvetlil, podpísaniu rámcovej zmluvy predchádzali dva mesiace právnych analýz, kedy SRo analyzoval všetky možné dopady tejto zmluvy a SRo mal plné právo takúto zmluvu podpísať. Ako na záver dodal, "rozhlasová rada bola o celom procese informovaná. SRo urobil všetko pre to, aby ľuďom oznámil, že majú voči rozhlasu dlh."
V spore o vymáhanie poplatkov od neplatičov spoločnosťou BSP nastal zlom, keď slovenský rozhodcovský súd, presne rozhodca Martin Keltoš, 13. mája tohto roku rozhodol o pohľadávke LP voči SRo vo výške 90,55 milióna korún (3,006 mil. €), čo je aj s príslušenstvom vyše 100 miliónov korún (3,319 mil. €) (3,319 mil. €). Dôvodom má byť neplnenie zmluvných povinností zo strany SRo uložených v druhej realizačnej zmluve. Túto zmluvu podpísala za rozhlas vtedajšia štatutárna zástupkyňa SRo, dnes šéfka sekcie ekonomiky ministerstva kultúry Hilda Gajdošová. Podľa vedenia SRo rozhodca rozhodol nad rámec pôsobnosti, ktorú mu SRo a BSP zverili. O druhej realizačnej zmluve k rámcovej zmluve môže podľa vedenia rozhlasu a názoru právnikov, ktorí ho v tomto spore zastupujú, rozhodnúť iba súd. SRo podal na rozhodnutie rozhodcu žalobu, v ktorej súd žiada o zrušenie rozhodnutia a zároveň o odloženie jeho vykonateľnosti.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Počet internátnych rozhlasových štúdií (IRŠ) sa na Slovensku rapídne znížil. Ich vysielanie však úplne nezaniklo. "Za socializmu boli skoro na každom internáte. V súčasnosti ich aktívne funguje iba dvanásť," povedal pre TASR Ľuboš Kasala z Centra publicistiky Slovenského rozhlasu.
Dnešné IRŠ-ká nájdete v Bratislave, Trnave, Nitre, Zvolene, Žiline, Ružomberku a Košiciach. "IRŠ šírili svoj signál v budovách internátov v rozvodoch rozhlasu po drôte. Tam, kde sa nepodarilo káblové rozvody rekonštruovať, IRŠ prešli na vysielanie po internete," informoval Kasala o technických zmenách.
Podľa jeho slov plánovaná digitalizácia rozhlasového a televízneho vysielania v roku 2012 prakticky nebude mať žiadny vplyv na ich fungovanie. "Ak by nejaké vysokoškolské rádio malo ambíciu šíriť svoj program aj pre bežných poslucháčov prostredníctvom digitálneho vysielania, potom už nepôjde o amatérske vysielanie IRŠ, ale bude to profesionálny licencovaný vysielateľ so všetkými zákonnými povinnosťami, v tom prípade však už nehovoríme o amatéroch," podotkol.
Nenáročnú prevádzku si po finančnej stránke IRŠ zabezpečujú sami ako občianske združenia. "Niektoré IRŠ podporujú finančne alebo materiálne aj vlastné internáty alebo školy. Rádiá s kvalitnejším technickým vybavením vylepšujú svoju finančnú situáciu komerčnou činnosťou, napríklad reklamou a inzerciou pre partnerov z regiónu, ktorých produkty a služby sú pre cieľovú skupinu študentov zaujímavé," doplnil Kasala.
Členskú základňu IRŠ tvoria predovšetkým rozhlasoví amatéri, teda študenti a dobrovoľníci. Vnútornú organizačnú štruktúru má každé IRŠ svoju, no v zásade v nich existujú bežné profesie, podobné ako v profesionálnych médiách: moderátori, redaktori, hudobní redaktori, technici.
IRŠ vysielajú svoj program zvyčajne vo večerných hodinách cca od 18. do 24. hodiny, niektoré aj v iných denných časoch. Programovú štruktúru tvoria predovšetkým hudobné relácie, ale aj literárne programy, diskusné kluby, niekde aj spravodajstvo a publicistika zo školy, resp. z mesta. Internátne rozhlasové štúdiá sú liahňou mnohých rozhlasových profesionálov v médiách verejnej služby, ale aj v komerčných médiách.
