MEDIA NEWS
Medzinárodná mediálna ľudskoprávna skupina Reportéri bez hraníc (RSF) vyzvala vo štvrtok Japonsko a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili oslobodenie japonského novinára uneseného a zadržiavaného v Sýrii po zverejnení ďalšieho videozáznamu, na ktorom je zachytený. Informuje o tom agentúra DPA.
Japonské médiá začiatkom júla informovali o novom videu s Džumpeiom Jasudom, ktorý zmizol ešte v roku 2015 po svojom príchode do Sýrie. V krajine mal spravodajsky pokrývať občiansku vojnu.
Médiá však poukázali aj na jeho zhoršený zdravotný stav. Odvolali sa pritom na Sýrčana s kontaktmi na skupinu, ktorá Jasudu uniesla. "Ak sa potvrdí existencia videa a dátum, kedy bolo nafilmované, opäť to posilní našu nádej, že uvidíme Džumpeia Jasudu živého," uviedol riaditeľ kancelárie Reportérov bez hraníc pre Východnú Áziu Cédric Alviani.
"Viac než kedykoľvek predtým vyzývame japonské úrady a medzinárodné spoločenstvo, aby konali v záujme prepustenia tohto novinára predtým, než bude neskoro," dodal.
Na videozázname s dátumom 17. októbra 2017, ktorým disponuje japonská komerčná televízna sieť Nippon News Network (NNN), Jasuda po anglicky hovorí, že sa má "dobre" a dúfa, že uvidí svoju rodinu.
"Chcel by som vás vidieť... Dúfam, že čoskoro," povedal unesený japonský novinár.
Jasudu údajne zadržiava skupina Džabhat Fatah aš-Šám napojená na medzinárodnú teroristickú sieť al-Káida. Skupina bola predtým známa ako Front an-Nusra, píše DPA.
Fotografie i videá s Džumpeiom Jasudom boli na internete zverejnené aj v marci a máji 2016.
Americký prezident Donald Trump obvinil vo štvrtok spravodajské médiá zo snahy o konfrontáciu s Ruskom, ktorá by mohla viesť k vojne. Podľa agentúry AP je toto vyjadrenie súčasťou Trumpových snáh o odvrátenie kritiky za jeho pondelkový summit s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
"Médiá šíriace falošné správy tak veľmi chcú vidieť veľkú konfrontáciu s Ruskom, dokonca konfrontáciu, ktorá by mohla viesť k vojne," uviedol Trump na Twitteri. Týmto médiám sa podľa neho nepáči fakt, že bude zrejme udržiavať dobrý vzťah s Vladimirom Putinom.
Stretnutie s ním označil za "veľký úspech". Podľa vlastných slov sa už teší na ďalšie spoločné stretnutie, aby sa mohli začať uskutočňovať niektoré z mnohých vecí, o ktorých s Putinom diskutovali vrátane zastavenia terorizmu či zaistenia bezpečnosti pre Izrael.
Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov však povedal novinárom, že Moskva a Washington zatiaľ nediskutujú o možnosti zorganizovania ďalšieho stretnutia oboch prezidentov, informuje agentúra TASS.
Trump sa tiež sťažoval, že mnohé mediálne správy o ňom sú "úplnými výmyslami". Média "sa zbláznili", uviedol na Twitteri.
Za úspešný označil summit vo štvrtok aj Putin. Obvinil pritom Trumpových odporcov v USA z marenia akéhokoľvek pokroku v otázkach, o ktorých diskutovali.
Putin ruským diplomatom povedal, že americko-ruské vzťahy sú "istým spôsobom horšie ako počas studenej vojny", ale stretnutie s Trumpom im umožnilo vydať sa na "cestu k pozitívnej zmene".
"Uvidíme, ako sa veci budú vyvíjať ďalej," uviedol a vyjadril znepokojenie nad bližšie nešpecifikovanými "silami" v USA, ktoré sa snažia zabrániť akémukoľvek zlepšeniu vzťahov, obzvlášť spolupráci týkajúcej sa vojny v Sýrii alebo kontroly zbrojenia.
Šéf spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg vyhlásil, že verí spravodajskej komunite USA, podľa ktorej Rusko využívalo Facebook na zasahovanie do amerických prezidentských volieb.
