Vyhlásenie predsedu Najvyššieho
súdu SR Štefana Harabina
Vyhlásenie predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina k spravodajskej hre v kauze B.S.
Od samého začiatku tvrdím, že prepis telefonátu s odsúdeným za drogovú trestnú činnosť, je evidentný podvrh a spravodajská hra. Z jednoduchých dôvodov, žiaden takýto rozhovor sa nemohol odohrať a ani sa neodohral. Viacerí novinári už na to prišli, napriek tomu sa nikto neodvážil verejne napísať pravdu o Lipšicovom falzifikáte. Tento fakt potvrdil aj súd v spore Harabin verzus Generálna prokuratúra SR.
V tejto kauze drogového dílera existujú nevyvrátiteľné dôkazy a fakty. Predkladateľ Lipšic mal 28. augusta 2008 Národnej rade SR poskytnúť "dokumenty z polície a prokuratúry". Z týchto dokladov si každý občan, ktorý má vo svojom mobilnom telefóne kalendár sám zistí, že ide o obyčajný podvod.
Tu je niekoľko dôkazov:
Dôkaz č. 1 – Nelogická, rozporná časová os, nezmyselné dátumy v akože "oficiálnych dokumentoch".
V návrhu Daniela Lipšica na moje odvolanie z postu ministra spravodlivosti, ktorý predložil do Národnej rady Slovenskej republiky sa na troch miestach uvádza, že Harabina má usvedčovať z priateľských kontaktov práve prepis telefonického rozhovoru zo 17. septembra 1994 (dve pevné linky, mobily neboli vôbec rozšírené) s odsúdeným drogovým dílerom. Lipšic priložil k odvolaniu aj akože dokumenty (nie originály) z polície a prokuratúry, kde sa tento magický dátum uvádza. Žiaden iný dôkaz Lipšic doteraz nepredložil.
Z prepisu rozhovoru nevyvrátiteľne vyplýva, že Harabin je v práci podobne ako jeho kolegovia. V predmetnom období som sa po rozvode navyše v zmysle rozhodnutia príslušného súdu sám v Bratislave staral o môjho 8-ročného syna, ktorý v sobotu nemohol byť v škole. Sudcovia podľa zákona nemusia chodiť do práce cez pracovný týždeň a nie to ešte v sobotu. Tu urobil falzifikátor zásadný prešľap. Podľa kalendára 17. septembra 1994 bola sobota! Teda som nemohol byť s kolegami v práci! V sobotu na Najvyššom súde SR sa nikdy po novembri 1989 nepracovalo! Ďalšie faux pas je v tom, že sa spomínajú voľby a deň pred rozhovorom mal byť štátny sviatok, čo však opäť kalendár objektívne vyvracia. Mobilné telefóny v roku 1994 na Slovensku ešte takmer neexistovali, rovnako ani pevné linky na Najvyššom súde pre začínajúcich sudcov neboli prístupné!
Presné dátumy pri odposluchoch sú základom práce polície a prokuratúry. Raz by sa chyba mohla stať, ale nie trikrát na troch rôznych dokumentoch. Je preto iba logické, že tieto dokumenty neboli nikdy súčasťou súdneho spisu ani spisu polície ani spisu prokuratúry, ktorá podávala obžalobu. Tieto dokumenty sa objavili viac ako 14 rokov "po údajnom odpočúvaní" na rokovaní Národnej rady SR. Daniel Lipšic sa k nim nikdy nemohol oficiálne, ale ani neoficiálne dostať ani ako minister spravodlivosti, ani ako poslanec, teda musel mu ich niekto vyrobiť.
Takýto omyl v dátume sa v žiadnom oficiálnom prepise polície a prokuratúry počas 20 rokov v súdnom procese nikdy nevyskytol!
Vyfabrikovaný prepis obsahuje aj ďalšie zjavné rozpory svedčiace o tom, že nejde o dokument z polície. Ide o bežnú spravodajskú prax, ktorá sa vyskytla i vo viacerých kontroverzných prípadoch z novodobej histórie polície v časoch, keď ju mali pod palcom Vladimír Palko alebo Daniel Lipšic.
Napríklad polícia nikdy pri legálnom odposluchu nič neškrtá, ako je to na dokumente, ktorý predložil Lipšic. V prepisoch sa nechávajú všetky údaje od nadávok cez intímnosti.
