RTVS by mala dostať ďalšiu finančnú kompenzáciu za výpadok z príjmov, spôsobený oslobodením seniorov z platby tzv. koncesionárskych poplatkov. Generálny riaditeľ verejnoprávneho média Jaroslav Rezník to naznačil na piatkovom riadnom rokovaní Rady RTVS. Rokovania o kompenzácii deficitov v príjmoch, ktoré spôsobilo od januára platné rozšírenie skupín osôb, oslobodených od úhrady za služby verejnosti, sú súčasťou negociácií s Ministerstvom kultúry SR. "Ešte nič nie je podpísané, no je to na dobrej ceste, máme informácie, že dôjde k ďalšej kompenzácii za výpadok v súvislosti s oslobodením dôchodcov od platenia úhrad,“ uviedol Rezník na rokovaní Rady RTVS. Seniori sú od januára 2020 oslobodení od platenia tzv. koncesionárskych poplatkov na základe novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS, ktorú v Národnej rade schválili 17. septembra 2019. Plénum Národnej rady SR schválilo, aby tzv. koncesionárske poplatky nemuseli platiť okrem dôchodcov ani poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Predtým tieto skupiny osôb platili poplatky v polovičnej sadzbe. RTVS upozorňovala po schválení zákona na výpadok z príjmov, ktoré toto opatrenie spôsobí, s očakávaným riešením prostredníctvom kompenzácií zo štátneho rozpočtu. Na neustále zvyšujúcu sa stratu v príjmoch pri súčasnom nastavení koncesionárskych poplatkov upozornil vo svojej Revízii výdavkov na kultúru na začiatku leta 2020 aj Útvar hodnoty za peniaze z Ministerstva financií SR a Inštitút kultúrnej politiky MK. Deficit za rok 2020 v dôsledku oslobodenia seniorov od koncesionárskych poplatkov odhadol na 11 miliónov eur, v ďalšom období, pri zväčšujúcom sa počte dôchodcov, odhaduje v roku 2030 výpadok na 14 miliónov eur a v roku 2040 na 16 miliónov eur. Vláda schválila ešte v decembri minulého roka 16-miliónovú čiastočnú kompenzáciu za výpadok v príjmoch, ktorý jej spôsobili sociálne opatrenia oslobodzujúce, respektíve zvýhodňujúce niektoré skupiny osôb pri úhradách. Suma schválenej čiastočnej kompenzácie sa odvíjala od celkovej sumy výpadku z príjmov vo výške 128.286.720 eur, vyrátanej od obdobia účinnosti zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS (január 2013), ktorá oslobodila od úhrady osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) a na polovicu znížila sumu úhrady pre dôchodcov a ľudí v hmotnej núdzi.
Producent filmového projektu Generál o živote Milana Rastislava Štefánika, ktorý má vzniknúť v koprodukcii RTVS, má do 30. novembra predložiť aktualizovaný scenár i plán natáčania filmového diela a televíznej minisérie. Na základe výstupov zo stretnutia manažmentu RTVS so zástupcami producentskej spoločnosti JMB Film & TV Production to na piatkovom rokovaní Rady RTVS uviedol generálny riaditeľ verejnoprávneho média Jaroslav Rezník. Podľa riaditeľa sekcie programových služieb STV Antona Šulíka dá najbližší polrok definitívnu odpoveď, ako sa projekt ukončí.
Obaja reagovali na citáty z listu producenta Milana Stráňavu, ktorými sa Rade RTVS sťažuje na to, že práve slovenské verejnoprávne médium nechce na rozdiel od iných koprodukčných partnerov schváliť dodatok zmluvy, ktorá predlžuje termín dokončenia do septembra 2021. Producent zároveň tvrdí, že má dostatok finančných prostriedkov na to, aby vo februári až máji 2021 dokončil potrebný počet filmových dní.
Rezník upozornil, že 12. novembra sa uskutočnilo stretnutie zástupcov všetkých zainteresovaných sekcií RTVS s producentom. "Pripomenuli sme, že platí dodatok, ktorý predlžuje termín dokončenia do mája 2021 s plánovaným odovzdaním filmového diela a televíznej minisérie v závere roka 2021," povedal. "Zopakovali sme, že sme ochotní flexibilne pristupovať k úhradám za dodané, i menšie časti diela, no nebudeme uhrádzať žiadne zálohové platby, pôjde len o plnenie za hotové veci," zdôraznil šéf RTVS. Do 30. novembra má producent predložiť aktualizovaný scenár a plán nakrúcania.
