MEDIA NEWS
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán poďakoval kandidátovi európskych socialistov na post predsedu budúcej Európskej komisie (EK) a súčasnému prvému podpredsedovi exekutívy EÚ Fransovi Timmermansovi za ponuku diskutovať s ním v spravodajskej televízii Euronews, avšak túto možnosť odmietol.
Hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi pre agentúru MTI uviedol, že Orbán by nepovažoval za správne, aby predseda maďarskej vlády zasahoval do predvolebnej kampane kandidátov európskych ľudovcov a sociálnych demokratov na predsedu EK - Manfreda Webera a Fransa Timmermansa.
Timmermans v piatok v Bruseli oznámil, že je ochotný diskutovať pred televíznymi kamerami s Orbánom. Politickú debatu pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) iniciovala spravodajská televízia Euronews.
Timmermans požiadal poslanca EP za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Istvána Ujhelyiho, aby o svojom rozhodnutí informoval maďarskú verejnosť.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v piatok vyhlásil, že Timmermans musí niesť zodpovednosť za príchod vyše poldruha milióna ilegálnych migrantov do Európy, ako aj za to, že výkon EK bol v uplynulých piatich rokoch "škandálne slabý", a že Európa priebežne stráca zo svojej konkurencieschopnosti a bezpečnostná situácia v nej sa stále zhoršuje.
Šéf Facebooku Mark Zuckerberg má dobrý pocit z nového regulačného rámca, ktorý navrhuje Francúzsko pre sociálne siete. Zuckerberg to povedal v piatok v Paríži po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
"Dúfam, že by sa mohol stať modelom, ktorý by sa mohol používať v EÚ," povedal Zuckerberg, ktorého citovala agentúra AFP.
S Macronom sa stretol po tom, ako francúzski experti a poprední štátni úradníci vypracovali správu, ktorá navrhuje, aby každá členská krajina Európskej únie zriadila svoj vlastný regulačný orgán, ktorý bude dohliadať na sociálne siete.
Správu si objednala francúzska vláda. Expertom bol umožnený bezprecedentný prístup na sociálne siete. Tie v správe kritizovali pre ich snahu o samoreguláciu a "nedostatok dôveryhodnosti".
Sociálnym sieťam priznali experti obrovskú mieru slobôd. Zároveň však tvrdia, že platformy navádzajú na "neprijateľné zneužívanie" týchto slobôd jednotlivcami i skupinami, prípadne šírenie dezinformácií, pričom samotné sociálne siete túto otázku zatiaľ adekvátne neriešili. Správa zároveň tvrdí, že sociálne siete ako Facebook na dezinformácie a zneužívanie často reagujú neskoro, respektíve až vtedy, keď takéto príspevky napáchajú škodu, konštatuje AFP.
"Som posmelený a optimistický ohľadom regulačného rámca, ktorý bude zavedený," povedal Zuckerberg po stretnutí s Macronom v Elyzejskom paláci. "Celkovo si myslím, že na to, aby ľudia verili internetu... je potrebné zavedenie správnej regulácie," povedal.
Troch tureckých novinárov, kritických voči tamojšej vláde, zadržali v piatok miestne úrady v Istanbule. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA s odvolaním sa na turecké médiá.
Novinárku Cananu Coskunovú zadržala polícia v piatok večer počas bezpečnostnej kontroly, uviedol turecký opozičný denník Cumhuriyet. Coskunovú, bývalú reportérku zmienených novín, podľa jej právnika zadržali za nezaplatenie pokuty v súvislosti so súdnym prípadom z roku 2015.
Novinárke vtedy vymerali peňažný trest vo výške 2100 dolárov (približne 1870 eur) za urážku štátnych predstaviteľov. Coskunová vo svojom článku napísala, že istanbulská štátna realitná spoločnosť niektorým vysokopostaveným sudcov a prokurátorom výhodne predala zlacnené rezidencie, napísal Cumhuriyet.
Po zaplatení príslušnej pokuty Coskunovej právnik očakáva jej skoré prepustenie.
Cumhuriyet tiež informoval, že polícia v piatok zadržala aj ďalších dvoch novinárov v čase, keď spravodajsky pokrývali protesty v Istanbule. Tie sa konali na podporu väzňov, ktorí sa zapojili do hladovky s cieľom vyvinúť nátlak na turecké orgány, aby ukončili izoláciu väzneného vodcu kurdských povstalcov Abdullaha Öcalana.
Abdullaha Öcalana, vodcu zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), v roku 1999 odsúdili na trest smrti na základe obvinenia z vlastizrady. Trest v roku 2002 v dôsledku medzinárodného tlaku znížili na doživotie. Öcalan si ho odpykáva na ostrove Imrali neďaleko Istanbulu.
V pondelok mu bol od roku 2011 prvýkrát umožnený kontakt s právnikom.
Copyright © TASR 2019
V Turecku v sobotu napadli známeho opozičného novinára Yavuza Selima Demiragu, ktorý patrí k najznámejším kritikom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a jeho nacionalistickej a protikurdskej politiky. Stĺpčekára denníka Yenicagsi si počkalo päť alebo šesť útočníkov s bejzbalkami pred jeho domom, keď sa vracal z rozhovoru z televízie. Novinára museli po útoku hospitalizovať. Dôvod jeho napadnutia nie je známy, vo všeobecnosti sa však predpokladá, že je ním práve jeho kritika Erdogana.
V televíznom rozhovore, ktorý napadnutý novinár absolvoval krátko pred útokom, sa venoval najmä kauze okolo opakovania komunálnych volieb v Istanbule.
V súboji o post starostu tohto najväčšieho tureckého mesta zvíťazil 31. marca Ekrem Imamoglu z opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) nad bývalým premiérom Binalim Yildirimom z Erdoganovej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Volebná komisia však tento týždeň ustúpila tlaku zo strany Erdoganovho režimu, voľby v Istanbule označila za neplatné a budú sa opakovať 23. júna.
V afganskej metropole Kábul v sobotu zabili afganskú novinárku Menu Mangal, ktorá pôsobila aj ako poradkyňa afganského parlamentu pre oblasť kultúry. K vražde došlo ráno, keď novinárka išla do práce, informoval hovorca afganského ministerstva vnútra Nasrat Rahímí. K útoku sa podľa neho zatiaľ nikto neprihlásil, útočník alebo útočníci hneď po čine ušli. V Afganistane operuje miestne fundamentalistické militantné hnutie Taliban, ako aj teroristická sieť Islamský štát. Obidve organizácie sú okrem iného proti zapájaniu žien do verejného života.
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané
