Dôvody na odvolanie predsedu TÚ 
SR a argumentácia predsedu TÚ SR
SR a argumentácia predsedu TÚ SR Údajný dôvod na odvolanie predsedu TÚ SR: 1) „Z obsahu výzvy, resp. z výberového konania, vznikajú pochybnosti o zákonnosti postupu TÚ SR a zároveň postup TÚ SR nenapĺňa ciele a úlohy vymedzené zákonom.“ Argumentácia predsedu TÚ SR: Postup úradu vychádza výlučne zo zákona o digitálnom vysielaní, kritériá sú v zásade doslovnou kópiou kritérií uvedených priamo v zákone o digitálnom vysielaní, bodová hodnota kritérií bola určená tak, aby sa dosiahlo maximálne plnenie strategických zámerov vlády, ktoré obsahuje Stratégia prechodu na digitálne vysielanie. Uvedené strategické ciele vlády sú uvedené pod bodom 3. Podotýkam tiež, že predsedu úradu je možné odvolať v prípade neplnenia úloh zo strany úradu podľa zákona o elektronických komunikáciách, t.j. len a výlučne z dôvodu neplnenia povinností uvedených priamo v tomto zákone a nie v inom právnom predpise. Úlohy úradu v procese digitalizácie však v plnom rozsahu určuje tzv. digitálny zákon. Je síce pravdou, že úrad vykonáva aj iné činnosti, resp. plní iné úlohy podľa osobitných predpisov, ich neplnenie však jednoznačne nie je možné považovať za neplnenie úloh podľa zákona o elektronických komunikáciách. Pre takýto prípad by zrejme zákonodarca použil dikciu „predsedu telekomunikačného úradu môže NR SR odvolať v prípade ak úrad neplní úlohy podľa zákona“ a nie „ak úrad neplní úlohy podľa tohto zákona (rozumej zákona o elektronických komunikáciách)“. 2) TÚ SR nepostupoval vo viacerých oblastiach podľa viacerých uznesení vlády SR, stanovil podmienky výberového konania v rozpore, resp. nad rámec týchto uznesení a neakceptoval poslanie Skupiny pre digitálne vysielanie (ďalej len „SKDV“). Následkom uvedeného mala byť skutočnosť, že sa posúva termín spustenia pravidelného vysielania DVB-T a nastáva problém s otázkou použitej kompresie MPEG-4 pri spustení pravidelného digitálneho vysielania s previazanosťou na uznesenie vlády SR č. 221/2008. Tak ako v predchádzajúcom prípade je potrebné z formálno-právneho hľadiska skonštatovať, že uznesenia vlády SR vo vzťahu k úradu vzhľadom na jeho nezávislé postavenie majú len odporúčajúci charakter. Predsedu úradu je možné pritom odvolať výlučne z dôvodu neplnenia úloh vyplývajúcich priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Dôvodom jednoznačne nemôže byť neplnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády a to jednak vzhľadom na znenie zákona a jednak vzhľadom na odporúčajúci charakter uznesení vlády vo vzťahu k úradu. Bez ohľadu na vyššie uvedené, úrad plnil a plní všetky úlohy vyplývajúce z príslušných uznesení vlády. V samotnom materiáli chýba aj špecifikácia úloh, ktoré úrad nesplnil a v čom ich nesplnil. Pokiaľ ide o kritéria výberového konania tieto stanovuje priamo zákon o digitálnom vysielaní. Samotné kritéria TÚ SR v plnom rozsahu použil vo výberovom konaní. Váhu kritérií stanovil tak, aby v čo možno maximálnej miere zabezpečil naplnenie jednotlivých strategických cieľov vlády podľa jej uznesení. O kompresných štandardoch MPEG-2 a MPEG-4 rokovala technická komisia SKDV dňa 15. 2. 2007. Podľa oficiálneho zápisu z tohto rokovania zástupca Towercom „Cena zariadenia je v zásade rovnaká. Sieť sa nepredraží, ak prevádzkovateľ nakúpi hneď technológiu podporujúcu MPEG-4, ktorá je schopná spracovať aj MPEG-2.“ Zástupca MK SR sa vyjadril k predaným zariadeniam podporujúcich starý štandard MPEG-2 „to by nemal byť problém pri správnom „odkomunikovaní“, napr. akcia typu „starý za nový“.“ Zástupca Telecom Corp. odporučil začať hneď s MPEG-4 slovami „Lepšie je vrátiť sa z kratšej cesty späť.