MEDIA NEWS
Nemecká vláda v pondelok oznámila, že bude pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Turecko, aby zahraničným spravodajcom udeľovalo akreditácie nutné pre ich prácu v tejto krajine.
Toto vyhlásenie sa objavilo v súvislosti s prípadom dvoch nemeckých novinárov, ktorým príslušné turecké úrady odmietli predĺžiť akreditáciu, a tak boli v nedeľu nútení z Turecka odcestovať. Táto situácia mala za následok protesty nemeckých úradov.
Turecko museli v nedeľu opustiť Jörg Brase, šéf istanbulskej redakcie verejnoprávnej televízie ZDF, Thomas Seibert, ktoré píše pre denník Tagesspiegel.
Svoje rozhodnutie nepredĺžiť im platnosť ich akreditácie turecké vládne úrady nevysvetlili. Dvojica novinárov musela územie Turecka opustiť do desiatich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia tureckých úradov. Odcestovali v nedeľu.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert v pondelok vyhlásil, že "pre nás sa prípad týchto dvoch novinárov (...) nekončí ich odchodom (z Turecka), budeme naďalej zastupovať ich záujmy".
Seibert vyzval tureckú vládu, aby "našla rýchle riešenie pre nemeckých a európskych novinárov, ktorí, ako viete, stále čakajú na správy, či ich akreditácia (v Turecku) bude predĺžená".
Na otázku ohľadom postavenia a podmienok práce tureckých novinárov Seibert povedal, že Nemecko "si veľmi uvedomuje ťažkú situáciu slobodnej žurnalistiky v Turecku".
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že vo vedení Ruska nie sú priaznivci návrhov na obmedzenie slobody internetu.
Uviedol, že návrh zákona o vlastnom, ruskom, internete má zamedziť možnému zablokovaniu prístupu k internetu v Rusku zo zahraničia a pred ďalšími kybernetickými hrozbami.
Peskov podľa agentúry Interfax reagoval na televíznu reportáž z demonštrácií, ktoré sa v nedeľu konali mnohých mestách Ruska na protest proti plánom na zavedenie vlastného segmentu internetu a proti prijatiu s tým súvisiaceho zákona.
Jeden z účastníkov podľa Peskova povedal, že na akciu prišiel, aby protestoval proti "vypnutiu internetu v Rusku". Peskov však na dnešnom brífingu vyhlásil, že kroky ruského vedenia a poslancov sú zamerané práve na to, aby k výpadkom v prístupe k internetu nedošlo.
Peskov zdôraznil, že v ruskom parlamente, vláde a ani v Kremli nie sú žiadni odporcovia slobody internetu.
Hovorca Kremľa poukázal aj na paradox, že "tento demonštrant sa z nejakého dôvodu vôbec nebojí, že niekto v zahraničí stlačí toto tlačidlo a odpojí ho od internetu". Peskov pritom zdôraznil, že "práve toho by sa bolo treba obávať".
Rusko sa pripravuje na zavedenie vlastného segmentu internetu, ktorý by bol nezávislý od celosvetovej siete. Kritici však označili daný návrh zákona skôr za ďalší krok Kremľa na jeho ceste k dosiahnutiu čo najväčšej miery kontroly vlády nad internetom a jeho cenzúru - ako je to v Číne.
Niektorí z kritikov sa dokonca obávajú, že vláda by sa mohla snažiť o totálnu izoláciu internetu na území krajiny - podobne ako je tomu v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR).
Dolná komora ruského parlamentu schválila v prvom čítaní návrh predmetného zákona 12. februára. Podporovatelia návrhu tvrdia, že je nevyhnutný pre prípad, keby Rusko odpojili od svetovej počítačovej siete. Zákon zatiaľ nebol schválený v kľúčovom druhom čítaní.
Copyright © TASR 2018
