MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Ukrajina obhajovala v stredu svoje rozhodnutie nevpustiť na svoje územie rakúskeho novinára tvrdiac, že Rakúsko je voči Rusku príliš priateľské. Informovala o tom agentúra AP.
Rakúsko dôrazne protestovalo proti kroku Ukrajiny zakázať vstup spravodajcovi verejnoprávnej televízie ORF Christianovi Wehrschützovi, ktorého označila za "hrozbu pre národnú bezpečnosť". Podľa Rakúska však ide o "neprijateľný akt cenzúry".
Podľa AP sa ukrajinskí predstavitelia k tejto otázke vyjadrili protichodne. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) pôvodne tvrdila, že reportérovi neumožnila vstup pre jeho vlastnú bezpečnosť po tom, čo sa mu vyhrážali ultranacionalisti.
V stredu však hovorkyňa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Kateryna Zelenková vyhlásila, že novinárovi bol odopretý vstup za "nerešpektovanie ukrajinského práva". Zároveň obvinila Rakúsko z toho, že udržiava mimoriadne priateľské vzťahy s Ruskom. Dodala, že "získavanie si priazne agresora nezodpovedá vyhláseniam Rakúska, že je neutrálne".
"Odsudzujeme tento krok, ktorý je v rozpore so základnými európskymi hodnotami," napísala ešte minulý týždeň na svojom Twitteri rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová a vyzvala Kyjev na "okamžité zrušenie" ročného zákazu vstupu pre novinára.
Ukrajina obvinila podľa rakúskych médií Wehrschütza aj z narušenia štátnej hranice na Kryme, zo snahy o "ospravedlnenie anexie Krymu" a z "protiukrajinskej propagandy".
Wehrschütz, ktorý pravidelne informoval o dianí na Ukrajine, získal v roku 2014 od stavovského časopisu Der österreichische Journalist za svoju prácu v zóne konfliktu v Donbase cenu novinár roka.
Rozhodnutie Ukrajiny o ročnom zákaze vstupu označil samotný Wehrschütz za fantazmagorické. Podľa svojho vyjadrenia pre rozhlasovú stanicu Ö1 je pripravený napadnúť ho na súde.
Na odvolanie zákazu pre rakúskeho novinára vyzval Ukrajinu prostredníctvom svojho námestníka riaditeľa Scotta Griffena aj Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) s tým, že rozhodnutie "odporuje pravidlám o slobode médií a slobode prejavu, o ktorých Ukrajina tvrdí, že ich rešpektuje".

Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, schválila v stredu návrhy zákonov, ktoré umožnia pokutovať ľudí za urážanie predstaviteľov štátu na internete, alebo za šírenie falošných správ. Informovala o tom agentúra Reuters.
Legislatívu schválila ešte začiatkom marca dolná komora parlamentu — Štátna duma. Teraz čaká už len na podpis prezidenta Vladimira Putina.
Prvý návrh zákona ukladá pokutu do výšky 100.000 rubľov (vyše 1350 eur) za internetové príspevky vyjadrujúce "očividnú neúctu" voči štátu, úradom, verejnosti, ruskej vlajke alebo ústave. Za opakované porušenie tohto zákona môže previnilec stráviť 15 dní za mrežami.
Druhý návrh zákona umožňuje úradom zablokovať internetové stránky, ak neodstránenia informácie, ktoré štát považuje za fakticky nepresné.
Jednotlivcom môže byť uložená pokuta do výšky 400.000 rubľov (vyše 5400 eur) za šírenie nepravdivých informácií na internete, ktoré vedú k "hromadnému porušovaniu verejného poriadku".
Významné kultúrne osobnosti Ruska zverejnili otvorený list, v ktorom označili tieto návrhy zákonov za neústavné, za "otvorené vyhlásenie o zavedení priamej cenzúry v krajine". Kremeľ však odmietol tvrdenia, že by táto legislatíva viedla k cenzúre.

Copyright © TASR 2019

Ruská tajná služba FSB zažalovala noviny Novaja gazeta a jedného z ich redaktorov za ohováranie. Denník totiž písal o údajnom mučení podozrivých v súvislosti s výbuchom domu v meste Magnitogorsk, pri ktorom 31. decembra zahynulo 39 ľudí.
Novaja gazeta v dvoch správach informovala o údajnom mučení jedného muža pôvodom z Kirgizska, ktorého sa agenti FSB snažili donútiť k priznaniu, že v budove panelového domu úmyselne nastražil výbušné zariadenie. Podľa miestnej prokuratúry ale muž obvinenia voči úradom neskôr odvolal.
Policajní experti uviedli, že výbuch v Magnitogorsku spôsobil únik plynu.
V miestnych médiách sa však objavili aj správy, že explózia bola dielom teroristov z Islamského štátu. To však úrady popreli.
Materiál opozičného denníka má podľa FSB negatívny vplyv na verejnú mienku o tajnej službe. Žiada, aby denník správy odstránil a verejne ich poprel.
Opozičná Novaja gazeta si vydobyla uznanie investigatívou žurnalistikou, ktorá v minulosti stála život niekoľkých ich novinárov, vrátane známej kritičky Kremľa Anny Politkovskej alebo novinárky a obhajkyne ľudských práv Natalje Estemirovovej.


Copyright © ČTK 2019

Spoločnosť Facebook hlásila rozsiahle výpadky v poskytovaní služieb na svojich platformách Facebook, Messenger aj Instagram. Ako uvádza agentúra The Associated Press (AP), výpadky postihli veľké časti Spojených štátov, Európy a aj iné časti sveta. Podľa webstránky downdetector.com, ktorá zbiera a vyhodnocuje informácie o dostupnosti stránok, sa problémy s Facebookom aj Instagramom začali vo viacerých krajinách v stredu pred 17:00 SEČ. Na stránke sa používatelia týchto služieb z celého sveta dožadujú ich opätovného spustenia a tipujú, čo by mohlo byť príčinou ich nedostupnosti.
"Vo Fínsku nefunguje Facebook!" píše jeden z užívateľov. "Sú za tým Rusi!"! odpovedá mu druhý.
Niektorým používateľom Facebooku sa podľa AP namiesto bežného feedu objavil oznam, že služba je dočasne nedostupná "z dôvodu nutnej údržby".
Spoločnosť Facebook zatiaľ reagovala len s tým, že o problémoch vie a snaží sa ich riešiť. Neuviedla, aká je ich príčina, ani ktoré regióny výpadky postihli.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.