Česko-slovenské
mediálne projekty
Spoločné česko-slovenské mediálne projekty, ktoré sa v posledných rokoch rozbehli, nie sú podľa mediálnych odborníkov ani tak odrazom lepších vzťahov Čechov a Slovákov, ako skôr úsilím o racionalizáciu nákladov. Keby však vzájomná náklonnosť neexistovala, projekty by nemali šancu, pripomínajú sociológovia.
"Hľadanie väčšieho trhu, ktoré je v tomto prípade kľúčové, by sa nemohlo rozvinúť, keby nebolo založené na poznaní, že sú to dve spoločenstvá ľudí, ktoré radi budú tento spoločný priestor vnímať," uviedla pre TASR Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO). "Ak by sme tento spoločný priestor vytvárali s niekým, koho vnímane kontroverzne, spoločný marketingový produkt by nikdy neuspel," dodala Bútorová.
Paulína Tabery z Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) v Prahe v tejto súvislosti poznamenala, že v Česku uvádzajú až dve tretiny ľudí priateľské kontakty so Slovákmi a v pravidelnom prieskume CVVM, v ktorom českí respondenti uvádzajú národ, ktorý im je najbližší, vždy bezpečne zvíťazia Slováci. "Evidentne to súvisí aj s tým."
Pražský sociológ Ivan Gabal povedal, že po zábavných televíznych reláciách môžu prísť k naozajstnému česko-slovenskému projektu napríklad v oblasti športu. "Myslím, že sme si vzájomne dosť otvorení, nechajme sa preto prekvapiť."
Mediálny analytik Denis Schvarcz, píšuci pod menom Bohumil Stejskal, pre TASR uviedol, že hlavným pozitívom spoločných česko-slovenských projektov môže byť to, že obe strany využijú skúsenosti na svojom domácom trhu. "Existujú totiž formáty, ktoré vedia Slováci robiť oveľa lepšie ako českí kolegovia a naopak," poznamenal Schvarcz. Ak teda jedni i druhí prenesú získané know how do svojich lokálnych programov, môže to podľa Schvarcza časom zdvihnúť úroveň televíznych projektov na oboch stranách. "Aj tak sa však obávam, že predtým budeme ešte musieť okrem speváckych súťaží prežiť aj nejakú tú česko-slovenskú Farmu," dodal Schvarcz.
Copyright © TASR 2012
