RTVS NEWS
Rozhodnutie o vysťahovaní administratívy z výškovej budovy televízie v bratislavskej Mlynskej doline označil Mika za jedno z najjednoduchších. Budovu totiž prevádzkujú na základe predĺžených povolení v oblasti hygieny, požiarnej a pracovnej bezpečnosti. “Táto budova nie je schopná prevádzky a navyše je tu aj zákonný termín, do kedy sa takéto budovy dajú využívať už plynie,“ upozornil Mika, ktorý bude rád, ak sa im podarí budovu opustiť skôr ako sa skončí prevádzkové povolenie. Pojem Mlynská dolina a výšková budova si netreba zamieňať, zdôraznil. Výšková budova nie je srdcom televízie. Nevyrába sa tu program, obsah, nie sú tu výrobné, ani kreatívne zariadenia. Čo znamená, že opustením tejto budovy sa nemení nič z pohľadu tvorby televízie, pretože ani jedno euro do investičných projektov nepadlo do výškovej budovy. Všetky boli nasmerované do priestorov štúdií, ako spravodajského, tak do štúdií MD1, MD2, do celého digitálneho komplexu – a to je funkčné a to dáva zmysel, tvrdí Mika, ktorý verí, že je to už navonok aj viditeľné. Šéf RTVS pripomína, že roky sú kancelárie vo výškovej budove prevádzkované len po 11. poschodie. Zvyšné priestory sú opustené šiesty rok a RTVS ich len udržiava. Keďže RTVS je povinná starať sa o svoj majetok bude výškovú budovu aj po vysťahovaní sa z nej udržiavať a bude hľadať cestu ako ju zhodnotiť. Mika predpokladá, že ju najprv ponúknu štátu. "Investične má budova jeden veľký problém a ten problém je ten, že okrem nejakej hodnoty, ktorá tu je v pozemku a budove tak je to budova, ktorá má na sebe záväzok nebezpečného odpadu, ktorý tu je a likvidácia je veľmi nákladná. Takže ak si niekto predstavuje, že toto bude nejaký veľký deal pre developerov, tak dnes už viem, že pravdepodobne nie." Preto v RTVS neplánujeme z predaja budovy získať v roku 2014 ani jedno euro. RTVS naopak čakajú náklady spojené s udržiavaním budovy. Popri tom sa chce zbaviť vyše 20 rokov nevyužívanej budovy uprostred parkoviska pred vstupom do Mlynskej doliny. Budovu chcú zbúrať a získať tým viac miesta.
“Spoločné mediálne sídlo nie je môj projekt, ktorý by vznikol na pôde RTVS. Ten projekt som tu našiel,“ konštatoval pre SITA Václav Mika a podotkol, že k mediálnemu komplexu sa mu do rúk nedostal žiadny zmysluplný projekt, ktorý by vznikol v interných kapacitách na pôde RTVS. V Košiciach v súčasnosti spojenie do jednej z exitujúcich budov – rozhlasovej či televíznej reálne nie je. V Banskej Bystrici je situácia opačná, lebo tam na to boli ideálne podmienky. V Bratislave by spojenie do jednej z jestvujúcich budov nebolo najľahšie. V rozhlase sú unikátne štúdiá a v televízii tiež, napríklad štúdio 4, ktoré RTVS pri jasnom pláne vlastnej výroby môže prenajímať aj na výrobu súkromným televíziám. “Sme pripravení štúdiá využiť prakticky každý deň. Naše štúdiá pracujú, sú plné. Hovoriť o tom, že to je niečo čo nemá budúcnosť je neopodstatnené, keď sme schopní tam vyrábať nielen pre seba, ale vo voľných kapacitách aj pre iných mediálnych hráčov,“ zdôraznil Mika.
Z pohľadu logistiky výroby majú televízia aj rozhlas svoje bratislavské sídla na ideálnych miestach. Byť niekde na periférii, ak na výrobu do a z RTVS prichádzajú a odchádzajú denne stovky ľudí a denne desiatky štábov vyrážajú na výrobu, je podľa šéfa RTVS neprofesionálne uvažovanie. "V každom strategickom bode sme z tejto časti Bratislavy za niekoľko minút. Je to otázka plánovania výroby a možnosti efektívneho využitia, ako ľudských, tak aj technických možností," upozornil Václav Mika. RTVS pritom má majetok, ktorý desiatky rokov čaká na zhodnotenie. Technologický dlh sú desiatky miliónov eur, ale je na čom stavať, dodal pre SITA.
© 2013, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
