MEDIA NEWS
Dvaja novinári zmizli v kolumbijskom regióne, kde prebieha masívne pátranie po prominentnej španielskej novinárke Salud Hernándezovej. Informoval o tom v utorok kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.
Novinári kolumbijskej stanice RCN boli súčasťou skupiny novinárov, ktorá sa vybrala do severovýchodného regiónu Catatumbo v provincii Norte de Santander pri hraniciach s Venezuelou, aby pokrývali pátranie po Hernándezovej.
Úrady uviedli, že skupinu v pondelok na krátky čas zadržali neznámi ozbrojenci. Novinári z miestneho média Caracol a španielskej tlačovej agentúry EFE sa bezpečne vrátili do mesta El Tarra. O svojich dvoch kolegoch z RCN však nemajú žiadne informácie.
Úrady zatiaľ nepotvrdili, či sa Hernándezová stala obeťou únosu. Zmizla cez víkend v regióne Catatumbo, v ktorom operujú ľavicoví povstalci a priekupníci drog.
Hernándezová, ktorá má aj kolumbijské občianstvo, je dlhoročnou korešpondentkou španielskeho denníka El Mundo a píše aj pre kolumbijský denník El Tiempo. Naposledy komunikovala so svojimi nadriadenými v piatok.
Podľa riaditeľa denníka El Tiempo Roberta Pomba Hernándezová oznámila, že navštívila mesto El Tarra, aby zaznamenala protesty v súvislosti so zmiznutím dvoch miestnych robotníkov. Svedkovia tvrdili, že ju naposledy videli v sobotu v prítomnosti neznámeho muža.
Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos vyslal do regiónu elitnú jednotku, ktorá sa zameriava na únoscov.
V oblasti pôsobia dve hlavné povstalecké skupiny - Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) a Národná oslobodzovacia armáda (ELN), ale aj zvyšky Ľudovej oslobodzovacej armády (EPL).
Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel García-Margallo v pondelok povedal, že hoci únos nebol zatiaľ potvrdený, "všetko naznačuje tomu", že za zmiznutím novinárky je ELN, ktorá má viac decentralizovanú veliteľskú štruktúru než oveľa väčšie FARC.
Európska komisia (EK) chce, aby v ponuke streamingových televízií bolo aspoň 20 % filmov a seriálov vyrobených v Európe. Streamingové spoločnosti by mali najnovšie tiež prispievať na rozvoj európskeho filmového priemyslu zvláštnou daňou. Informoval o tom portál ihned.cz.
To, ako americká produkcia valcuje pomocou globálnych streamingových televízií európsky filmový priemysel, sa prestáva páčiť európskym politikom. Európska únia (EÚ) preto chce na prevádzkovateľov streamingových televízií, ako sú Netflix alebo Amazon, uvaliť kvóty na ponúkaný obsah. Pätinu filmového katalógu týchto takzvaných "médií na vyžiadanie" by mali tvoriť filmy a seriály vytvorené v Európe.
Navyše by mali tieto spoločnosti platiť špeciálnu daň. Peniaze z nej budú použité na podporu európskej filmovej tvorby. Stojí to v pripravovanom návrhu EK, ktorý bude upravovať práva pre vysielanie a predstaviť by ho komisia mala už dnes.
Zmenu existujúcich pravidiel presadzuje predovšetkým Francúzsko, ktoré dlhodobo bojuje s dominanciou Hollywoodu. Francúzsko už uvalilo osobitnú daň na súkromné televízne kanály, ktoré vysielajú z veľkej časti americký obsah.
Paríž tiež už nadiktoval streamingovým spoločnostiam kvóty. Nejde pritom o "vľúdnych" 20 %. Podľa agentúry Reuters musí vo Francúzsku až 60 % ponuky týchto televízií tvoriť "európsky obsah".
"Ide o to, vytvoriť rovnaké podmienky," vysvetlil na filmovom festivale v Cannes v sobotu (21. 5.) eurokomisár pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip. Streamingové televízie nie sú v Európe zatiaľ regulované a netýkajú sa ich napríklad pravidlá, podľa ktorých musia národné mediálne spoločnosti zabezpečiť, že väčšina ich obsahu je vytvorená v Európe.
Návrh komisie sa však môže ešte zmeniť. Aj keď ho komisia predloží v aktuálnej podobe, musia ho ešte schváliť členské štáty a Európsky parlament (EP).
Americká spoločnosť Netflix už dala najavo, že je proti kvótam aj akýmkoľvek zvláštnym daniam. Namiesto toho chce sama v Európe filmy a seriály vytvárať. Na začiatku mája už odštartovala svoj prvý francúzsky seriál Marseille, ktorý mal ambíciu zvýšenie neanglického obsahu demonštrovať.
Podľa štúdie, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia, nemusí zavedenie kvót pre streamingové spoločnosti znamenať nejakú revolúciu. Už teraz tvoria európske filmy približne 27 % ich ponuky. V prípade Netflixu konkrétne 21 %.
