V baniach pracuje podľa SaS
„údajne množstvo“ až 2% Rumunov
V nedeľu 22. mája 2016 vo vysielaní RTVS, v relácii „O päť minút dvanásť“ poslanec za stranu Sloboda a solidarita JOZEF MIHÁL sa vyjadril k zamestnávaniu rumunských baníkov v Hornonitrianskych baniach Prievidza. Poďla jeho slov: „údajne je množstvo Rumunov napríklad v Hornonitrianskych baniach Prievidza. A to je zároveň firma, ktorú masívne dotujeme, aby sme zachránili našich zamestnancov, a pritom údajne je tam vysoký počet Rumunov.“
Tvrdenie o „údajnom množstve Rumunov“ v našich baniach zopakovali na tlačovej besede strany SaS, na pôde NR SR, v stredu 25. mája 2016 aj poslanci Eugen Jurzyca a Karol Galek.
Bez znalosti a overenia faktov, skrývajúc sa za slovko „údajne“ zámerne vytvárajú vo verejnosti dojem, že v slovenských baniach pracujú najmä cudzinci. Skutočnosť je však úplne iná:
V skupine Hornonitrianske bane, v materskej a dcérskych spoločnostiach sme k 1. máju 2016 poskytovali pracovnú príležitosť pre 4 149 zamestnancov. Na našich pracoviskách v podzemí pracuje 92 kvalifikovaných rumunských baníkov. „Údajné množstvo Rumunov“ podľa poslancov strany SaS, tvorí len 2,2 % z celkového počtu zamestnancov.
Hoci Hornonitrianske bane Prievidza majú záujem poskytovať prácu predovšetkým ľuďom z regiónu a slovenským občanom, vplyvom úplnej likvidácie baníckeho stredného učňovského školstva, začiatkom 90-tych rokov minulého storočia, trh práce neponúka kvalifikovaných baníkov. Rumunskí baníci k nám prišli v rokoch 2007-2008. Ide o ľudí, ktorí majú potrebnú odbornosť, skúsenosti a prax z baní. Zostali u nás pracovať len tí, ktorí sa osvedčili a mnohí z nich sa tu usadili aj s rodinami.
Na margo tvrdenia, že v baniach sa oplatí pracovať len Rumunom, uvádzame: Priemerný zárobok zamestnancov (v podzemí aj na povrchu) za rok 2015 dosiahol v Hornonitrianskych baniach 890 eur. Priemerný zárobok baníkov na produktívnych pracoviskách, na stenových poruboch pri ťažbe uhlia bol 1 127 eur.
Čo sa týka masívneho dotovania slovenských baníkov, podpora ťažby fosílnych palív sa uplatňuje všade vo svete. V USA dostávajú fosílne palivá ročne 700 miliárd, v Rusku 335 miliárd a Európska únia ročne prispieva 330 miliardami dolárov. Na Slovensku výroba elektriny z domáceho uhlia je vo všeobecno-hospodárskom záujme a je v súlade s pravidlami Európskej únie. Kým podpora pre uhlie bola v roku 2014 podľa portálu vEnergetike.sk 90 miliónov eur, v rámci tej istej tarify zaplatili slovenskí spotrebitelia 400 miliónov eur pre podporu zelenej elektriny.
Diskutujúci poukazovali na vysokú cenu elektriny z uhlia. Ak je ich záujmom preferovať solárne – fotovoltaické elektrárne, tak podotýkame, že nákupná cena elektriny z tepelných elektrární je 128 eur/MWh. Najvyššia cena elektriny v mixe je fotovoltaika 430 eur/MWh. Náklady na výkup tejto elektriky sú viac ako dvojnásobné oproti všeobecnému hospodárskemu záujmu, pričom výroba je len tretinová a spoľahlivosť závislá od slnka.
Reťazec ľudí naviazaných na výrobu elektriny z domáceho uhlia má 11 tisíc zamestnancov. Celkovo na DPH, daniach a odvodoch odvedie do štátneho rozpočtu 98 miliónov eur ročne. V prípade ukončenia ťažby by si podpora v nezamestnanosti vyžiadala 28 mil. eur. Celkový dopad na štátny rozpočet by bol 126 mil. eur.
Podpora, ktorú získavajú Slovenské elektrárne v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu na využívanie domáceho uhlia, je štandardná podpora, bez ktorej by nemohol vyrábať elekrinu žiadny zo subjektov z dovozového plynu alebo uhlia.
Elektrina z hnedého uhlia, ktoré je našim jediným domácim energetickým zdrojom, je dôležitá z hľadiska energetickej bezpečnosti. Okrem toho vyrovnáva odchýlky v spotrebe elektriny, ale aj fluktuáciu výroby obnoviteľných zdrojov, hlavne solárnych elektrární, resp. výpadky pri rekonštrukcii a nábehu jadrových elektrární.
Elektrizačná sústava Slovenskej republiky je najdôležitejšia štátna infraštruktúra. V prípade jej kolapsu, by štát prestal existovať. Úlohou štátu je zabezpečiť, aby bola funkčná, spoľahlivo slúžila v prospech obyvateľov a priemyslu. Štát má zodpovednosť, preto aj plné právo a povinnosť, prijímať opatrenia, aby zachoval technickú odolnosť elektrizačnej sústavy, tým aj bezpečnosť a spoľahlivosť výroby a dodávky elektriny na celom území Slovenska. A práve jedným z takýchto opatrení je aj „Výroba elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme“. Ide o systémové riešenie, ktoré navyše eliminuje „živelné“ prístupy k domácej ťažbe surovín, známe z okolitých štátov.
