MEDIA NEWS
Holandské internetové spoločnosti sa dostávajú pod tlak zo strany vlády, ktorá sa snaží cenzurovať prejavy spojené s náboženskou radikalizáciou a šírením džihádistických myšlienok na internete. Uviedol to spravodajský server DutchNews.nl.
Predstavitelia internetových firiem sa sťažujú na neoprávnený zásah štátu do ich podnikania a tvrdia, že vláda sa snaží o obmedzovanie slobody slova, pričom zodpovednosť v oblasti, kde zlyháva, hádže na plecia súkromného sektora, a to bez akéhokoľvek právneho základu.
Predstavitelia ministerstva spravodlivosti požiadali prenajímateľov stránok na internete, aby z neho odstránili webstránky, názory, videá a diskusné fóra, ktoré môžu podporovať radikalizáciu spoločnosti.
"Robia nás zodpovednými za rozhodovanie o tom, čo je v rozpore so zákonom," povedal v pondelok pre denník Financieele Dagblad riaditeľ Združenia holandských internetových providerov (DHPA) Michiel Steltman.
Spresnil, že zastupuje spoločnosti, ktoré ponúkajú na prenájom priestor a platformy na internete, ale ministerstvo spravodlivosti, ktoré nezvláda sledovať nájomcov internetových platforiem, nemôže presunúť tento problém na providerov.
Poskytovatelia internetových stránok sú kritickí najmä voči vládnemu plánu boja proti radikalizácii a džihádizmu, ktorý zahŕňa obmedzovanie šírenia myšlienok podporujúcich nenávisť a násilie.
Noviny Financieele Dagblad neuviedli príklady stránok, ktoré by na príkaz ministerstva spravodlivosti mali byť zablokované, alebo videá, ktoré by mali byť odstránené. Steltman však ako príklad uviedol video, na ktorom skupina mužov sedí okolo ohňa, strieľa do vzduchu a kričí "Alláhu akbar!".
Holandský podnikový právnik Alex de Joode, ktorý spolupracuje s najväčším internetovým providerom v krajine, upozornil, že prevádzkovatelia internetu "nie sú oprávnení na cenzúru". Dodal, že vláda má potrebné právne nástroje na odstránenie radikálnych obsahov a videí z internetu, ale nevyužíva ich v boji proti džihádizmu.
Šéf holandského protiteroristického úradu Dick Schoof uviedol, že chápe postavenie internetových providerov, ale zároveň upozornil, že v rámci zákonných limitov by mali pomáhať úsiliu vlády v boji proti radikalizácii a džihádistickým výzvam.
Predstavitelia internetových firiem sa sťažujú na neoprávnený zásah štátu do ich podnikania a tvrdia, že vláda sa snaží o obmedzovanie slobody slova, pričom zodpovednosť v oblasti, kde zlyháva, hádže na plecia súkromného sektora, a to bez akéhokoľvek právneho základu.
Predstavitelia ministerstva spravodlivosti požiadali prenajímateľov stránok na internete, aby z neho odstránili webstránky, názory, videá a diskusné fóra, ktoré môžu podporovať radikalizáciu spoločnosti.
"Robia nás zodpovednými za rozhodovanie o tom, čo je v rozpore so zákonom," povedal v pondelok pre denník Financieele Dagblad riaditeľ Združenia holandských internetových providerov (DHPA) Michiel Steltman.
Spresnil, že zastupuje spoločnosti, ktoré ponúkajú na prenájom priestor a platformy na internete, ale ministerstvo spravodlivosti, ktoré nezvláda sledovať nájomcov internetových platforiem, nemôže presunúť tento problém na providerov.
Poskytovatelia internetových stránok sú kritickí najmä voči vládnemu plánu boja proti radikalizácii a džihádizmu, ktorý zahŕňa obmedzovanie šírenia myšlienok podporujúcich nenávisť a násilie.
Noviny Financieele Dagblad neuviedli príklady stránok, ktoré by na príkaz ministerstva spravodlivosti mali byť zablokované, alebo videá, ktoré by mali byť odstránené. Steltman však ako príklad uviedol video, na ktorom skupina mužov sedí okolo ohňa, strieľa do vzduchu a kričí "Alláhu akbar!".
Holandský podnikový právnik Alex de Joode, ktorý spolupracuje s najväčším internetovým providerom v krajine, upozornil, že prevádzkovatelia internetu "nie sú oprávnení na cenzúru". Dodal, že vláda má potrebné právne nástroje na odstránenie radikálnych obsahov a videí z internetu, ale nevyužíva ich v boji proti džihádizmu.
Šéf holandského protiteroristického úradu Dick Schoof uviedol, že chápe postavenie internetových providerov, ale zároveň upozornil, že v rámci zákonných limitov by mali pomáhať úsiliu vlády v boji proti radikalizácii a džihádistickým výzvam.
Copyright © TASR 2014
Herci Petr Čtvrtníček a Jan Potměšil dostali za natáčanie klipu v policajných uniformách, pri ktorom jedného zo zastavených vodičov postihla srdcová príhoda, osemmesačné podmienečné tresty. Skúšobnú dobu Obvodný súd pre Prahu 6 určil na 1,5 roka. Potměšil už skôr uviedol, že je mu ľúto, čo sa stalo. Vraj ale plnil scenár a netušil, že ľudia nepoznajú, že nie je skutočný policajt. Vo výpovediach sa Čtvrtníček aj Potměšil zhodli, že pri kontrolách bolo poznať, že ide o zveličenie. Jeden z vodičov ale netušil, že ide o natáčanie, a skolaboval.
Režisér klipu Tomáš Sloboda a producent Jiří Kounický boli oslobodení. Klip herci natáčali v roku 2012 v Prahe pre Konto Bariéry, ktoré pomáha hendikepovaným. Herci mali uniformy aj auto vo farbách polície. Obaja herci podľa obžaloby nepostupovali v súlade so schváleným scenárom a pod zámienkou priestupku najmenej v dvoch prípadoch zastavili vodiča. Keď jedného z nich kontrolovali pre údajné prekročenie rýchlosti a potom mu povedali, že ide o natáčanie skrytou kamerou, muža postihol infarkt. Pomohol ho zachrániť kameraman, muž skončil v nemocnici.
"Tej situácia je mi veľmi ľúto," uviedol už skôr pred súdom Potměšil. V klipe vraj hral, pretože to považoval za vec, ktorá pomôže hendikepovaným. "Nenapadlo ma, že by to mohlo mať takéto dôsledky. Nenapadlo ma, že by nás niekto nespoznal," podotkol Potměšil, ktorý je sám na vozíku. "Zaujímali ma reakcie ľudí, keď ich zastaví policajt na vozíku," podotkol Čtvrtníček. Potom popisoval samotné natáčanie. Vodič, ktorý skolaboval, podľa neho nevedel, že je filmovanie. "Keď som mu to povedal, tak sa mu uľavilo," dodal Čtvrtníček s tým, že kolaps mohli spôsobiť emócie.
Zdroj : ČT24