“ Zástupca TV JOJ sa vyjadril, že z pohľadu kvality by to mal byť MPEG-4. Zástupca STV poznamenal, že MPEG-2 nie je zárukou kvality, ktorá sa tak často pri DVB-T komunikuje. Zástupca Telecom Corp. povedal, že „MPEG-2 je prekonaný, menej kvalitný systém.“ Navrhol, že by sa mal odporučiť MPEG-4. Zástupca Towercom uviedol, že má v podstate rovnaký názor. Zástupca TÚ SR Položil otázku, čo vysielatelia chcú hneď od začiatku MPEG-4. Mal by úrad stanoviť požiadavku vo výberovom konaní, aby to bol štandard MPEG-4? Zástupca LOToS sa vyjadril, že TÚ SR by mal určiť, že to má byť MPEG-4. Určeniu štandardu predchádzalo aj verejné pripomienkové konanie pred začatím výberového konania a komunikácia s regulačnými orgánmi krajín EÚ, ako aj rokovania TÚ SR s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a Ministerstvom kultúry na najvyššej úrovni. Podotýkame, že určenie tzv. kompresného štandardu je v plnom rozsahu v kompetencii TÚ SR. Navyše samotná vládna stratégia predpokladá použitie metódy MPEG – 2 alebo metódy MPEG – 4, čiže rozhodnutie o určení metódy MPEG-4 úradu nemôže byť logicky v rozpore s ňou. 3) „TÚ SR ako orgán štátnej správy neakceptuje uznesenie vlády SR č. 646/2006 - Stratégiu prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie v SR. Táto stratégia popisuje hlavné ciele a zásady prechodu, formuluje úlohu štátu...“ Čo sa týka formálno-právnych aspektov uznesenia vlády vo vzťahu k úradu viď vyššie. TÚ SR však napriek tomu v plnom rozsahu akceptoval a akceptuje Stratégiu prechodu, resp. strategické ciele vlády, ktoré táto obsahuje. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v SR je celý proces digitalizácie zverený komerčným subjektom. Jediným spôsobom ako zabezpečiť napĺňanie strategických cieľov vlády je určiť podmienky súťaže a kritéria a váhu súťažných podmienok tak, aby sa tieto následne premietli ako záväzky víťaza výberového konania do obsahu jeho licencie, čím sa zabezpečí možnosť kontroly dodržiavania týchto záväzkov zo strany úradu a následného sankcionovania v prípade ich neplnenia. Vyhodnotenie konkrétnych krokov úradu prostredníctvom úradom určenej váhy jednotlivých kritérií smerujúcich k naplneniu strategických cieľov vlády podľa nižšie uvedených bodov, tak, ako sú uvedené v stratégii vlády, ktorú údajne úrad nerešpektuje: 1) cieľ „celoplošná dostupnosť a pokrytie aj územia so súčasným problémovým príjmom analógového televízneho signálu“ má byť naplnený prostredníctvom kritéria vo výberovom konaní „technické riešenie a rýchlosť budovania siete prvého a druhého terestriálneho multiplexu a pokrytie obyvateľstva Slovenskej republiky jeho signálom“, za ktoré môže uchádzač získať najviac bodov, 2) cieľ „úspora frekvenčného spektra“ má byť naplnený stanovením kompresného štandardu MPEG-4, ktorý je úspornejší ako štandard MPEG-2, 3) cieľ „zvýšenie počtu vysielaných programov“ cez DVB-T oproti súčasnému analógovému vysielaniu má byť naplnený stanovením kompresného štandardu MPEG-4, ktorý umožňuje do jedného multiplexu umiestniť 7 – 10 programov na rozdiel od štandardu MPEG - 2, ktorý umožňuje umiestniť do jedného multiplexu 4-5 televíznych programov (pri použití tohto štandardu by bol problém aj s umiestnením všetkých programov existujúcich vysielateľov) 4) cieľ „poskytovanie služieb s pridanou hodnotou“ má byť naplnený prostredníctvom kritéria „rozsah poskytovaných služieb“ za ktoré môže uchádzač získať druhý najvyšší počet bodov, 5) cieľ „podpora nových formátov“ s dôrazom na televíziu s vysokým rozlíšením (HDTV), interaktívnu TV má byť naplnený stanovením kompresného štandardu MPEG-4, ktorý umožňuje rozvoj HDTV a interaktívnej TV na rozdiel od štandardu MPEG – 2 ktorý priamo vylučuje splnenie týchto strategických cieľov, 6) cieľ „zabránenie degradácii slovenského analógového signálu“ má byť naplnený prostredníctvom kritéria „technické riešenie a rýchlosť budovania siete prvého a druhého terestriálneho multiplexu a pokrytie obyvateľstva Slovenskej republiky jeho signálom“, za ktoré môže uchádzač získať najviac bodov (najúčinnejšou ochranou príjmu pred jeho rušením digitálnym vysielaním susedných štátov je urýchlené spustenie prvého multiplexu, ktorý využíva kanály nevyužívané pre TV vysielanie, čím sa zároveň vytvára možnosť príjmu v lokalitách zarušených vysielaním zo zahraničia), 7) cieľ „možnosť vnútorného prenosného resp. mobilného príjmu“ má byť naplnený prostredníctvom kritéria „technické riešenie a rýchlosť budovania siete prvého a druhého terestriálneho multiplexu a pokrytie obyvateľstva Slovenskej republiky jeho signálom“, za ktoré môže uchádzač získať najviac bodov. 8) Ďalším strategickým cieľom vlády je podpora prechodu s ohľadom najmä na sociálne slabších, postihnutých alebo iným spôsobom znevýhodnených občanov. Tento cieľ má byť naplnený prostredníctvom kritéria „podpora prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania vrátane záväzkov vo vzťahu ku koncovým užívateľom“, za ktoré môže uchádzač získať významný počet bodov. 4) „Doterajší postup v rámci prechodu na digitálne vysielanie je nasledovný: zákon č. 220/2007 Z. z. bol schválený 29. 03. 2007, Technický plán prechodu 18. 04. 2008, termín na odovzdanie ponúk v rámci výberového konania na 1. a 2. multiplex je však až 20. 11. 2008, čiže úrad zabrzdil proces digitalizácie.“ Návrh zákona schválený Národnou radou bol koncepčne úplne zmenený oproti návrhu zákona tak, ako ho schválila vláda SR a ako bol následne predložený do NR SR a následne musel aj TÚ SR kompletne prepracovať svoj návrh plánu prechodu, ktorý bol pripravený už s predstihom na základe vládneho návrhu zákona. Podmienkou pre vyhlásenie výberového konania bolo totiž vydanie tohto všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý musel úrad začať pripravovať prakticky odznova a vzhľadom na zložité rokovania s televíziami, ako aj so zástupcami iných zainteresovaných orgánov štátnej správy opakovane prepracovávať pod hrozbou, že v opačnom prípade bude jeho vydanie zablokované v legislatívnom procese cez ktorý ako všeobecne záväzný právny predpis musí prejsť. Mimochodom aj na základe skúseností so zahraničia je možne skonštatovať, že príprava plánu prechodu je spravidla mnohomesačnou záležitosťou, takže dĺžkou prípravy nijako nevybočujem z bežného časového štandardu. Navyše zákon ani neurčuje lehotu, do ktorej najneskôr musel byť plán prechodu vydaný, ktorú by úrad nebol býval dodržal. Čo sa týka digitálneho zákona, TÚ SR požiadal verejne o okamžitú novelizáciu zákona, nakoľko tento, okrem iného, neumožňuje podľa úradu ukončiť analógové vysielanie v stanovenom termíne, plus vylučuje naplnenie ďalších cieľov, ktoré mali byť podľa dôvodovej správy k návrhu zákona cieľom jeho prijatia. TÚ SR začal výberové konanie 20.8. 2008 (len 2 mesiace po schválení plánu prechodu) zverejnením výzvy na predkladanie ponúk. Podotýkame, že toto bola jediná etape v procese digitalizácie, ktorá bola výlučne v rukách úradu a tento mohol konať rýchlo a podľa svojich predstáv. Vzhľadom na zložitosť prípravy ponúk na strane záujemcov stanovil termín na predkladanie ponúk do 20.11. 2008. Výberovému konaniu predchádzala verejná diskusia. 