SLOVAK MEDIA NEWS
Niektorí súkromní
vysielatelia majú byť od budúceho roka oslobodení od povinného používania
slovenského jazyka vo svojich programoch. Vyplýva to z návrhu novely zákona o
vysielaní a retransmisii, ktorý dnes poslanci NR SR posunuli do druhého
čítania.
Táto výnimka sa má vzťahovať na vysielateľov, ktorí majú licenciu na vysielanie v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Európskej únie. Programy by tak nemuseli prekladať do slovenčiny. Ministerstvo kultúry tým reaguje na pripomienky Európskej komisie (EK), ktorá upozorňuje na to, že Zmluva o fungovaní EÚ garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských krajín, ktorí sa usadili na území iného štátu 28-členného zoskupenia. Novelou sa chce Slovensko vyhnúť možnému začatiu konania zo strany EK pre porušenie práva únie.
Žiadosť o takúto licenciu však bude môcť Rada pre vysielanie a retransmisiu zamietnuť v prípade, ak pôjde o regionálne alebo lokálne vysielanie na území, kde nie je dostatočná ponuka iných programových služieb v slovenčine. "Tak bude zabezpečené právo slovenských občanov na prístup k informáciám o dianí v ich regióne alebo meste v štátnom jazyku," konštatuje rezort kultúry.
Rovnako by po novom malo byť možné vysielať napríklad reklamu, čo v súčasnosti nie je možné, v inom jazyku, ako je slovenčina. Avšak musí sa zabezpečiť jej verzia v štátnom jazyku, a to buď titulkovaním, alebo odvysielaním slovenskej jazykovej mutácie.
Pokiaľ zákon momentálne umožňuje zaradiť do televízneho alebo rozhlasového éteru slovenskú jazykovú verziu len bezprostredne po odvysielaní inojazyčného programu, od januára bude takéto určenie poradia na vysielateľovi.
Novela zároveň zavádza možnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS), v minulosti známe ako koncesionárske poplatky, viacerými spôsobmi. Kým v súčasnosti to je možné iba prevodom na účet alebo na pošte, od januára budúceho roka k nim majú pribudnúť ďalšie možnosti. Ministerstvo kultúry to odôvodňuje novými službami, ktoré sa neustále objavujú na trhu. Nimi sú napríklad platby prostredníctvom mobilného operátora. Výška poplatku zostáva nezmenená. Pre fyzickú osobu je to 4,64 eura mesačne a pre zamestnávateľov od 4,64 do 464,71 eura v závislosti od počtu zamestnancov.
Táto výnimka sa má vzťahovať na vysielateľov, ktorí majú licenciu na vysielanie v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Európskej únie. Programy by tak nemuseli prekladať do slovenčiny. Ministerstvo kultúry tým reaguje na pripomienky Európskej komisie (EK), ktorá upozorňuje na to, že Zmluva o fungovaní EÚ garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských krajín, ktorí sa usadili na území iného štátu 28-členného zoskupenia. Novelou sa chce Slovensko vyhnúť možnému začatiu konania zo strany EK pre porušenie práva únie.
Žiadosť o takúto licenciu však bude môcť Rada pre vysielanie a retransmisiu zamietnuť v prípade, ak pôjde o regionálne alebo lokálne vysielanie na území, kde nie je dostatočná ponuka iných programových služieb v slovenčine. "Tak bude zabezpečené právo slovenských občanov na prístup k informáciám o dianí v ich regióne alebo meste v štátnom jazyku," konštatuje rezort kultúry.
Rovnako by po novom malo byť možné vysielať napríklad reklamu, čo v súčasnosti nie je možné, v inom jazyku, ako je slovenčina. Avšak musí sa zabezpečiť jej verzia v štátnom jazyku, a to buď titulkovaním, alebo odvysielaním slovenskej jazykovej mutácie.
Pokiaľ zákon momentálne umožňuje zaradiť do televízneho alebo rozhlasového éteru slovenskú jazykovú verziu len bezprostredne po odvysielaní inojazyčného programu, od januára bude takéto určenie poradia na vysielateľovi.
