MEDIA NEWS
Spory medzi Alianciou filmových a televíznych producentov (AMPTP) a hereckou asociáciou SAG (Screen Actors Guild) pokračujú. Obe organizácie zverejnili na svojich internetových stránkach otvorené listy.
Producenti list publikovali aj v denníku Los Angeles Times ako celostránkovú inzerciu. Tvrdia v ňom, že herecká asociácia ohrozuje prácu ostatných únií v oblasti zábavného priemyslu, ktoré už s AMPTP uzavreli zmluvu. Štrajk, o ktorom budú členovia SAG hlasovať v decembri, označili za "deštruktívny a nepotrebný". Odvolávajúc sa na svetovú finančnú krízu, zopakovali tvrdenie spred niekoľkých dní, že herci nemôžu mať lepšie zmluvné podmienky ako ostatné asociácie. Podľa producentov členovia SAG v prvých dňoch štrajku stratia viac, ako by kedy mohli dúfať, že získajú. Pod otvorený list sa podpísali výkonní riaditelia veľkých filmových štúdií, vrátane Fox, Paramount Pictures, Walt Disney, či Warner Bros.
Herecká asociácia v liste, uverejnenom na internetovej stránke www.sag.org, obvinila zo stroskotania rokovaní Alianciu filmových a televíznych producentov. Predstavitelia SAG tvrdia, že v septembri pozvali na diskusiu dvoch generálnych riaditeľov, ktorí sa podpísali pod list AMPTP. Tí však odmietli. Vo vyhlásení uviedli, že herci majú iné požiadavky ako ostatní pracovníci zábavného priemyslu, ktoré musia byť v zmluve zohľadnené. V reakcii na tento list vyhlásili producenti, že "SAG je teraz oficiálne mimo reality".
V európskej dvadsaťsedmičke krajín malo k prvému kvartálu tohto roka prístup k internetu priemerne 60 % domácností, zatiaľ čo na Slovensku 58 %. Vysokorýchlostný prístup k internetu (broadband) malo na Slovensku 35 % domácností, pričom priemer krajín Európskej únie (EÚ) tvoril 48 %. Vyplýva to z informácií zverejnených Európskou komisiou (EK). Slovenské domácnosti si však podľa uvedenej štatistiky medziročne polepšili v prístupe k internetu o 12 percentuálnych bodov a v prístupe k broadbandu o 8 percentuálnych bodov. Najviac domácností spomedzi krajín EÚ malo prístup k internetu v Holandsku (86 %), naopak najmenej domácností vybavených internetom bolo v Bulharsku (25 %).
Najčastejšie využívajú Európania internet na vyhľadávanie služieb spojených s cestovaním a ubytovaním (32 %). Po nich nasledoval internet banking (29 %), komunikácia s úradmi (28 %), vyhľadávanie informácií z oblasti zdravia (28 %) a online čítanie novín a magazínov (26 %). Ako ďalej z prieskumu vyplýva za posledné tri mesiace si objednávalo tovary a služby 25 % Európanov a na internete si hľadalo prácu v priemere 13 % európanov.
Slováci sa na internete venovali najviac online čítaniu novín a magazínov (34 %), po ktorom nasledovala komunikácia s úradmi (30 %), vyhľadávanie informácií o službách spojených s cestovaním a ubytovaním (29 %), vyhľadávanie informácií z oblasti zdravia (25 %) a internet banking (24 %). Zhodne po 13 % Slovákov na internete objednávalo tovary a služby a vyhľadávalo pracovné ponuky.
Výskum Eurostatu bol zameraný na domácnosti pozostávajúce najmenej z jednej osoby a samotné osoby vo veku od 16 do 74 rokov. Rozhodujúcim obdobím pre výskum týkajúci sa aktivít ľudí na internete bol prvý štvrťrok tohto roka.
Objednávateľ vraždy ruskej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej sa chce dobrovoľne vzdať a predstúpiť pred súd, ak mu zaručia spravodlivý súdny proces. V utorok to v Moskve vyhlásil právnik Murad Musajev, obhajca jedného zo štyroch podozrivých, ktorých súdia v súvislosti s Politkovskej vraždou. Objednávateľ Politkovskej vraždy sa podľa Musajeva zdržiava na tajnom mieste a ruské úrady kontaktoval prostredníctvom svojho príbuzného.
Musajev už minulý týždeň vyhlásil, že za vraždou Politkovskej, ktorú zastrelili v októbri 2006 v Moskve, stojí istý ruský politik. "V správe k prípadu sa uvádzajú motívy aj meno osoby, ktorá vraždu nariadila," povedal. Malo ísť podľa neho o politika, ktorý pôsobí v Rusku a nie v zahraničí, ako to pôvodne tvrdili niektoré kruhy. Dôvodom vraždy mali byť kritické články o jeho osobe, ktoré publikovala Politkovská.
Politkovská sa preslávila najmä svojimi reportážami z Čečenska, v ktorých odhaľovala zločiny páchané ruskými vojskami na čečenskom obyvateľstve. Práve preto sa okamžite po jej smrti objavili podozrenia, že za jej vraždou stál Kremeľ, prípadne promoskovské vedenie Čečenska. Ruské vedenie naopak tvrdilo, že Politkovskú dal zavraždiť niekto zo zahraničia s úmyslom poškodiť obraz Ruska v zahraničí. Provládne médiá v tejto súvislosti najčastejšie poukazovali na Borisa Berezovského, známeho kritika Kremľa, ktorý žije v londýnskom exile.
© 2008, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