5) „Keďže predseda TÚ SR neakceptoval činnosť SKDV, technická komisia nemohla plniť svoje poslanie, čím sa nemohla podieľať na vytváraní zásad štátnej politiky SR v oblasti digitálneho vysielania a na vytváraní koncepcie jeho rozvoja. Stratégia vytvorila optimálne podmienky prechodu na digitálne vysielanie aj formou spolupráce TÚ SR, vysielateľov a prevádzkovateľov (zástupcov technickej komisie), čo však TÚ SR odmietol realizovať. Tým sa vytvorili nevhodné podmienky z pohľadu prípravy TPP, výzvy, výberového konania, odsúhlasenia termínov vypínania analógových frekvencií s vysielateľmi, nehľadala sa cesta možnej spolupráce a vzájomných kompromisov, ktoré by urýchlili prechod na digitálne televízne vysielanie.“ K formálno-právnym aspektom, resp. záväznosti odporúčaní, resp. uznesení SKDV viď komentár k záväznosti uznesení vlády SR. Bez ohľadu na vyššie uvedené, predseda TÚ SR vždy akceptoval činnosť SKDV do ktorej sa zapájali aj zástupcovia TÚ SR, kde zástupca úradu bol dokonca predsedom technickej komisie SKDV. SKDV vznikla na základe uznesenia vlády SR ako diskusné a koordinačné fórum v procese digitalizácie. Vyjadrenia SKDV mali pre TÚ SR len poradnú váhu, predseda úradu ich akceptoval v tom rozsahu v akom považoval za dôvodné ich akceptovať. Už zo samotných zriaďovacích dokumentov vyplýva, že SKDV nemá v žiadnom prípade suplovať výkon právomoci úradu ako národného regulátora. Predseda TÚ SR však odmietol, aby sa SKDV stala nástrojom lobistického tlaku televízií a doterajších vysielateľov prostredníctvom ich členstva v tomto orgáne, preto odmietol, aby SKDV určovala úradu napr. pripravované podmienky výberového konania a pod., resp. aby v tomto smere ukladala úradu úlohy. Ak by k tejto požiadavke pristúpil bolo by to jednoznačne v rozpore so zákonom. Pre úplnosť je potrebné povedať, že v tomto orgáne, resp. jeho komisiách mali väčšinu zástupcovia komerčného sektora, čiže vysielatelia, záujmové združenia vysielateľov, prevádzkovatelia a často krát aj s pomocou zástupcov štátnej správy mali ambície presadzovať svoje záujmy na úkor záujmov verejných. 6) „TÚ SR nevyhlásil konanie na verejnoprávny (tretí) multiplex aj napriek tomu, že verejnoprávny vysielateľ (vysielateľ zo zákona) má v súčasnosti cca 98% pokrytie obyvateľstva, čomu zodpovedá výrazne iný počet vysielačov, ako je tomu u vysielateľov na základe licencie (licenčných vysielateľov).“ TÚ SR zatiaľ ešte nevyhlásil výberové konanie. Podľa zákona musí byť predovšetkým v prevádzke prvý a druhý multiplex, ktorý je predmetom výberového konania, kde bude zaradená aj STV spolu s televíziami komerčnými a až následne po uvoľnení frekvencií televíziami, ktoré vstúpili do prvého a druhého multiplexu sa vytvorí priestor pre vybudovanie a prevádzku verejnoprávneho multiplexu až ako tretieho v poradí. Najvyššou váhou kritéria rýchlosť budovania siete pre prvý a druhý multiplex vo výberovom konaní úrad zabezpečil, aby bolo dosiahnuté digitálne pokrytie v rozsahu ktorý korešponduje so súčasným pokrytím verejnoprávnej televízie. 7) „Neriešenie otázky ceny pre vysielateľov za vysielanie DVB-T“- „už v rámci ponúk neprihliadal na cenu, čím mohol pre budúcnosť predísť neúmerným cenám za služby. Ak by prihliadal na ceny, určite by sa vytvorili vhodnejšie podmienky pre vysielateľov.“ Zákon o digitálnom vysielaní neukladajú úradu použiť cenu pre vysielateľov (televízie) ako hodnotiace kritérium. Všetky hodnotiace kritéria ktoré určuje digitálny zákon navyše úrad použil. Stanovenie podmienok a kritérií výberového konania je vo výlučnej kompetencii úradu a skutočnosť, že úrad nepoužil prípadné ďalšie kritéria (v tomto prípade kritériá, ktoré preferovala vláda), ktorých použitie zákon ani nepredpokladal, nemôže byť dôvodom na odvolanie predsedu úradu. TÚ SR má podľa zákona riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú medzi prevádzkovateľom a vysielateľmi ohľadom ich umiestnenia do multiplexu, vrátane ceny, v prípade, že sa nedohodnú. Okrem toho zákon o elektronických komunikáciách v rámci tzv. ex ante regulácie relevantných trhov umožňuje aj reguláciu relevantného trhu šírenia rozhlasového a televízneho vysielania, vrátane regulácie cenovej, pričom zámerom úradu bolo tento trh vzhľadom na vysoký percentuálny podiel terestriálneho vysielania regulovať. Navyše je potrebné si uvedomiť, že licencia pre prevádzkovateľa sa bude udeľovať do roku 2015 pre prvý multiplex a na dobu 20 pre druhý multiplex. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že akákoľvek cena, ktorú by ktorýkoľvek uchádzač v tomto momente ponúkol a ktorá by bola následne obsahom licencie ako jeho záväzok by sa musela po istom čase zmeniť. Nikto predsa nemôže garantovať výšku ceny na obdobie 20 rokov. Použitie uvedeného kritéria sa aj z vyššie uvedených dôvodov sa javí ako úplne nezmyselné. 8) „TÚ SR vo výzve, resp. v rámci hodnotiacich kritérií nepožaduje od uchádzača predložiť doklad o finančnej zábezpeke alebo bankovej záruke na realizáciu multiplexu. Následkom uvedeného je to, že TÚ SR nemá záruku, že víťazný uchádzač v stanovenom čase a rozsahu splní svoje záväzky, pretože ho nie je možné, v prípade nedodržania podmienok, sankcionovať.“ „TÚ SR mal v rámci výberového konania vytvoriť mechanizmus sankcií pre prípad neplnenia si povinností víťazného uchádzača.“ Postup úradu pri správe frekvenčného spektra nie je verejným obstarávaním, kde je možné v zmysle následnej zmluvnej obchodnoprávnej úpravy dohodnúť s úspešným uchádzačom napr. inštitút zmluvných pokút pre prípad neplnenia zmluvných povinností. Pri správe frekvenčného spektra ide zo strany úradu o špecifický postup podľa osobitného právneho predpisu, ktorý aj obsahuje sankčný systém pre prípad neplnenia povinností vyplývajúcich z licencii, vrátane možnosti ich odňatia. Úrad nie je oprávnený takto zákonom stanovený sankčný systém svojimi rozhodnutiami či postupmi meniť alebo dopĺňať. Nie je ani pravda, že úrad nevyžadoval bankovú záruku. Úrad vo výberovom konaní žiadal v rámci kritéria priehľadnosť a dôveryhodnosť finančných zdrojov, ktorého použitie určuje samotný digitálny zákon aby záujemcovia uviedli predpokladanú cenu za vybudovanie a sprevádzkovanie multiplexov a aby preukázali svoju finančnú spôsobilosť účtovnými závierkami, aktuálnymi bankovými výpismi, za obdobie troch mesiacov pred zverejnením výzvy na predkladanie ponúk a ďalšími hodnovernými dokladmi o vlastných alebo cudzích zdrojoch financovania ako sú bankové záruky, bankové prísľuby alebo iné doklady, ktoré preukazujú dostatočné finančné zdroje na vybudovanie a prevádzku digitálnych multiplexov. 9) „Nevyžadovanie zmluvného vzťahu medzi vysielateľom a budúcim prevádzkovateľom“ Použitie takéhoto kritéria zákon opätovne nepredpokladá. Stanovenie podmienok a kritérií výberového konania je vo výlučnej kompetencii úradu a skutočnosť, že úrad nepoužil prípadné ďalšie kritéria (v tomto prípade kritériá, ktoré preferovala vláda), ktorých použitie zákon ani nepredpokladal, nemôže byť dôvodom na odvolanie predsedu úradu. Použite tohto kritéria by v praxi znamenalo toľko, že výber subjektu, ktorý bude prevádzkovať digitálne multiplexy by bol prakticky zverený do rúk vysielateľov, ktorí by v zásade určovali ktorý subjekt vôbec aj len „pustia“ do výberového konania. Stačilo by totiž aby televízia, resp. jej prevádzkovateľ neuzatvorila zmluvu alebo zmluvu o budúcej zmluve so záujemcom o účasť vo výberovom konaní a takýto záujemca by bol buď automaticky vylúčený zo súťaže alebo by nemohol v rámci daného kritéria získať dostatočný počet bodov. Takýmto kritériom by úrad jednoznačne diskriminoval viacerých záujemcov o účasť v súťaži, čím by porušil zákon a prakticky by preniesol svoju kompetenciu vo výberovom konaní na komerčnú televíziu. 