Podľa Šulíka im producent vysvetľoval súčasnú prestávku v nakrúcaní tým, že sa mali realizovať scény v krajinách silne postihnutých pandémiou. "Takže teraz údajne rieši technické spracovanie, ktoré by malo nahradiť priame filmovanie v zamýšľaných lokalitách," ozrejmil.
Na otázku členov rady, či možno vôbec považovať prístup producenta za seriózny, Šulík poznamenal, že najbližší polrok dá na to jasnú odpoveď. "Podľa mojich informácií sa súčasnému režisérovi (Jiřímu Chlumskému – pozn. TASR) v máji 2021 končí zmluva a je viazaný iným projektom. Vtedy teda bude jasné, či a čo sa udialo. Takže by som vyzval na ešte polročnú trpezlivosť a polročnú šancu," uviedol.
Zástupcovia RTVS deklarovali, že zo svojej strany, s nevyhnutnosťou rešpektovať zásady nakladania s verejnými zdrojmi, majú záujem o dokončenie projektu. Ak by sa tak nestalo, okrem umeleckej ujmy by to znamenalo pravdepodobne i súdne spory týkajúce sa použitia doteraz vyplatených verejných prostriedkov na dielo, respektíve ich vrátenia.
Filmové dielo mapujúce osudy generála francúzskej armády a jedného zo zakladateľov Československej republiky Milana Rastislava Štefánika malo pôvodne prísť do kín už vo februári 2019, viackrát sa však termín zmenil. Projekt už má tretieho režiséra. RTVS mala ako koprodukčný partner prispieť na projekt sumou 1,2 milióna eur. Prostriedky na tento účel však má RTVS alokované len do konca roka 2021.
Rozhodnutím nezaradiť reportáž Lacné šperky nedošlo k cenzúre v RTVS ani porušeniu interných predpisov. Na piatkovom rokovaní Rady RTVS to v súvislosti s kauzou neodvysielanej reportáže v relácii Reportéri skonštatoval podpredseda rady Martin Kákoš, ktorý s ďalšími členmi rady Jozefom Chudíkom a Dórou Hushegyiovou dostali úlohu preveriť za orgán dohľadu verejnoprávneho média podozrenia z možnej cenzúry vo vysielaní. Rada v uznesení takýto záver prijala.
Kákoš v hodnotení materiálu ocenil, že príspevok nastoľuje spoločensky zaujímavú a dôležitú tému. "Bohužiaľ sa autorka nevyvarovala viacerým zjednodušeniam, neopierala sa zrejme o právne stanoviská a na škodu veci zlúčila do jednej reportáže viacero spolu nesúvisiacich tém. Niektoré tvrdenia majú tiež manipulatívny charakter a formu,“ zhodnotil Kákoš. Zdôraznil, že rozhodnutie o ďalšom osude reportáže a jej odvysielaní je v gescii vedenia sekcie spravodajstva a publicistiky.
"Na základe našich zistení možno konštatovať, že nezaradením reportáže nedošlo k neodôvodnenému zásahu do redakčnej nezávislosti, toto rozhodnutie je tiež v súlade so Štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS,“ uviedol Kákoš. Vedeniu verejnoprávneho média však odporúča zlepšiť komunikáciu medzi programovými zložkami navzájom a tiež medzi programovými zložkami a manažmentom. Narážal na fakt, že na sociálnej sieti bola zverejnená upútavka na danú reportáž, ktorá mohla zmiasť poslucháčov a divákov RTVS.
Manažment RTVS na rokovaní uviedol, že redaktorke reportáže i vtedajšej tímlíderke redakcie nezaradenie reportáže zdôvodnili a oznámili osobne, k zaradeniu upútavky malo dôjsť a to neautorizovanou iniciatívou zo strany samotnej redakcie, ktorá si v tom čase sama spravovala stránku na Facebooku.
Manažment RTVS opakovane tvrdí, že reportáž bola zastavená preto, že bez dôkazov, len na základe nepodložených podozrení redaktorka spochybňuje vysokoškolské tituly renomovaných odborníkov a formou spracovania navodzuje dojem, že ich vedecké práce mohli byť plagiátom. Relácia preto mala byť prepracovaná, aby sa rozplynuli spochybnenia o objektívnosti a korektnosti reportáže. „V stave, v akom bola pripravená, by sme pri odvysielaní riskovali súdne spory, upozornilo na to aj právne oddelenie RTVS,“ skonštatoval riaditeľ sekcie spravodajstva a publicistiky Vahram Chuguryan.
