M. Maďarič nemieni niesť zodpovednosť za právne
neplatné úkony svojho predchodcu
Vzhľadom na reakciu bývalého ministra kultúry Daniela Krajcera publikovanú dnes v denníku Hospodárske noviny, ktorá sa týka dohody o urovnaní medzi Ministerstvom kultúry (MK) SR a spoločnosťou Tender Media Group, s.r.o., musí MK SR uviesť, že neplatnosť výpovede základnej zmluvy na poskytovanie služieb v súvislosti s digitalizáciou pamäťových a fondových inštitúcií medzi Ministerstvom kultúry SR a spoločnosťou Tender Media Group, s.r.o., nevyplýva len zo spôsobu doručenia výpovede, ale aj zo spôsobu, akým bola uskutočnená.
Vo výpovedi zo základnej zmluvy zo dňa 21. októbra 2010 (MK SR má len jej fotokópiu), je v označení odosielateľa, ktorý uskutočnil predmetný právny úkon uvedené: "Minister kultúry Slovenskej republiky, Daniel Krajcer". V označení teda absentuje akékoľvek označenie Ministerstva kultúry SR, ako právnickej osoby, ktorá je zmluvnou stranou – objednávateľom služieb, ktoré sú predmetom základnej zmluvy, teda subjektom práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení základnej zmluvy.
Pri podpise ministra kultúry SR taktiež absentuje akékoľvek označenie, že koná ako štatutárny zástupca oprávnený konať za Ministerstvo kultúry SR ako zmluvnú stranu podľa čl. 1 základnej zmluvy. Výpoveď zo základnej zmluvy je označená číslom "MK – 2693/2010-10/14480". Takáto forma číselného označenia sa používa pri označovaní korešpondencie, ktorá je vyhotovovaná a podpisovaná ministrom kultúry SR. Na druhej strane korešpondencia podpisovaná Ministerstvom kultúry SR je označovaná inou formou číselného označovania.
Právna analýza, ktorú si dalo MK SR vypracovať, hovorí nasledovné: Výpoveď zo základnej zmluvy neuskutočnila zmluvná strana, tak ako je definovaná v čl. 1 bod 1. základnej zmluvy, t.j. Ministerstvo kultúry SR.
Výpoveď síce podpísal minister kultúry SR, avšak nie v postavení štatutárneho zástupcu Ministerstva kultúry SR oprávneného na takýto právny úkon, tak ako to predpokladá bod 2. príslušného ustanovenia Organizačného poriadku Ministerstva kultúry SR a základná zmluva, ale v pozícii orgánu príslušného podľa všeobecne záväzného predpisu. Nedošlo teda k naplneniu základného predpokladu platnosti právneho úkonu. Konkrétne sa jedná o určitosť právneho úkonu, a to vo vzťahu k určeniu účastníka právneho úkonu. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka spája s nedostatkom určitosti právneho úkonu sankciu neplatnosti právneho úkonu. Výpoveď zo základnej zmluvy teda nebola uskutočnená v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, platnými predpismi SR a ani s relevantnými ustanoveniami základnej zmluvy, a to z dôvodu, že nebola uskutočnená zmluvnou stranou (t.j. Ministerstvom kultúry SR). Z uvedeného dôvodu je uskutočnenú výpoveď nevyhnutné považovať za neplatný právny úkon, s ktorým sa nespájajú zamýšľané právne účinky.
Aj tieto, vyššie uvedené fakty, ako aj zámer druhej zmluvnej strany obrátiť sa so žalobou na súd a navrhnúť predbežné súdne opatrenie, ktorým by bol fakticky zastavený proces digitalizácie, viedli Ministerstvo kultúry SR k rozhodnutiu uzavrieť so spoločnosťou Tender Media Group, s.r.o., dohodu o urovnaní. Ak by minister kultúry SR Marek Maďarič nekonal takýmto spôsobom, stal by sa zodpovedným za miliónové škody, ktoré hrozia štátu nielen vo forme zaplatenia odškodného a ušlého zisku, ale najmä z možnosti zastavenia procesu digitalizácie.
Vo výpovedi zo základnej zmluvy zo dňa 21. októbra 2010 (MK SR má len jej fotokópiu), je v označení odosielateľa, ktorý uskutočnil predmetný právny úkon uvedené: "Minister kultúry Slovenskej republiky, Daniel Krajcer". V označení teda absentuje akékoľvek označenie Ministerstva kultúry SR, ako právnickej osoby, ktorá je zmluvnou stranou – objednávateľom služieb, ktoré sú predmetom základnej zmluvy, teda subjektom práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení základnej zmluvy.
Pri podpise ministra kultúry SR taktiež absentuje akékoľvek označenie, že koná ako štatutárny zástupca oprávnený konať za Ministerstvo kultúry SR ako zmluvnú stranu podľa čl. 1 základnej zmluvy. Výpoveď zo základnej zmluvy je označená číslom "MK – 2693/2010-10/14480". Takáto forma číselného označenia sa používa pri označovaní korešpondencie, ktorá je vyhotovovaná a podpisovaná ministrom kultúry SR. Na druhej strane korešpondencia podpisovaná Ministerstvom kultúry SR je označovaná inou formou číselného označovania.
Právna analýza, ktorú si dalo MK SR vypracovať, hovorí nasledovné: Výpoveď zo základnej zmluvy neuskutočnila zmluvná strana, tak ako je definovaná v čl. 1 bod 1. základnej zmluvy, t.j. Ministerstvo kultúry SR.
Výpoveď síce podpísal minister kultúry SR, avšak nie v postavení štatutárneho zástupcu Ministerstva kultúry SR oprávneného na takýto právny úkon, tak ako to predpokladá bod 2. príslušného ustanovenia Organizačného poriadku Ministerstva kultúry SR a základná zmluva, ale v pozícii orgánu príslušného podľa všeobecne záväzného predpisu. Nedošlo teda k naplneniu základného predpokladu platnosti právneho úkonu. Konkrétne sa jedná o určitosť právneho úkonu, a to vo vzťahu k určeniu účastníka právneho úkonu. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka spája s nedostatkom určitosti právneho úkonu sankciu neplatnosti právneho úkonu. Výpoveď zo základnej zmluvy teda nebola uskutočnená v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, platnými predpismi SR a ani s relevantnými ustanoveniami základnej zmluvy, a to z dôvodu, že nebola uskutočnená zmluvnou stranou (t.j. Ministerstvom kultúry SR). Z uvedeného dôvodu je uskutočnenú výpoveď nevyhnutné považovať za neplatný právny úkon, s ktorým sa nespájajú zamýšľané právne účinky.
Aj tieto, vyššie uvedené fakty, ako aj zámer druhej zmluvnej strany obrátiť sa so žalobou na súd a navrhnúť predbežné súdne opatrenie, ktorým by bol fakticky zastavený proces digitalizácie, viedli Ministerstvo kultúry SR k rozhodnutiu uzavrieť so spoločnosťou Tender Media Group, s.r.o., dohodu o urovnaní. Ak by minister kultúry SR Marek Maďarič nekonal takýmto spôsobom, stal by sa zodpovedným za miliónové škody, ktoré hrozia štátu nielen vo forme zaplatenia odškodného a ušlého zisku, ale najmä z možnosti zastavenia procesu digitalizácie.