10) „Neakceptovanie stratégie v oblasti kompresie“ Práve naopak viď vyjadrenie TÚ SR vyššie - „Vyhodnotenie konkrétnych krokov smerujúcich k naplneniu strategických cieľov vlády“. 11) „Súlad hodnotiacich kritérií vo výzve so zákonom č. 220/2007 Z. z.“ TÚ SR použil všetky kritériá z digitálneho zákona do výzvy, preto zrejme ťažko môžu byť v rozpore s ním (vď stanovisko k bodu 7). 12) „Záverom je nutné konštatovať, že aj následkom vyššie uvedeného bolo Okresným súdom vydané predbežné opatrenie, ktoré bráni v ďalšom postupe vo výberovom konaní.“ „Týmto TÚ SR ohrozil plynulý prechod na digitálne televízne vysielanie a dodržanie medzinárodných záväzkov SR (vrátane termínov).“ Je poľutovaniahodné, že ako zámienka na odvolanie slúži údajné zlyhanie predsedu úradu v procese digitalizácie a argumentuje sa, okrem iného, aj neprávoplatným uznesením vecne nepríslušného súdu, navyše dočasného charakteru, inými slovami povedané argumentuje sa zjavne nezákonným rozhodnutím súdu. Podľa zákona je na preskúmavanie postupov a rozhodnutí úradu, vrátane postupov a rozhodnutí úradu pri výberovom konaní (pozri napr. konania v súvislosti s výberom tretieho mobilného operátora, čo je v zásade rovnaký prípad) vecne príslušný Najvyšší súd SR a nie Okresný súd. Na nezákonnosť takéhoto rozhodnutia poukazujú aj viaceré judikáty slovenských súdov vrátane Najvyššieho súdu SR. Ďalej Občiansky súdny poriadok neumožňuje vydať predbežné opatrenie pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy pred začatím konania. Tieto dôvody sú natoľko vážne, že bez ďalšieho smerujú k zrušeniu napadnutého uznesenia súdu. Ďalej navrhovateľ - spol. TELECOM CORP. ani v čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ani do času podania odvolania TÚ SR, nepodal žiadosť a ponuku do výberového konania, t.j. uvedená spoločnosť nemala a nemá žiadny právny vzťah s TÚ SR, ktorý by súd mohol dočasne upraviť. Uvedená spoločnosť teda nemala tzv. aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu. Akceptáciou existencie takéhoto právneho stavu by potom automaticky existoval právny vzťah medzi TÚ SR a každou fyzickou a právnickou osobou, ktorá by prehlásila, že má záujem zúčastniť sa výberového konania. Tvrdenie o vzniku škody je neopodstatnené, lebo každý potencionálny účastník výberového konania si musí byť vedomý, že úspešným účastníkom môže byť len jeden zo žiadateľov a každý uchádzač musí dobrovoľne vyvinúť úsilie i vynaložiť určité finančné prostriedky, ako náklady súvisiace s prípravou žiadosti a ponuky. Spoločnosť nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu ako jednu z podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Spoločnosť úmyselne nesprávne interpretuje podmienky výzvy. Od roku 2001 sa spoločnosť podieľala na budovaní sietí iných prevádzkovateľov a vybudovala aj vlastnú sieť televíznych vysielačov a podmienku, „aby žiadateľ vybudoval a/alebo prevádzkuje alebo prevádzkoval sieť na prenos televíznych signálov aspoň v jednom štáte,“ spĺňa. Svedčia o tom príslušné povolenia, ktoré vydal TÚ SR. Napadnuté uznesenie súdu je nedôvodné aj z toho dôvodu, že rozhodnutie o víťazovi ako aj postup úradu pred vydaním rozhodnutia môže účastník výberového konania napadnúť žalobou na Najvyššom súde SR. Nie je teda pravdou tvrdenie, že nevydaním predbežného opatrenia by došlo k stavu, ktorý by sa nedal zvrátiť, ako tvrdí TELECOM CORP.
V Bratislave 2. decembra 2008. Mgr. Branislav Máčaj, predseda TÚ SR
