Vyhlásenie zástupkyne vlády SR pred ESĽP
Marica Pirošíková
Vyhlásenie zástupkyne vlády SR pred ESĽP k článku Ľuboša Kostelanského s názvom "Talár v Štrasburgu chce právnička z druhej strany barikády" uverejnený v dnešných Hospodárskych novinách.
V článku autor uvádza, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odporúča, aby krajiny na post sudcov nenúkali svojich agentov. Vzhľadom na to, že uvedené nezodpovedá textu odporúčania, rozhodla som sa zverejniť moje odpovede zaslané redaktorovi Ľubošovi Kostelanskému, v ktorých objasňujem, akým kritériám by mali vyhovovať kandidáti na sudcu v Štrasburgu zvolení na vnútroštátnej úrovni. Pokiaľ ide o konečnú podobu článku redaktorovi pripomínam, že nielen sudca, ale aj novinár by nemal pri svojej práci podliehať vplyvu politikov. O objektívnom sprostredkovaní relevantných informácií verejnosti v tomto prípade nemožno hovoriť.
Otázky Ľuboša Kostelanského:
1. Chcem sa opýtať, prečo ste sa rozhodli prijať nomináciu a čo je Vašou motiváciou.
2. Medzi odporúčaniami pre členské štáty je, že kandidátom nemá byť zástupca vlády pred súdom. Práve túto funkciu zastávate. Prosím, aby ste sa k tomu vyjadrili.
3. Okrem iného ste zastupovali SR aj v spore proti predsedovi NS SR Štefanovi Harabinovi. Ohľadom stanoviska súčasnej vlády k tomuto sporu vznikli pochybnosti, či nie je v prospech pána Harabina, čo ste vy aj ministerstvo odmietli. Čo hovoríte na úvahu, že by to mohlo byť vnímané ako konflikt v tom zmysle, že teraz o vašej prípadnej kandidatúre bude rozhodovať súdna rada na čele s pánom Harabinom.
Moje odpovede:
1. Keď sa oboznámite s moji životopisom je prirodzené, že vzhľadom na moje dlhoročné skúsenosti a odbornosť v danej oblasti som súhlasila so svojou nomináciou.
2. V odporúčaniach Rady Európy sa nehovorí o tom, že kandidátom nemá byť zástupca vlády pred ESĽP. V odporúčaniach je uvedené, že pokiaľ je to možné, nemal by byť navrhnutý kandidát, ktorého voľba môže vyústiť do nutnosti menovať ad hoc sudcu. Zároveň sú tam ďalšie podmienky - mal by to byť odborník s praxou v oblasti ľudských práv a ovládajúci aktívne jeden a pasívne druhý rokovací jazyk ESĽP. Nájsť kandidátov, ktorí spĺňajú všetky podmienky je preto náročné. Akokoľvek, bude na rozhodnutí súdnej rady, či uprednostní kandidáta pri ktorom existuje riziko ustanovenia ad hoc sudcu, ktorý ale spĺňa ďalšie dve odborné kritériá alebo kandidáta, u ktorého toto riziko neexistuje, ale neovláda druhý rokovací jazyk, či nemá náležité pracovné skúsenosti v oblasti ľudských práv. Pokiaľ ide o mňa agende ESĽP sa venujem dvanásť rokov, aktívne ovládam obidva rokovacie jazyky a zároveň v nich ako expert vysielaný Radou Európy prednášam o judikatúre ESĽP a výkone rozsudkov v zahraničí. Som externou lektorkou justičnej akadémie a známa je aj moja publikačná činnosť. Zároveň upozorňujem na to, že v uplynulom roku bolo vláde oznámených len 40 sťažností, z ktorých vláda v 19 prípadoch súhlasila so zmierom, a že medzi voľbou v júni a novembrom 2013 je ďalších 5 mesiacov počas ktorých by som funkciu už nevykonávala. Počet sťažností, v ktorých by existovalo riziko ustanovenia ad hoc sudcov sa týmto významne znižuje. Skutočnosť, že zástupca štátu pred ESĽP kandiduje na post sudcu ESĽP nie je ničím nezvyčajným. Na kandidátkach predložených parlamentnému zhromaždeniu figurovali v nedávnej minulosti bývalí zástupcovia vlády za Moldavsko, či Portugalsko, súčasný podpredseda ESĽP bol osem rokov spoluzástupcom pred ESĽP za Taliansko a litovská sudkyňa bola bezprostredne pred svojím zvolením za sudkyňu ESĽP tiež zástupkyňou vlády.
3. Po prvé, za kandidátku ma nenavrhol Štefan Harabin, ale Slovenská advokátska komora a dvaja iní členovia súdnej rady (prof. h. c. doc. JUDr. Mária Bujňáková CSc., JUDr. Igor Burger). Pripomínam, že už v minulosti, a to 7. decembra 2009 som bola v súdnej rade za kandidátku na sudkyňu ESĽP zvolená. K voľbe v parlamentnom zhromaždení nakoniec nedošlo vzhľadom na nadobudnutie účinnosti protokolu č. 14. Bolo to dávno predtým, ako začalo disciplinárne konanie voči predsedovi NS SR. Akokoľvek, opakujem, že stanovisko vlády v spore Harabin bolo štandardné, čo som novinárom preukázala podobnými stanoviskami, s ktorými vyjadrila v minulosti bez akýchkoľvek výhrad súhlas bývalá ministerka spravodlivosti Žitňanská. Na žiadnom mieste v ňom vláda neuznala porušenie práv sťažovateľa. Stanovisko odsúhlasila štátna tajomníčka aj súčasný minister spravodlivosti. Sťažovateľ na ESĽP uspel kvôli pochybeniu ústavného súdu, t.j. vzhľadom na rozdielne prístupy ústavného súdu v identickej veci a neudržateľnosť dôvodov, ktoré uviedol pre nevylúčenie niektorých sudcov z rozhodovania. Teda nie kvôli tomu, ako bolo koncipované stanovisko vlády.
JUDr. Marica Pirošíková
Zástupkyňa SR pred ESĽP