O Putinovom rozhodnutí informoval dnes v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Podpísaniu výnosu podľa Peskova predchádzalo Putinovo stretnutie s príbuznými zabitých ruských novinárov, ktorí požiadali ruského prezidenta o udelenie milosti Savčenkovej z humanitárnych dôvodov.
Listy so žiadosťou o milosť predstavitelia oboch rodín zaslali do kancelárie ruského prezidenta 22. a 23. marca, spresnil Peskov.
Ukrajinské médiá dnes spochybňovali, že by Savčenková bola požiadala Putina o milosť, pretože svoju vinu stále odmieta a viackrát vylúčila, že by mohla Rusko žiadať o omilostenie.
Savčenková sa dnes po dvoch rokoch strávených v ruskej vyšetrovacej väzbe a po odsúdení v marci tohto roku vrátila na Ukrajinu.
Návrat bol možný po jej výmene za dvoch ruských občanov, odsúdených na Ukrajine na 14 rokov väzenia za účasť na bojových operáciách na strane proruských separatistov v Donbase. Obaja Rusi požiadali ukrajinského prezidenta Petra Porošenka o milosť a ten dnes ich žiadostiam vyhovel.
Oboch ruských občanov dnes medzičasom z Rostova na Done, kde sa uskutočnila výmena za Savčenkovú, letecky prepravili do Moskvy. Podľa Peskova schôdzku s nimi Putin zatiaľ vo svojom pracovnom harmonograme nemá, informovala agentúra TASS.
Európska komisia (EK) dnes ako súčasť stratégie jednotného digitálneho trhu navrhla aktualizáciu audiovizuálnych pravidiel EÚ s cieľom vytvoriť spravodlivejšie prostredie pre všetkých aktérov, podporovať európske filmy, chrániť maloletých a lepšie bojovať proti prejavom nenávisti.
Návrh EK odzrkadľuje aj nový prístup k online platformám, keďže rieši osobitné potreby v rozličných oblastiach ako sú internetové trhy, vyhľadávače, platobné systémy, sociálne médiá a internetové stránky na zdieľanie obrazového a iného obsahu.
Komisia predstavila aktualizovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách. Ide o spoločné pravidlá, ktorými sa takmer 30 rokov riadili audiovizuálne médiá v krajinách EÚ, zabezpečovala sa kultúrna rozmanitosť a voľný obeh obsahu.
V súčasnosti diváci sledujú videoobsah nielen prostredníctvom televíznych kanálov, ale čím viac aj prostredníctvom služieb videa na požiadanie (Netflix a MUBI) a platforiem na uverejňovanie videí (ako je YouTube a Dailymotion). Aj preto chce exekutíva EÚ dosiahnuť lepšiu rovnováhu pravidiel, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na tradičných vysielateľov, poskytovateľov služieb videa na požiadanie a platformy na uverejňovanie videí, najmä pokiaľ ide o ochranu detí.
Revidovaná smernica okrem toho posilňuje podporu európskej kultúrnej rozmanitosti, zabezpečuje nezávislosť regulačných orgánov v audiovizuálnej oblasti a poskytuje vysielateľom väčšiu flexibilitu v prípade reklamy.
Od spustenia stratégie jednotného digitálneho trhu v máji 2015 EK uskutočnila komplexné hodnotenie sociálnej a hospodárskej úlohy týchto nových aktérov a dospela k záveru, že univerzálny prístup neumožňuje spotrebiteľom využívať možnosti súčasných online platforiem, ani pravidlám riešiť rôzne problémy, ktoré prináša ich rôznorodosť.
Podpredseda EK pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip v tejto súvislosti vyjadril nádej, že sa online platformy a audiovizuálne a kreatívne odvetvia stanú motorom digitálnej ekonomiky, ktorú už nesmú brzdiť zbytočné pravidlá.
"Nezmenia sa fungujúce pravidlá, ako tie, ktoré sa týkajú zodpovednosti poskytovateľov online služieb. Tiež to znamená dereguláciu tam, kde je to pre tradičné odvetvia, ako je vysielanie, nevyhnutné," odkázal Ansip.
Eurokomisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günther Oettinger pripomenul, že spôsob, akým sledujeme televízne vysielanie alebo video sa možno zmenil, ale naše hodnoty nie.
"Pomocou nových pravidiel budeme presadzovať pluralitu médií, nezávislosť regulačných orgánov v audiovizuálnej oblasti a zabezpečíme, aby podnecovanie k nenávisti nemalo na platformách na uverejňovanie videí žiadny priestor," vysvetlil eurokomisár.
Dnešné opatrenia nadväzujú na súbor iniciatív zameraných na digitalizáciu európskeho priemyslu, návrhy týkajúce sa autorských práv a digitálnych zmlúv ako aj na návrh rozhodnutia o koordinácii spektra. Stratégia jednotného digitálneho trhu zahŕňa 16 iniciatív, ktoré budú predložené do konca tohto roka.
Copyright © TASR 2016
