Česká protikorupčná
polícia zasahovala včera v Prahe-Košířoch v priestoroch vydavateľstva Mladá
fronta, vyplýva to z popoludňajších informácií policajných zdrojov, ktoré
zverejnili české internetové servery Novinky.cz a iDNES.cz.
Súčasťou akcie, ktorá súvisí s odhalením nadmerných odpočtov DPH, bolo celkove 14 domových prehliadok. Policajné zložky zadržali celkove deväť osôb, žiadnu z nich však zatiaľ neobvinili.
Spôsobenú škodu vyčíslila polícia na takmer tri štvrte miliardy Kč.
"Preverujeme podozrenie z krátenia daní, poplatkov a podobných povinných platieb. Preverovaná škoda je 700 miliónov Kč, už teraz ale predpokladáme, že bude vyššia," povedal pre denník Právo hovorca protikorupčnej polície Jaroslav Ibehej.
Aj on zopakoval už skoršie vyjadrenie hovorkyne policajného prezídia, v zmysle ktorého úkony trestného konania nesúvisia s novinárskou ani vydavateľskou činnosťou, ale iba s podozrením na daňovú trestnú činnosť, ktorým sa protikorupčný útvar českej polície zaoberá od minulého roka.
O zásahu protikorupčnej polície v objekte, v ktorom sú umiestnené napríklad redakcie denníka E15, týždenníku Euro i tlačiareň Europrint v pražskej štvrti Košíře, prichádzali dnes z českej metropoly protirečivé informácie.
Už prvé však hovorili o tom, že ide o zásah proti firmám majiteľa vydavateľstva Mladá fronta Františka Savova.
Spomínané vydavateľstvo ponúka celý rad časopisov, avšak nie je totožné s vydavateľom denníkov MF Dnes a Lidové noviny, či prevádzkovateľom internetového serveru iDNES.cz, ktorým je spoločnosť MAFRA. Traja policajti si však tieto subjekty splietli a prišli dnes omylom na recepciu spoločnosti MAFRA s tým, že by sa tam mali pripojiť k policajnému zásahu.
Oba subjekty sa už roky sporia kvôli názvu. Ústavný súd ČR však naposledy v júli zamietol sťažnosť prvého z nich na používanie názvu Mladá fronta Dnes druhým z nich.
Akciová spoločnosť Mladá fronta Františka Savova je nástupníckym subjektom po predchodcoch, ktorí po roku 1945 vydávali denník Mladá fronta. Toto periodikum prešlo však po spoločenských zmenách v bývalom Československu transformáciou a získalo nového vydavateľa, takže so súčasným denníkom MF Dnes nemá spomínaná a.s. nič spoločného.
Súčasťou akcie, ktorá súvisí s odhalením nadmerných odpočtov DPH, bolo celkove 14 domových prehliadok. Policajné zložky zadržali celkove deväť osôb, žiadnu z nich však zatiaľ neobvinili.
Spôsobenú škodu vyčíslila polícia na takmer tri štvrte miliardy Kč.
"Preverujeme podozrenie z krátenia daní, poplatkov a podobných povinných platieb. Preverovaná škoda je 700 miliónov Kč, už teraz ale predpokladáme, že bude vyššia," povedal pre denník Právo hovorca protikorupčnej polície Jaroslav Ibehej.
Aj on zopakoval už skoršie vyjadrenie hovorkyne policajného prezídia, v zmysle ktorého úkony trestného konania nesúvisia s novinárskou ani vydavateľskou činnosťou, ale iba s podozrením na daňovú trestnú činnosť, ktorým sa protikorupčný útvar českej polície zaoberá od minulého roka.
O zásahu protikorupčnej polície v objekte, v ktorom sú umiestnené napríklad redakcie denníka E15, týždenníku Euro i tlačiareň Europrint v pražskej štvrti Košíře, prichádzali dnes z českej metropoly protirečivé informácie.
Už prvé však hovorili o tom, že ide o zásah proti firmám majiteľa vydavateľstva Mladá fronta Františka Savova.
Spomínané vydavateľstvo ponúka celý rad časopisov, avšak nie je totožné s vydavateľom denníkov MF Dnes a Lidové noviny, či prevádzkovateľom internetového serveru iDNES.cz, ktorým je spoločnosť MAFRA. Traja policajti si však tieto subjekty splietli a prišli dnes omylom na recepciu spoločnosti MAFRA s tým, že by sa tam mali pripojiť k policajnému zásahu.
Oba subjekty sa už roky sporia kvôli názvu. Ústavný súd ČR však naposledy v júli zamietol sťažnosť prvého z nich na používanie názvu Mladá fronta Dnes druhým z nich.
Akciová spoločnosť Mladá fronta Františka Savova je nástupníckym subjektom po predchodcoch, ktorí po roku 1945 vydávali denník Mladá fronta. Toto periodikum prešlo však po spoločenských zmenách v bývalom Československu transformáciou a získalo nového vydavateľa, takže so súčasným denníkom MF Dnes nemá spomínaná a.s. nič spoločného.
Copyright © TASR 2013
Austrálsky herec Hugh Jackman pochválil paparazza za
pomoc pri hľadaní syna, ktorý sa zatúlal počas výletu na pláž. Došlo k tomu na
Bronte Beach v Sydney, kde hercov syn Oscar náhle zmizol a Jackman začal
panikáriť. Rodinu však obklopovali paparazzovia, ktorí Oscarove kroky pozorne
sledovali. "Jeden z nich mi povedal, že je na strome. Nikdy som nebol taký
šťastný, že ma paparazzovia prenasledujú," vysvetlil Jackman.
Hugh Jackman sa stal slávnym
vďaka Wolverinovi zo série filmov o mutantoch X-Men (2000, 2003, 2006) a
samostatnej snímky o jeho hrdinovi X-Men Origins: Wolverine (2009). Ako
Wolverine sa tento rok predstavil aj v rovnomennej snímke, ktorú v slovenských
kinách premietajú od 25. júla, a túto rolu si zopakuje aj v snímke X-Men: Days
of Future Past. V minulosti si zahral napríklad aj vo filmoch Swordfish:
Operácia Hacker (2001), Van Helsing (2004), Fontána (2006), Dokonalý trik
(2006), Austrália (2008), Real Steel: Oceľová päsť (2011) alebo v romantickej
komédii Kate a Leopold (2001), za výkon v ktorej ho prvýkrát nominovali na
Zlatý glóbus. Ten získal až za stvárnenie Jeana Valjeana vo filmovom muzikáli
Bedári (2012), pričom za túto rolu ho nominovali aj na Oscara. Herec známy
svojím vypracovaným telom, ktorý je tiež zdatným spevákom a tanečníkom, bol v
roku 2009 moderátorom 81. ročníka udeľovania Oscarov. Magazín People ho v roku
2008 vyhlásil za najpríťažlivejšieho muža na svete. Od roku 1996 je jeho
manželkou o 13 rokov staršia Deborra-Lee Furness, s ktorou má dve adoptované
deti.
Prominentný americký senátor a bývalý prezidentský
kandidát John McCain začne prispievať do ruského komunistického denníka Pravda.
McCainova kancelária to potvrdila ešte v piatok. "Ak chce pre nás John
McCain niečo napísať, je vítaný," vyhlásil Dmitrij Sudakov, šéfredaktor
anglickej mutácie Pravdy. Senátora pritom označil za "protiruského,"
ako však dodal, "radi zverejníme článok napísaný takým prominentným
politikom". McCain túto ponuku prijal a v najbližších dňoch chystá článok
pre Pravdu. V Spojených štátoch je pritom známy svojou ostrou kritikou ruskej
zahraničnej politiky a prezidenta Vladimira Putina.
Denník Pravda je v súčasnosti
oficiálnym tlačovým orgánom ruskej komunistickej strany. Založili ho boľševickí
revolucionári ešte v roku 1912, pričom až do rozpadu Sovietskeho zväzu išlo o
hlavné provládne noviny. V súčasnosti vychádza v náklade 100-tisíc výtlačkov,
čím sa v Rusku zaraďuje medzi menej čítané celoštátne denníky.
© 2013, Autorské práva SITA a.s
a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo
rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA
a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.