Väčšina IRŠ sa každoročne v apríli stretáva na celoslovenskej prehliadke tvorby internátnych rádií s názvom Rádiorallye, ktorú zastrešujú Slovenský rozhlas a Slovenská spoločnosť elektronikov. Nahrávky z tejto súťaže postupujú na jesennú európsku prehliadku CIMES, ktorú organizuje FICS - Európska federácia lovcov zvukov. Tento rok je súťaž CIMES 2008 od 23. do 27. októbra 2008 v nemeckom mestečku Saarbrücken. Tento rok budú Slovensko reprezentovať nahrávky zo žilinského RAPEŠa, košického Rádia 9 a prešovského Rádia PaF.
Jedno z najstarších IRŠ - Rádio Tlis, ktoré je dnes internetovým rádiom, vzniklo pred 27 rokmi. Tlis každý semester vyhlasuje konkurz na rôzne pozície - od redaktora až po technikov. Najbližší konkurz sa uskutoční 14.-17. októbra v bratislavských Študentských domovoch Mladosť. Konkurzy avizujú aj ďalšie IRŠ.
Počet internátnych rozhlasových štúdií (IRŠ) sa na Slovensku rapídne znížil. Ich vysielanie však úplne nezaniklo. "Za socializmu boli skoro na každom internáte. V súčasnosti ich aktívne funguje iba dvanásť," povedal pre TASR Ľuboš Kasala z Centra publicistiky Slovenského rozhlasu.
Dnešné IRŠ-ká nájdete v Bratislave, Trnave, Nitre, Zvolene, Žiline, Ružomberku a Košiciach. "IRŠ šírili svoj signál v budovách internátov v rozvodoch rozhlasu po drôte. Tam, kde sa nepodarilo káblové rozvody rekonštruovať, IRŠ prešli na vysielanie po internete," informoval Kasala o technických zmenách.
Podľa jeho slov plánovaná digitalizácia rozhlasového a televízneho vysielania v roku 2012 prakticky nebude mať žiadny vplyv na ich fungovanie. "Ak by nejaké vysokoškolské rádio malo ambíciu šíriť svoj program aj pre bežných poslucháčov prostredníctvom digitálneho vysielania, potom už nepôjde o amatérske vysielanie IRŠ, ale bude to profesionálny licencovaný vysielateľ so všetkými zákonnými povinnosťami, v tom prípade však už nehovoríme o amatéroch," podotkol.
Nenáročnú prevádzku si po finančnej stránke IRŠ zabezpečujú sami ako občianske združenia. "Niektoré IRŠ podporujú finančne alebo materiálne aj vlastné internáty alebo školy. Rádiá s kvalitnejším technickým vybavením vylepšujú svoju finančnú situáciu komerčnou činnosťou, napríklad reklamou a inzerciou pre partnerov z regiónu, ktorých produkty a služby sú pre cieľovú skupinu študentov zaujímavé," doplnil Kasala.
Členskú základňu IRŠ tvoria predovšetkým rozhlasoví amatéri, teda študenti a dobrovoľníci. Vnútornú organizačnú štruktúru má každé IRŠ svoju, no v zásade v nich existujú bežné profesie, podobné ako v profesionálnych médiách: moderátori, redaktori, hudobní redaktori, technici.
IRŠ vysielajú svoj program zvyčajne vo večerných hodinách cca od 18. do 24. hodiny, niektoré aj v iných denných časoch. Programovú štruktúru tvoria predovšetkým hudobné relácie, ale aj literárne programy, diskusné kluby, niekde aj spravodajstvo a publicistika zo školy, resp. z mesta. Internátne rozhlasové štúdiá sú liahňou mnohých rozhlasových profesionálov v médiách verejnej služby, ale aj v komerčných médiách.
Väčšina IRŠ sa každoročne v apríli stretáva na celoslovenskej prehliadke tvorby internátnych rádií s názvom Rádiorallye, ktorú zastrešujú Slovenský rozhlas a Slovenská spoločnosť elektronikov. Nahrávky z tejto súťaže postupujú na jesennú európsku prehliadku CIMES, ktorú organizuje FICS - Európska federácia lovcov zvukov. Tento rok je súťaž CIMES 2008 od 23. do 27. októbra 2008 v nemeckom mestečku Saarbrücken. Tento rok budú Slovensko reprezentovať nahrávky zo žilinského RAPEŠa, košického Rádia 9 a prešovského Rádia PaF.
Jedno z najstarších IRŠ - Rádio Tlis, ktoré je dnes internetovým rádiom, vzniklo pred 27 rokmi. Tlis každý semester vyhlasuje konkurz na rôzne pozície - od redaktora až po technikov. Najbližší konkurz sa uskutoční 14.-17. októbra v bratislavských Študentských domovoch Mladosť. Konkurzy avizujú aj ďalšie IRŠ.
Copyright © TASR 2008
