MEDIA NEWS
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa telefonicky spojil s redaktorom amerického denníka The New York Times a skritizoval spôsob, akým americké médiá prezentujú postoj Francúzska k islamskému extrémizmu. Podľa neho tak v podstate "legitimizujú" násilie v krajine, uviedla v pondelok agentúra AFP.
"Keď sa pred piatimi rokmi vo Francúzsku odohral útok, celý svet nám vyslovil podporu," uviedol Macron v nedeľňajšom článku amerického denníka, ktorého autorom bol redaktor Ben Smith.
"Keď vidím to, ako niektoré médiá v krajinách, ktoré, verím, zdieľajú rovnaké hodnoty, legitimizujú násilie tvrdiac, že koreňom problému je skutočnosť, že vo Francúzsku prevláda rasizmus a islamofóbia, domnievam sa, že sme stratili základné zásady," povedal Macron.
Smith vo svojom článku uviedol, že francúzsky prezident sa na adresu zahraničných médií vyjadril, že "nerozumejú sekularizmu, ktorý tvorí pilier francúzskej politiky a spoločnosti".
Po tom, čo došlo minulý mesiac na severe Paríža k vražde učiteľa dejepisu Samuela Patyho za to, že na hodine venovanej slobode prejavu žiakom ukazoval karikatúry proroka Mohameda, dbá Francúzsko omnoho viac na to, aby si imigranti osvojovali francúzske hodnoty.
Macron na jednej strane zložil poctu zavraždenému mužovi a na druhej obhajoval sekularizmus a satiru, ktorá má podľa neho v krajine dlhú tradíciu. "Karikatúr sa nevzdáme," vyhlásil Macron.
V rozhovore pre francúzsku geopolitickú revue Le Grand Continent dodal, že hoci ostatné kultúry rešpektuje, "nezmení zákony len preto, že ich niekto iný považuje za šokujúce".
Macronove názory spochybnili nielen rozhnevaní demonštranti vo viacerých moslimských krajinách, pričom niektorí sa dovolávali bojkotu francúzskych produktov, ale aj viaceré médiá v anglickom jazyku či medzinárodní politickí spojenci.
Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj podal na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova žalobu na ochranu svojej cti a dôstojnosti. Podanie sa týka Peskovovho vyjadrenia z 1. októbra, že s lídrom ruskej opozície Navaľným pracujú "inštruktori" americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), informoval v pondelok spravodajský portál Meduza.io.
Peskov to uviedol v reakcii na rozhovor, ktorý Navaľnyj poskytol nemeckému spravodajskému magazínu Der Spiegel. Okrem iného v ňom povedal, že za pokusom o jeho otrávenie je ruský prezident Vladimir Putin. Peskov toto obvinenie vzápätí označil za "ničím nepodložené a neprijateľné".
Navaľnyj teraz žiada, aby súd vyhlásil Peskovovo tvrdenie, že s ním pracujú špecialisti CIA, za nepravdivé, hanobiace jeho česť a dôstojnosť a poškodzujúce jeho profesionálnu reputáciu.
Navaľnyj sa stále nachádza v Nemecku, kde sa zotavuje z pokusu o otravu, pri ktorej bola podľa nezávislých expertíz použitá nervovoparalytické bojová látka triedy novičok.
Navaľnému prišlo nevoľno a upadol do kómy, keď 20. augusta lietadlom cestoval z Tomska do Moskvy. Piloti urgentne pristáli v sibírskom meste Omsk, kde Navaľného hospitalizovali na jednotke intenzívnej starostlivosti toxikologického oddelenia. O dva dni - 22. augusta - povolili lekári Navaľného prevoz špeciálnym lietadlom do Nemecka, kde sa liečil v berlínskej klinike Charité. Z nemocnice ho prepustili 23. septembra.
Copyright © TASR 2020
Animovaný film Fany a pes, ktorý pre deti zrozumiteľným spôsobom opisuje udalosti jesene 1989 a pád komunizmu v bývalej Nemeckej demokratickej republike, uvedie 17. novembra televízia ČT: D. Príbeh dvanásťročnej Fany, jej kamarátky Sophie a psa Sputnika, na ktorého vzniku sa podieľal aj český koproducent Martin Vandas, môžu záujemcovia zhliadnuť tiež on-line . Na tuzemských stránkach filmu sú k dispozícii zábavnou formou spracované edukačné materiály.
Koprodukčná snímka vstúpila do európskych kín vlani pri príležitosti 30. výročia pádu komunizmu vo východnej Európe. V Českej republike mal premiéru 9. novembra v deň pádu Berlínskeho múru. Medzi jeho úspechy patrí nominácie na Oscara za Nemecko v kategórii neanglicky hovorený film. Ďalej príbeh režisérov Ralfa Kukula, Matthiasa Bruhn získal cenu Zlatý vrabčiak z najstaršieho nemeckého festivalu filmov pre deti či cenu Európskej detskej filmovej asociácie.
Hlavným postavám v českej verzii prepožičali hlasy Anna Geislerová, Marek Daniel, Richard Genzer, Eliška Jirotková a ďalšie. "Som šťastný, že vznikol tento film. Rodičia budú mať odrazový mostík, aby deťom vysvetlili, čo sa v tých zlomových rokoch stalo a ako fungoval komunistický režim. Mám radosť, že som mohol v slovenčine obdariť postavu otca Klausa svojím hlasom," uviedol Marek daniel.
Českým koproducentom filmu je vedľa partnerov z Nemecka, Luxemburska a Belgicka spoločnosť MAUR Film. Česká strana zaisťovala pre projekt kľúčovú animáciu a nahrávanie originálnej hudby luxemburského skladateľa Andrého Dziezuka v Prahe. Hudba vznikla v štúdiu Českej televízie pod vedením Petra Pýchy s hudobníkmi FILMharmonic Orchestra.
Námet vychádza z rovnomennej knihy Hanny Schottovej. Rozpráva o dievčatku, ktorá na jeseň 1989 hľadá svoju kamarátku Sophiu. Tá jej na prázdniny zverila svojho psa, emigrovala ale s rodičmi do vtedajšieho západného Nemecka a malá Fany nevie, ako jej psa vrátiť. Fany zavedie jej úsilie do víru začínajúcich pravidelných demonštrácií i do konfliktov so školou. "Film líči veľký, neuveriteľný, napínavý, emocionálne a miestami aj veľmi zábavný príbeh. Aby zostal zachovaný aj pre nasledujúce generácie, musí byť ďalej rozprávaný ako dobrá rozprávka. Lenže tentoraz nejde o rozprávku - skutočne sa to stalo," povedal režisér Bruhn.
Snímka zachytáva aj udalosti v Prahe, kde sa od septembra 1989 začali na západonemeckej ambasáde zhromažďovať žiadatelia o azyl z NDR. Podľa producenta Vandasa podobne náročný film českí animátori nerobili 30 rokov.
Copyright © ČTK 2020
