Sloboda médií po 25 rokoch: Potrebujeme odstrániť legislatívne prekážky

Sloboda médií po 25 rokoch:

 

Potrebujeme odstrániť legislatívne prekážky

 

Hrozby, ktoré prinášajú súdne spory médií na Slovensku, sú privysoké. Zhodli sa na tom odborníci na médiá a mediálnu legislatívu, ktorí sa dnes zišli v bratislavskom Primaciálnom paláci na diskusii "Sloboda médií po 25 rokoch: Potrebujeme odstrániť legislatívne prekážky". Rezonovali najmä témy spojené so súdnymi spormi o náhradu nemajetkovej ujmy za poškodzovanie dobrého mena či za ohováranie. V tejto oblasti je na Slovensku “mentálne nastavenie žalujúcich ešte niekde na úrovni socializmu,“ konštatoval jeden z hostí diskusie, špecialista na mediálne právo a člen Súdnej rady SR Jozef Vozár.

V USA sú zákonné pravidlá, ktoré umožňujú ľahko kritizovať verejných činiteľov bez súdneho dopadu pre médiá, upozornil na to v úvode diskusie veľvyslanec USA na Slovensku Theodore Sedgwick, ktorý bol v minulosti aj novinárom. Tieto práva sú pre nás posvätné, novinári sú strážnymi psami demokracie, zdôraznil ambasádor. Podľa Theodora Sedgwicka sú viaceré súdy s médiami na Slovensku problematické. Kritizoval napríklad skutočnosť, že niektoré spory s médiami iniciujú samotní sudcovia. “Je to priamočiara kritika, ktorá ale vychádza z reality,“ reagoval na vyjadrenie veľvyslanca Miroslav Kollár z Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý spolu so Slovenským výborom Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) organizoval dnešnú diskusiu. IVO podľa Kollára na túto situáciu upozorňuje už roky. “Časť politických a najmä súdnych elít si z tej súčasnej právnej úpravy, možného postihovania médií urobila v podstate živnosť,“ konštatoval Kollár. Pripomenul, že počas diskusie zaznelo aj to, že “priznávaná hladina odškodného na Slovensku ide vysoko nad rámec toho, čo dostávajú mediálne celebrity v klasických európskych demokraciách. Naozaj, dnes to je nástroj na zvyšovanie tlaku voči nezávislým médiám“. Do médií to vnáša samocenzúru a snahu vyhnúť sa súdnym sporom, čoho dôsledkom je podľa Kollára aj zmiznutie investigatívnej publicistiky zo slovenských televízií.

Na fakt, že trestné sadzby, ktoré hrozia novinárom na Slovensku, sú jedny z najvyšších v Európe upozorňuje i Medzinárodný tlačový inštitút (IPI). IPI Slovensko chce dosiahnuť, aby sa na Slovensku vypustili z trestných zákonov paragrafy o poškodzovaní mena a ohováraní, za čo hrozí väzenie od dvoch do osem rokov. Presadzuje aj právnu reguláciu "odškodného" podľa Občianskeho zákonníka. Chce, aby sa zaviedli limity odškodného, ktoré sa budú odvíjať napríklad od zdaneného zisku média alebo iných merateľných kritérií. K slobode médií by na Slovensku pomohol podľa IPI aj silný samosprávny mediálny orgán s kompetenciami na úrovni zákona, cez ktorý by sa dalo predísť mnohým súdom s médiami. “Trend vychádza z Európskeho súdu pre ľudské práva. Jeho judikáty jednoznačne oslobodzujú novinárov za poškodzovanie mena, pretože osoby verejne činné sú podstatne menej chránené ako bežná osoba. Neznamená to, že médiá sú beztrestné. Samozrejme, keď urobia médiá chybu, musia ju po prvé napraviť a po druhé znášať následky,“ povedal pre SITA jeden z organizátorov diskusie, člen výkonnej rady IPI Pavol Múdry.

Podľa Jozefa Vozára, ktorý sa venoval sporom v prípadoch ohovárania či poškodzovania dobrého mena aj v praxi ako advokát, dôvodom na tvrdenie o spiatočníckom rozmýšľaní v prípadoch súdov s médiami sú rozhodnutia samotných súdov. Z nich je zrejmé, že súdy boli veľmi veľkorysé k vedúcim osobnostiam v súdnictve a v politike. Na privysokú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (odškodného, pozn. redakcie) upozornil vo viacerých rozhodnutiach aj Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Ak by sme však podľa Vozára obmedzili výšku odškodného, “potvrdili by sme, že dochádza k zlyhaniu justície a nemohli by sa odškodniť prípady hodné osobitného zreteľa“. Zároveň je však zrejmé, že slovenské súdy rozhodujú v prípadoch tzv. odškodného veľmi nepredvídateľne. V každej krajine Európy potrebujeme podľa mediálnej právničky BBC Rosalind McInnes odvážne a nezávislé médiá a súdnictvo, ktoré ich v tom podporí. Verejní činitelia zároveň musia byť pripravení na kritiku verejnosti.

Na trend vo viacerých členských štátoch Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) - vymeniť trestnoprávne následky pre novinárov za administratívne pokuty, poukázal medzi iným v diskusii riaditeľ kancelárie predstaviteľky OBSE pre slobodu médií Andrej Richter. Zákon a súdy by mali nájsť tú správnu rovnováhu medzi slobodou prejavu a ochranou osobnosti, myslí si Richter. OBSE sa obáva o ochranu slobody prejavu a súhlasí s tým, že zákony, ktoré kriminalizujú tvrdenia médií, zastavujú a zastrašujú novinárov, aby nepísali o citlivých otázkach. Richter počas diskusie pripomenul, že IPI Slovensko vypracovalo materiál, v ktorom presadzuje právnu reguláciu "odškodného" podľa Občianskeho zákonníka. Poškodenie niečej reputácie nemožno riešiť väzením, sme jednoznačne proti tejto forme trestu, zdôraznil Richter.

Diskusiu “Sloboda médií po 25 rokoch: Potrebujeme odstrániť legislatívne prekážky“ pripravili v Bratislave, v Primaciálnom paláci Slovenský výbor IPI a IVO. Podujatie podporili: OBSE a veľvyslanectvá Spojených štátov amerických, Kanady a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR a Magistrát Mesta Bratislava.

 

©2014, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.