Prezentácia politických predstaviteľov a
subjektov pred voľbami do NR SR · Médiá sa v sledovanom spravodajstve zamerali takmer výlučne na 8 najsilnejších strán a menším stranám venovali minimálny priestor. · Téma volieb bola v médiách, napriek relatívne pokojnej a málo dynamickej kampani, prítomná – išlo o druhú najprezentovanejšiu tému v TA3 a STV. Dominovali informácie o slovenskej pomoci Grécku. 1 V prípade TV Markíza bola analyzovaná prvá časť hlavnej spravodajskej relácie, teda do reklamnej prestávky. Témy Avizovaná finančná pomoc Grécku zo strany eurozóny vyvolala často masové celoeurópske reakcie a aj na našej politickej scéne znamenala výrazné pnutia, pričom vláda a predovšetkým premiér Fico čelil kritike nielen za samotný fakt finančnej pomoci, ale predovšetkým za spôsob, akým o nej rozhodol – svojvoľne, bez potrebného mandátu NR SR. Téma slovenskej pomoci sa stala najprezentovanejšou témou vo všetkých médiách, keď jednoznačne najviac priestoru jej venovala spravodajská TA3 – 26 min. 25 sek. Ďalšou z tém, ktoré médiá pokryli na širokom priestore, bola finalizácia PPP projektu na výstavbu diaľnice z Martina, kde vláda (predovšetkým Ministerstvo výstavby) čelilo kritike za neúmerne predraženú finálnu dohodu. Téma PPP projektov bola výrazne prítomná predovšetkým v TV Markíza, kde bola celkovo druhou najzobrazovanejšou témou. Medzi iné diskutované a mediálne pertraktované témy patrili navrhovaná zonácia Tatier, vlastenecký zákon predložený premiérom Ficom a volebný billboard SNS, ktorý vyvolal množstvo kritických ohlasov odsudzujúcich jeho rasistické zameranie. Mediálnemu obrazu predvolebnej rétoriky strán doteraz dominovali témy prameniace z aktuálneho politického a ekonomického vývoja doma a v zahraničí. Vyššie spomenuté témy svojim spôsobom vytvárali volebnú kulisu, v rámci ktorej v tomto monitorovanom období jednoznačne dominovala spomínaná grécka karta. Samotná téma kampane však napriek tomu bola výrazne prítomná - druhá spomedzi všetkých tém v TA3 a STV (pričom v spojení s kauzou billboardov SNS išlo na STV o najviac prezentovanú tému). Médiá sa však vo svojom spravodajstve venovali skôr pokrytiu aktivít jednotlivých subjektov, ako prezentácii programových vízií a tém, s ktorými chcú osloviť voličov. Politické subjekty Spomedzi 18 kandidujúcich subjektov informovali médiá o 10 z nich, i keď prinajmenšom v dvoch prípadoch to boli iba kratšie zmienky (SDĽ a KSS). V tomto smere sme zaznamenali v zásade porovnateľný spôsob pokrytia v troch televíziách – TV Markíza informovala o spomínaných 10 subjektoch, STV a TA3 o deviatich (s výnimkou KSS). Médiá venovali celkovo najväčší priestor koaličnej Slovenskej národnej strane (SNS) – súhrnne 26 min. 15 sek. (15,1%), pričom informácie o SNS dominovali vo všetkých monitorovaných televíziách. TV Markíza venovala SNS najväčší priestor vzhľadom na celkový poskytnutý čas (8 min. 42 sek.), ako aj podiel z politicky relevantných informácií2 (18,5%). Politicky relevantné informácie – ide o informácie, kde médiá informujú o jednom zo sledovaných subjektov, ktorými boli: prezident SR, vláda SR (ako celok, aj jednotlivé ministrestvá) a strany kandidujúce vo voľbách do NR SR. Zvyšné tri televízie priniesli o SNS navzájom podobný podiel informácií – 14,0% na STV, 13,9% na TA3 a 13,4% na TV Joj. SNS bola v TV Markíza najviac kritizovaným subjektom, predovšetkým v súvislosti so spomínaným billboardom, a tiež kvôli zdôraznenému rozporu medzi predstaveným volebným programom, ktorý deklaruje boj proti korupcii a korupčnými aférami viacerých čelných predstaviteľov SNS. V súhrne boli po SNS najprezentovanejšími subjektmi opozičná Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS), ktorej médiá venovali spoločný priestor 12 min. 59 sek. (podiel 7,5%), pričom najväčší podiel získala na TV Joj (9,2%) a vládny Smer - Sociálna demokracia (Smer-SD) s priestorom 12 min. 50 sek. (7,4%), pričom najväčší podiel získal v TA3 (11,2%). Ďalšími zobrazenými subjektmi boli SMK (v súhrne 6,6%) a KDH (v súhrne 6,4%). Pokiaľ ide o spôsob informovania o ďalších stranách, jednoznačne prevládali neutrálne informácie (výlučne pri informovaní o SDĽ), pričom však o každej strane (s výnimkou SaS), odznelo viac negatívnych ako pozitívnych informácií. Najnegatívnejšie zobrazenou stranou bola v súhrne všetkých médií SNS. Druhou najkritizovanejšou stranou bol vládny Smer-SD, najmä zo strany SNS v súvislosti s iniciatívou premiéra ohľadom jeho verzie vlasteneckého zákona, v súvislosti s predraženým PPP projektom, ako aj diskutovanou trasou ropovodu cez Žitný ostrov. Vláda Hoci pri pohľade na výsledky sa zdá, že médiá venujú relatívne málo priestoru preferenčne najsilnejšej strane Smer-SD – prinajmenšom v porovnaní s deklarovanou podporou v prieskumoch verejnej mienky - opak je pravdou. Základným dôvodom tejto zdanlivej ilúzie je skutočnosť, že predstavitelia strany, a predovšetkým premiér Fico, sú prezentovaní ako členovia vlády. V konečnom dôsledku je to nielen otázka médií, ktoré by mali vedieť rozoznať skutočne relevantnú udalosť, ale aj otázka, do akej miery využívajú predstavitelia najsilnejšej vládnej strany možnosť spojiť výkon verejnej funkcie a vlastnú kampaň. Najväčší podiel informácií venovala vláde TV Joj (61,5%), ostatné tri televízie priniesli o vláde porovnateľný podiel informácií (42-45%). Veľmi výrazný je však rozdiel v spôsobe prezentácie - zatiaľ čo TV Joj vo svojom spravodajstve prezentovala voči vláde veľmi kritický postoj (40,2% informácií bolo negatívnych, najviac zo všetkých televízií), TA3 a TV Markíza priniesli kritické informácie na úrovni 20-25% (pozitívne informácie na úrovni 1-4%). Oproti tomu STV (hoci tiež prevažovali kritické informácie nad pozitívnymi) opätovne potvrdila dlhodobý trend, keď o vláde priniesla najväčší podiel pozitívnych a neutrálnych informácií (celkovo najviac, 89,6%). Lídri kandidátok V súhrne všetkých médií boli z lídrov kandidátiek zaznamenaní iba ôsmi predstavitelia strán, tých ktoré majú podľa prieskumov verejnej mienky šancu dosiahnuť 5% volebný prah (R. Fico, J. Slota, V. Mečiar, I. Radičová, P. Csáky, J. Figeľ, R. Sulík a B. Bugár). Najviac priestoru venovali médiá lídrovi vládnej strany Smer-SD R. Ficovi (23 min. 29 sek.), aj keď predovšetkým v pozícií predsedu vlády (takmer 95%). Druhým najzobrazovanejším lídrom bol predseda SNS J. Slota (10 min. 1 sek.), v súvislosti s vlasteneckým zákonom, kontroverzným billboardom, ako aj predstavením volebného programu, ktorý SNS zverejnila ako posledná z parlamentných strán – obraz premiéra bol prevažne neutrálne-negatívny, o predsedovi SNS nepriniesli médiá jedinú pozitívnu správu. O všetkých ostatných lídroch spoločne odznelo v médiách súhrnne menej informácií ako o J. Slotovi. Pokiaľ ide o jednotlivé televízie, STV informovala o spomenutých ôsmich lídroch, naopak TV Joj priniesla aspoň čiastkovú informáciu iba o piatich z nich. Pre zaujímavosť o prezidentovi I. Gašparovičovi médiá v súhrne priniesli informácie na priestore 7 min. 42 sek. (bol v podstate tretím najprezentovanejším politikom), pričom však o ňom, podobne ako o predsedovi SNS, neodznela jediná pozitívna informácia. Predsedovi NR SR P. Paškovi médiá venovali iba 1 min. 33 sek. Táto správa bola vytvorená v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, realizovaného vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation (NOS-OSF).
