SLOVAK MEDIA NEWS
Turistickým sviatkom bude 53. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska. Uskutoční sa v sobotu (28.5.) na Veľkej Javorine pri Holubyho chate pri príležitosti 95. výročia vzniku tohto najstaršieho kontinuálne vychádzajúceho časopisu na Slovensku.
Výročný zraz organizuje vydavateľstvo Dajama, Klub slovenských turistov a mesto Stará Turá. V celodennom programe sú viaceré koncerty, prednášky, prezentácie nových kníh, autogramiády i odovzdanie štafety organizátorom 54. stretnutia (2017) vo Svidníku. Podujatie bude aj poctou zakladateľovi časopisu Milošovi Janoškovi (1884-1963), pretože medzi literárnymi novinkami je aj kniha Miloš Janoška – život a Krásy Slovenska.
"Málokto zo Slovákov vie, že to bol človek veľmi rozmanitých aktivít. Okrem rozvoja turistiky sa venoval mnohým divadelným, speváckym, hudobným a kultúrno-vzdelávacím aktivitám v časoch rodiacej sa Československej republiky. Napísal niekoľko učebníc, keďže školy nemali žiadne v slovenčine. Tiež prvého turistického sprievodcu o Tatrách. Z titulu funkcie liptovského školdozorcu sa venoval výchovno-vzdelávaciemu procesu. Zvládol toho veľa a mohol by byť vzorom pedagogickým pracovníkom aj tým, ako pristupoval k výučbe žiakov v teréne," povedal pre TASR autor knihy Daniel Kollár z vydavateľstva Dajama.
Podľa neho je to publikácia o jednej z najvýznamnejších našich osobností osvety, vzdelávania a turistiky v prvej polovici 20. storočia. Autor knihy vychádzal z Janoškových spomienok Po stopách pamäti, ktoré zostali v rukopise a nedokončené. Majú takmer 500 strán a sú dôverným svedectvom doby.
Kniha sa začína Janoškovým detstvom v rodnej Jasenovej a jeho vzťahom k prírode. V piatich rokoch absolvoval výlet na Veľký Choč, ktorý opísal v spomienkach. Ako 14-ročný založil vzdelávací krúžok Zora s hlavnou myšlienkou utvrdzovať sa navzájom v slovenskom národnom povedomí a nebáť sa odporovať skrivodlivému maďarizačnému tlaku. Členovia krúžku vydávali časopis Zora, organizovali výlety do prírody, kde sa venovali i zberateľskej činnosti a najlepšie exponáty venovali Slovenskému národnému múzeu v Martine.
Janoška spomína na učiteľské začiatky v obci Pivnica na Dolnej zemi (1904), kde mal 110 žiakov v triede. Potešil sa uvoľnenému učiteľskému miestu v Štrbe a ihneď nastúpil (25.11.1905), aj sa stal kantorom v evanjelickom kostole. Tento presun komentoval, že z najjužnejších hraníc Uhorska sa dostal do najsevernejších. Tam ho lákali Vysoké Tatry, do ktorých často organizoval výlety a od roku 1910 vydával turistického sprievodcu, aby vzbudil u Slovákov záujem o ne.
"Musím povedať, že v Štrbe boli vcelku dobrí ľudia. Preto, keď sa niekde uprázdnila lepšia učiteľská stanica, nehlásil som sa inde," hodnotil svoj vyše 13-ročný pobyt v obci. Zaujímavé sú i jeho podrobné zápisky o túrach s perokresbami a mapami, aj ako si vyhliadol budúcu manželku, či jeho pôsobenie v rakúsko-uhorskej armáde počas prvej svetovej vojny, kde vážne ochorel. Po vojne sa vrátil do Štrby, ale hneď odišiel (1919) a prijal ponuku školského inšpektora pre okres Liptovský Mikuláš, lebo veľmi chcel zlepšiť podmienky v pomaďarčenom slovenskom školstve.
Čitateľ sa dozvie o povojnovej situácii nielen vo vzdelávaní, ale aj v armáde, politike a meniacej sa spoločnosti. Tiež o veľkolepom pohrebe Milana Rastislava Štefánika (11.5.1919), aj že lekár Dušan Makovický bol vegetarián. Spomínané sú i Janoškove medzivojnové aktivity. Bol značkár turistických trás, v roku 1921 medzi prvými návštevníkmi vošiel do objavenej Demänovskej jaskyne slobody, ktorú opísal ako "skvostnú zkamenelú pohádku, najkrajšiu jaskyňu v Európe". Bol členom Sokola a iných spolkov, ktoré v roku 1938 totalitná moc zrušila. Nesúhlasil s režimom, zapojil sa do protifašistického odboja. Po druhej svetovej vojne sa chcel vrátiť k učeniu, no úrady mu to nedovolili. Písaniu a turistike sa neprestal venovať do konca života. Zomrel 28. decembra 1963. V poslednom roku svojho života stihol ešte absolvovať 28 výletov, z nich najťažší bol výstup na Slavkovský štít.
Copyright © TASR 2016
