Otvorený list
poslankyne Národnej rady SR Magdy Vášáryovej Rade Audiovizuálneho fondu a jeho riaditeľovi Martinovi Šmatlákovi:
Vážená Rada a pán riaditeľ Audiovizuálneho fondu,
naposledy sme sa my dvaja, ktorí sa poznáme aspoň 40 rokov, stretli nad ešte neschváleným zákonom o Audiovizuálnom fonde, ktorý teraz vediete. Odvtedy už uplynulo pár rokov. Vtedy som sa Vám snažila vysvetliť, čo podľa mňa v zákone chýba. Niektoré nedostatky odstránili moje dva pozmeňujúce návrhy, ale jeden zo zásadných problémov, ktorý nebol odstránený ani v druhom čítaní, bola a zostáva "tekutá" zodpovednosť ministra, Správnej rady, riaditeľa i členov komisií za použitie verejných financií, aby som voľne parafrázovala svetového sociológa. Spôsob evaluácie pritom mal byť už súčasťou zákona tak, ako je v európskych krajinách zvykom. Pred rokom som v rozprave v parlamente žiadala ministra kultúry M. Maďariča, aby vysvetlil, akým spôsobom bude hodnotená činnosť Audiovizuálneho fondu. Jeho reakcia ma prekvapila, pretože mi povedal, "nevieme, ako máme hodnotiť činnosť fondu".
Nezdieľam jeho názor. Som presvedčená, že kvalitné hodnotenie aktivít fondu môžu poskytnúť ľudia, ktorí sami nie sú filmovými alebo televíznymi producentmi, alebo dokonca režisérmi filmov, ktorí sa uchádzajú každoročne o podporu fondu. Registrujem, že fond už poskytol okolo 11.000 eur na návrh a vypracovanie metód, ktorými by sa mala činnosť fondu hodnotiť a zorganizoval nedávno aj workshop na danú tému. Upozorňujem ale, že nejde len o hodnotenie kvality umeleckých diel, čo je predsa len inou disciplínou ako hodnotenie efektívnosti predaja jogurtov, ale aj o zdôvodnenie, prečo v orgánoch fondu a v komisiách sú ľudia, ktorí sú zároveň závislí od dotácií fondu na svoje diela. To je ten hlavný dôvod, prečo sú rozhodnutia riaditeľa, Rady i komisií spochybniteľné. Výhovorka jedného z nich na medzinárodnom sympóziu, že veď "on vyjde von, keď sa hlasuje o jeho projekte!" vzbudila oprávnený posmech.
Necítim sa kompetentnou hodnotiť umeleckú úroveň diel, ktoré vznikajú s podporou fondu, ale ako poslankyňa musím reagovať, ak sa stretávam s upozorneniami, že niečo vo fonde, v zmysle transparentnosti, nie je v poriadku. Som rada, že slovenská filmová a televízna tvorba je dnes, aj vďaka fondu, číselne bohatšia, ale nesmiem mlčať, pokiaľ sa vedenie fondu samo nesnaží zdokumentovať dôveryhodnosť svojho pôsobenia a zdá sa, že na to potrebuje moje aktivity v parlamente.
Vážená Rada i pán riaditeľ,
pred pár dňami ste mi poslali pozvanie na stretnutie s Vami, aby som Vám podala dôkazy o korupčnom správaní sa vo Vašom fonde. List zrejme priamo súvisí aj s výzvami, ktoré ste poslali umelcom, žiadateľom o granty, aby Vám okamžite písomne osvedčili, že vo fonde korupcia nie je a nikdy ani nebola. Neviem, či ste si vedomí toho, že ste poslali výzvy ľuďom, ktorí sú priamo závislí na podpise riaditeľa fondu pod ich projektmi? Prekvapilo ma to. Nečakala by som takú reakciu od ľudí, ktorých dlhé roky poznám. Lebo ak by mnou interpretované podozrenie neprichádzalo ani do úvahy, asi by ani protireakcia nebola taká rýchla a zvláštna. Fond spravuje aj peniaze daňových poplatníkov a je povinnosťou Rady a riaditeľa, aby urobili všetko pre to, aby nevznikali akékoľvek pochybnosti o pomeroch vo fonde. Takže ak by som bola predpokladala nejakú reakciu, tak len ubezpečenie, že Rada i riaditeľ urobia všetko pre to, aby vyvrátili podozrenia tým, že okamžite predložia verejnosti hodnotenie, evaluáciu pôsobenia Audiovizuálneho fondu, vypracovanú nezávislou komisiou. V hodnotení by sme si pozreli tabuľky s porovnávaniami, ktoré producentské skupiny čerpali viac, ktoré menej za posledné roky a okrem takýchto overiteľných čísiel aj výpočet medzinárodných cien pre diela týchto producentských skupín podľa váhy festivalov a prípadne divácke ohlasy a určite aj kritické články k hodnoteným dielam. Bonusom by bolo porovnanie s činnosťou niektorých zahraničných fondov. To by bola adekvátna odpoveď, ktorú by človek očakával v demokratickej európskej krajine. Považujem preto Vašu reakciu voči umelcom, ktorí sú závislí na Vašom rozhodnutí, za nenáležitú. Podobné metódy sa, samozrejme, používali, ale v inom čase a v inom režime.
Dostala som teda pozvanie na zasadanie Rady, menovanej ministrom kultúry, aby som Vám predložila dôkazy o pomeroch vo Vašom fonde. Zrejme akúsi verziu módneho "grilovania", ktoré prežívajú komisári v Európskom parlamente. Nie som prokurátorka ani policajtka a nenosím v aktovke dôkazy, ale na základe prehnanej reakcie na moje slová v parlamente dnes predpokladám, že o tom viete viac vy ako ja. Naopak, predložím Výboru pre kultúru a média Národnej rady SR žiadosť, aby ste na pôde Výboru predložili materiál – Hodnotenie činnosti Audiovizuálneho fondu v podobe, ktorú som opísala. To je priestor, kde môžem ja aj ostatní poslanci naozaj diskutovať s vedením fondu a jeho riaditeľom. Tak to chodí v normálnych podmienkach parlamentnej demokracie. Zasadanie Výboru je totiž verejnosti prístupné a zúčastňujú sa ho pravidelne aj novinári. Ide nám všetkým predsa o transparentné použitie verejných prostriedkov a pôda Výboru je na to určená.
9. decembra 2014, teda termín, na ktorý ste ma pozvali na rokovanie Správnej rady, je zároveň termínom konferencie, ktorú organizujem ako štatutárka Inštitútu pre kultúrnu politiku. Pôjde o diskusiu nad analýzou, ktorú sme pripravili a ktorá sa volá Podpora živej modernej kultúry na Slovensku. Pretože financie Audiovizuálneho fondu sú priamo zahrnuté v tejto analýze, dovoľujem si Vám, pán riaditeľ, poslať pozvánku a verím, že pre Vás a Vašich spolupracovníkov bude táto téma naozaj aktuálna.
Magda Vášáryová, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a členka Výboru pre kultúru a médiá