Novela zároveň zavádza možnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS), v minulosti známe ako koncesionárske poplatky, viacerými spôsobmi. Kým v súčasnosti to je možné iba prevodom na účet alebo na pošte, od januára budúceho roka k nim majú pribudnúť ďalšie možnosti. Ministerstvo kultúry to odôvodňuje novými službami, ktoré sa neustále objavujú na trhu. Nimi sú napríklad platby prostredníctvom mobilného operátora. Výška poplatku zostáva nezmenená. Pre fyzickú osobu je to 4,64 eura mesačne a pre zamestnávateľov od 4,64 do 464,71 eura v závislosti od počtu zamestnancov.
Audiovizuálny fond
by mal od budúceho roka finančne podporovať aj realizáciu filmových projektov.
Než ich zafinancuje, mali by prejsť kultúrnym testom. Počíta s tým novela
zákona o Audiovizuálnom fonde z dielne ministerstva kultúry, ktorú dnes
parlament posunul do druhého čítania. Rezort chce právnou normou prilákať na
Slovensko aj veľké zahraničné filmové produkcie a pomôcť vzniku nových
pracovných miest.
Fond by mal podporovať hrané, dokumentárne, animované diela, ako aj tie, ktoré sú určené pre televízne vysielanie v rozsahu najmenej 70 minút. Financie by mal dať fond aj na seriály s minimálnym 40-minútovým rozsahom jednej časti. Ich obsah však musí byť v súlade s právnymi predpismi EÚ, čo preukáže buď kultúrny test, alebo koprodukčný štatút vydaný oprávnenou osobou. Diela majú byť tiež v súlade s právnym poriadkom SR. Nemôžu mať pornografický charakter, schvaľovať násilie a otvorene urážať ľudskú dôstojnosť.
Fond by mal poskytovať dotácie vo výške 20 percent oprávnených výdavkov. Nimi majú byť všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy zdaňované v SR. Celkový plánovaný rozpočet na filmový projekt by nemal byť nižší ako 2,5 milióna eur a uhradené oprávnené výdavky majú predstavovať minimálne dva milióny eur.
Záujemcovia o dotáciu by mali najskôr predložiť Audiovizuálnemu fondu žiadosť o registráciu filmového projektu a po jeho realizácii žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu. Administratívny poplatok má byť 1000 eur. V prípade, že filmový projekt splní všetky kritériá stanovené zákonom, fond má vydať žiadateľovi osvedčenie o registrácii filmového projektu s trojročnou platnosťou. Po doručení žiadosti o podporu fond skontroluje, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ a či je správne vyplnená.
O podporu budú môcť v prípade schválenia novely žiadať domáce aj zahraničné produkcie, avšak do sumy oprávnených výdavkov sa nebudú počítať slovenské verejné zdroje.
Fond by mal podporovať hrané, dokumentárne, animované diela, ako aj tie, ktoré sú určené pre televízne vysielanie v rozsahu najmenej 70 minút. Financie by mal dať fond aj na seriály s minimálnym 40-minútovým rozsahom jednej časti. Ich obsah však musí byť v súlade s právnymi predpismi EÚ, čo preukáže buď kultúrny test, alebo koprodukčný štatút vydaný oprávnenou osobou. Diela majú byť tiež v súlade s právnym poriadkom SR. Nemôžu mať pornografický charakter, schvaľovať násilie a otvorene urážať ľudskú dôstojnosť.
Fond by mal poskytovať dotácie vo výške 20 percent oprávnených výdavkov. Nimi majú byť všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy zdaňované v SR. Celkový plánovaný rozpočet na filmový projekt by nemal byť nižší ako 2,5 milióna eur a uhradené oprávnené výdavky majú predstavovať minimálne dva milióny eur.
Záujemcovia o dotáciu by mali najskôr predložiť Audiovizuálnemu fondu žiadosť o registráciu filmového projektu a po jeho realizácii žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu. Administratívny poplatok má byť 1000 eur. V prípade, že filmový projekt splní všetky kritériá stanovené zákonom, fond má vydať žiadateľovi osvedčenie o registrácii filmového projektu s trojročnou platnosťou. Po doručení žiadosti o podporu fond skontroluje, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ a či je správne vyplnená.
O podporu budú môcť v prípade schválenia novely žiadať domáce aj zahraničné produkcie, avšak do sumy oprávnených výdavkov sa nebudú počítať slovenské verejné zdroje.
Copyright © TASR 2013