"Videli sme dosť jasné dôkazy o tom, že Rusi sa snažili zasahovať do volieb," uviedol v rozhovore pre webový server Recode, ktorý bol zverejnený v stredu. Konštatoval, že nemá "žiadny dôvod" neveriť americkým tajným službám, podľa ktorých Rusko Facebook zneužilo.
"Sú to skutočné veci. Nie sú to veci, ktoré by si niekto vymyslel. Videli sme túto aktivitu," povedal s tým, že sledovali aktivitu Agentúry na výskum internetu so sídlom v Petrohrade. Nemonitorovali len jej snaženie v USA, ale spätne sledovali jej úsilie manipulovať kultúru a správy v samotnom Rusku, približuje Zuckerbergove vyjadrenia server časopisu The Washington Examiner.
Agentúra na výskum internetu, takzvaná trollovská farma, sa špecializuje na šírenie internetovej propagandy a dezinformácií. Agentúra podľa amerických vyšetrovateľov začala do politiky Spojených štátov zasahovať už v roku 2014, teda približne dva roky pred prezidentskými voľbami.
Šéf spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg vníma popieranie holokaustu ako "hlboko urážlivé", avšak nedomnieva sa, že by mal byť takýto obsah na Facebooku zakázaný. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP, ktorá pripomína, že Zuckerberg má židovský pôvod.
V rozhovore pre webovú spravodajskú stránku Recode Zuckerberg uviedol, že podľa neho sú záležitosti, ktoré "rôzni ľudia zle chápu". Nemyslí si, že ich chápu zle "zámerne".
Jeho výroky vyvolali vlnu kritiky, a to aj zo strany Ligy proti hanobeniu (ADL), ktorá vo vyhlásení uviedla, že Facebook má "morálnu a etickú povinnosť" neumožňovať ľuďom na tejto sociálnej sieti propagovať popieranie holokaustu.
Zuckerberg dodal, že urážlivý obsah nie je nutné zakazovať, pokiaľ jeho zámerom nie je podnecovať ubližovanie alebo útočiť na niekoho.
Rozhlasová stanica Slobodná Európa (RFE/RL) vo štvrtok oznámila, že obnoví svoj spravodajský servis v Rumunsku a Bulharsku s cieľom bojovať proti falošným správam a nízkokvalitnému novinárstvu. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na Thomasa Kenta, riaditeľa stanice so sídlom v Prahe.
Slobodná Európa, založená a financovaná po druhej svetovej vojne americkým Kongresom, sa do daných dvoch východoeurópskych krajín vráti začiatkom decembra tohto roku.
Kent dúfa, že tento krok "pomôže pri rozvoji slobodnej tlače, podpore demokratických hodnôt a inštitúcií, ako aj iniciovaní diskusie v oboch krajinách o ich mieste v NATO, EÚ a ďalších západných organizáciách".
"Vládni činitelia, zástupcovia občianskej spoločnosti a novinári (v Rumunsku a Bulharsku) vyjadrujú znepokojenie, že dezinformácie, korupcia a sociálne rozdiely podkopávajú tamojšie politické systémy," uvádza sa v Kentovom vyhlásení.
RFE/RL ukončila svoj bulharský servis v roku 2004, rumunský v roku 2008. Kent poznamenáva, že situácia miestnych médií sa od vstupu oboch krajín do Európskej únie v roku 2007 zhoršila.
Slobodná Európa, ktorá je redakčne nezávislá, má kancelárie aj v Bosne, Kosove, Macedónsku, Čiernej Hore a Srbsku. Servis v rumunskom jazyku je dostupný v bývalej sovietskej republike Moldavsko. Stanica pokrýva dianie v Rusku, Iráne, Kazachstane, Kirgizsku, Tadžikistane, Turkménsku, Uzbekistane, Arménsku, Azerbajdžane, Gruzínsku, Pakistane, Afganistane, Bosne, Kosove, Macedónsku, Čiernej Hore, Srbsku, Bielorusku, Moldavsku a na Ukrajine.
RFE/RL vznikla na počiatku studenej vojny na šírenie necenzurovaných správ poslucháčom za železnou oponou. Zohrala význačnú úlohu pri páde komunizmu a nastolení demokratického zriadenia v postkomunistickej Európe.
Stanica poskytuje rozhlasový, televízny a internetový servis v krajinách, kde je slobodná tlač zakázaná vládou alebo nie je plne ustanovená, uvádza predmetné médium na svojej oficiálnej webovej stránke.
Copyright © TASR 2018