Dôkaz č. 2 – Kto vlastne pomohol drogovému dílerovi unikať spravodlivosti počas jeho pôsobenia na Slovensku.
Každý minister vnútra i minister spravodlivosti má vždy informácie o najväčších a najzávažnejších trestných veciach. Napriek tomu obžalovanému dílerovi počas vlády Mikuláša Dzurindu bolo udelené slovenské občianstvo, pričom vtedajší minister vnútra Ivan Šimko mal informácie o koho ide. O vydanie dílera na trestné stíhanie žiadalo Švajčiarsko (malo k dispozícii viac relevantných dôkazov) v čase, keď bol ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic (2002 – 2006), ktorý ho mohol vydať na trestné stíhanie do tejto krajiny.
Dôkaz č. 3 – Kto dílerovi nepomohol.
Určite mu nepomohol senát, ktorého som bol členom na Najvyššom súde SR. Čestne som sa namietol, pretože som v mladosti spoznal manželku obžalovaného. Najvyšší súd SR v mojom materskom senáte zrušil všetky oslobodzujúce rozsudky a prikázal vec opätovne prejednať a vypočuť už iba dvoch svedkov! Týchto nedokázali vypočuť ani za deväť rokov, hoci sa nachádzali v štátoch, s ktorými má Slovenská republika medzinárodné dohody o právnej spolupráci! Minister spravodlivosti Lipšic mohol pomôcť pri sprostredkovaní týchto výsluchov na úrovni ministerstiev spravodlivosti!
Dôkaz č. 4 – Trnka napísal list, že žiadny takýto prepis nie je súčasťou trestného spisu. List Dr. Trnku v kópii bol predložený v parlamente. Nech si urobí záver každý sám.
Záver: Všetky tieto dôkazy vyvracajú akúkoľvek pomoc, priateľstvo, alebo kontakty s obžalovaným. Ak by tento rozhovor skutočne existoval, použil by ho aj s nahrávkou už dávno Lipšic s Čarnogurským pri prvom mojom odvolávaní z funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej v Národnej rade SR v roku 2000. Ibaže nemohol, lebo neexistuje.
Rovnako tajné služby a polícia ma dlhodobo monitorujú, a ak by existovali aspoň čo i len nepriame dôkazy o tejto vykonštruovanej kauze, tak už ich dávno zverejnia. Sám Lipšic v roku 2008 verejne tvrdil, že existujú ďalšie dôkazy. Nikdy však žiadne neuviedol.
Na rozdiel od iných politikov a sudcov som nikdy nechodil s obžalovanými na poľovačky, nežúroval po večierkoch s osobami z mafiánskych zoznamov, nepopíjal s nimi kávu, ako členovia SDKÚ, nežiadal o milosti pre odsúdených z vydierania. Počas môjho pôsobenia na vysokých postoch v rámci justície bola v predmetnom prípade drogového dílera podaná obžaloba, prebehol riadny súdny proces, kedy bol udelený jeden z najvyšších trestov – 22 rokov za drogovú trestnú činnosť. Ani jeden zo svedkov, alebo odsúdených žiadne prepojenie na Harabina neuviedol.
Je smutné, že istí novinári nie sú schopní priznať, že naleteli podvodníkovi na základe neexistujúceho rozhovoru. Z kauzy si urobila živnosť i Aliancia Fair-play, ktorá spoločne so skupinkou sudcov, ktorým som údajne stál v ich kariére, ma začali na základe vnútorne rozporného, nelogického a primitívne sfalšovaného podvrhu ohovárať aj pred zahraničím – veľvyslancami EÚ a USA.
To, že sa snažím od začiatku dištancovať a vysvetľovať túto spravodajskú hru, však naráža na politicko-mediálnu hradbu chrániacu ekonomické prešľapy Daniela Lipšica. Nikdy som nebránil vyšetrovaniu závažných káuz typu Gorila, nezneužíval políciu na politický boj, nezavádzal prísne tresty pre mladistvých za mierne delikty. Hlavne som nikdy nerobil predražené tendre podozrivé nákupy a netúžil chorobne po moci.
Štefan Harabin, predseda NS SR
