Prečo odchádzame z denníka SME
Štyri citáty namiesto úvodu
„Je mi jedno, či niekto pracoval pre CIA alebo KGB, či bol členom ústredného výboru alebo disident. Pokiaľ je človek šikovný a uznávaný vo svojej brandži, nič iné ma nezaujíma.“
Týmto výrokom Jaroslav Haščák v minulosti obhajoval zamestnávanie bývalého šéfa komunistickej Štátnej bezpečnosti Alojza Lorenca, ale je formulovaná širšie, ako jeho obchodná a životná filozofia. Denník SME vždy zastával opačný názor - že nie je jedno, kde ľudia pracujú a videl rozdiel v tom, či sa niekto stal úspešným vďaka vlastnej šikovnosti, alebo vďaka utláčaniu či okrádaniu iných. Vyrovnávanie sa s fašictickou, komunistickou aj mečiarovskou minulosťou boli vždy veľké témy týchto novín, podobne ako obhajoba ľudských práv.
„Prirodzene, že nám záleží na tom, aké legislatívne prostredie na Slovensku bude. V tomto kontexte sme aktívni, keďže politické rozhodnutia sa dotýkajú nielen nás, ale aj zamestnancov, ktorí pracujú v spoločnostiach v rámci našej skupiny.“
Kúpou médií získava Penta nový nástroj na ovplyvňovanie legislatívneho prostredia, ktoré je obzvlášť významné pre úspech vo vysoko regulovaných odvetviach, akými je napríklad zdravotníctvo. Automaticky sa tak ocitá v konflikte záujmov, o ktorom bude každý z jej redaktorov vedieť.
„Novinári často rozprávajú akoby prišli z inej planéty, ako keby boli v niečom výnimoční, ale ja vidím mediálny trh rovnako ako ktorýkoľvek iný sektor.“
- Novinári nemajú žiadne právo vyvyšovať sa nad iné profesie. Napriek tomu platí, že mediálny trh má svoje špecifiká. Jedným z nich je, že vydavateľ má mať vysoko vyvinutý cit pre slobodu slova. Žalobami na Facebook, tumblr, či žiadosťou o zákaz knihy a zabavenie počítačov vydavateľstva Petit Press v čase kauzy Gorila Jaroslav Haščák dokázal, že ho nemá.
"Demokracia je na hovno systém. Volič nič o ničom nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch."
- Hoci nie je jasné, aká časť spisu Gorila je pravdivá a či tento výrok skutočne odznelo, od zverejnenia spisu na internete pribúdali argumenty, ktoré jeho autenticitu podporovali – potvrdilo sa, že byt na Vazovovej tajná služba skutočne odpočúvala, Robert Fico sa odmieta vyjadriť k svojej prítomnosti v ňom, jedna z hlavných postáv Anna Bubeníková verejne nikdy neprehovorila. Ak by spis bol pravdivý, Penta sa podieľala na korupcii, čiernom financovaní politiky, parcelovaní štátu medzi vplyvové skupiny a v konečnom dôsledku ochromení demokracie.
Teraz, keď sa zdá byť takmer nezvratným, že skupina Penta sa stane akcionárom vydavateľa SME, prichádzame o dve veci, bez ktorých sa žurnalistika nedá robiť poriadne. Už nemáme istotu, že budeme môcť publikovať slobodne a Penta ako spolumajiteľ nutne uberie aj z dôvery našich čitateľov.
Penta sa nespráva ako normálny investor, ktorý chce v médiách podnikať, aby mu príjmy od čitateľov a z inzercie priniesli zisk. Aj neprimerane vysoká cena, ktorú ponúkla za polovicu Petit Pressu, dokazuje, že Pentu zaujíma najmä vplyv, ktorý má značka SME.
Ak by sme v tejto situácii v SME ostali, prikývli by sme na hru, v ktorej sa médiá nestarajú len o záujmy čitateľov, ale sú aj nástroj moci svojich vlastníkov.
Naši čitatelia sú mimoriadne nároční a preto s Pentou ako spolumajiteľom SME budú prirodzene podozrievavejší. Nechceme prísť o ich dôveru a o potešenie pre nich písať. Preto zo SME odchádzame a pokúsime sa vytvoriť nové médium, ktoré nikto nebude podozrievať, že slúži niekomu inému ako čitateľom.
Ak by sme v SME zostali, podporili by sme aj štýl, akým Penta podniká. Vážime si voľný trh a úspešných podnikateľov, no história Penty je predovšetkým o zneužívaní nedostatkov raného kapitalizmu a slabého štátu. Skupovanie médií je toho pokračovaním a my sa na tom odmietame podieľať.
Mrzí nás, že naše rozhodnutie môže poškodiť aj pôvodného akcionára, ktorý Petit Press zakladal. Peter Vajda a Prvá slovenská investičná skupina počas celej histórie umožňovali vedeniu denníku SME rozhodovať sa slobodne. No aj spôsob, akým sa Penta ukrytá za dcérsku firmu agentúry SITA dostala k akciám Petit Pressu, nás utvrdil v tom, že pre nich nesmieme pracovať, aj keby mali vo vydavateľstve len menšinový podiel.
Náš odchod chce byť aj gestom, že normálni ľudia sa dokážu postaviť prepojeniu politiky a biznisu. Nechceme žiť v krajine, kde verejné inštitúcie či médiá chránia najmä potreby oligarchov.
Na druhej strane, vieme, že sebavedomí novinári dokážu byť pre čitateľov často užitoční aj v médiách, ktoré vlastnia oligarchovia. Preto rozumieme kolegom, ktorí ostanú pracovať v takýchto redakciách vrátane SME.
My sme sa však už rozhodli, že prídeme s novým projektom. Ak má byť vytvorenie alternatívy k médiám vlastneným oligarchami úspešné, budeme potrebovať pomoc každého, kto má pocit, že zdieľa hodnoty vyjadrené v tomto texte.
Ak máte pocit, že patríte k týmto ľuďom, prosíme vás v tomto momente o dve veci: zdieľajte tento text s podobne zmýšľajúcimi známymi a vyplňte formulár nižšie, ozveme sa vám. Ďakujeme.
Matúš Kostolný, šéfredaktor SME,
Tomáš Bella, zástupca šéfredaktora SME
Konštantín Čikovský, zástupca šéfredaktora SME
Lukáš Fila, zástupca šéfredaktora SME
Juraj Javorský, zástupca šéfredaktora SME
http://www.opentat.sk/post/99715656100/preco-odchadzame-z-dennika-sme