Autorka reportáže Lýdia Kokavcová na rokovaní rady naopak trvala na tom, že za materiálom a jej spracovaním si stojí. Kritizuje vedenie, že s ňou nekomunikovalo. „Dodnes neviem, ako, kde a čím ju mám doplniť, reportáž,“ uviedla. Manažment kritiku odmieta a poukazuje na písomné procesné pravidlá pri tvorbe, editovaní a schvaľovaní príspevkov.
Predseda Rady RTVS Igor Gallo je presvedčený, že kritika nedostatočnej komunikácie nemôže byť dôvodom pre obvinenia z cenzúry, o to viac, že ani sťažovateľka netvrdí, že reportáž bola stopnutá bez možnosti jej doplnenia, resp. prepracovania.
Neodvysielaná reportáž pod názvom Lacné šperky sa týka vedeckých prác viacerých odborníkov, okrem iného aj bývalej ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej. Neodvysielaním reportáže sa zaoberá aj Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Vyžiadal si materiál neodvysielanej reportáže a tiež chce posúdiť, či odvysielanie reportáže nebolo zastavené neoprávnene.
Uznesenie Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá, obviňujúce členov Rady RTVS z neplnenia si zákonných povinností, je neoprávnené, neodôvodnené a predstavuje pokračovanie útoku na nezávislosť verejnoprávneho média. Na piatkovom rokovaní to skonštatovala Rada RTVS, ktorá v tomto duchu prijala uznesenie.
"Rada odmieta takéto útoky, ktoré nie sú vedené úsilím o zlepšenie verejnoprávneho médiá, ale snahou o jeho politické ovládnutie a tiež osobnými animozitami, v súvislosti s ktorými je potrebné pripomenúť, že predseda parlamentného výboru Kristián Čekovský je v pracovno-právnom spore s RTVS," uviedol predseda rady Igor Gallo.
Gallo v mene rady spochybnil aj samotnú platnosť uznesenia výboru, ktorý podľa neho ignoruje kompetenčné vymedzenie medzi orgánmi RTVS, ako aj samotnou verejnoprávnou inštitúciou a parlamentným výborom.
Tvrdí, že legitimitu uznesenia z októbrového rokovania výboru NR SR anuluje i spôsob jeho prijatia. Odvoláva sa pritom na zákonné ustanovenie o procedurálnom prijímaní návrhov na hlasovanie v pléne i výboroch rady a to, že poslanci majú byť s návrhom dopredu oboznámení. "Podľa zvukového záznamu nie je návrh pána predsedu výboru Čekovského totožný s oficiálnym textom návrhu pre hlasovanie, toto bolo dodatočne upravované," upozornil Gallo.
Rovnako tak spochybnil aj uznesenie, že v súvislosti s konfliktom záujmov, týkajúceho sa bývalého programového riaditeľa RTVS Mareka Ťapáka, si rada neplní svoje zákonné povinnosti a dohľad nad hospodárnosťou, efektívnosťou a účelnosťou nakladania s verejnými prostriedkami. "Tvrdenie, že napriek upozorneniam a stanovisku auditu ministerstva kultúry rada nereagovala na porušenie zákona, je nepravdivé. Samotná finančná kontrola ministerstva skonštatovala porušenie Štatútu programových pracovníkov a externých spolupracovníkov RTVS, nie zákona," poznamenal Gallo s tým, že spomínaný problém nemal žiadny vplyv na hospodárnosť a efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov. Doplnil zároveň, že kompetenciu riešiť spomínaný problém má manažment, nie Rada RTVS. Rovnako je tak aj v prípade procesu výroby relácií, ktorých efektívnosť kritizoval Čekovský. "Zasahovať do týchto autonómnych kompetencií by bolo prekročením právomocí rady," skonštatoval Gallo. Čekovského preto vyzýva na odbornú a vecnú diskusiu.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá 19. októbra väčšinou hlasov schválil to, že na rokovaní parlamentu navrhne uznesenie o tom, že Rada RTVS si neplní svoje zákonné funkcie. Výčitka smeruje ešte k májovému podnetu mediálneho výboru, ktorý sa týkal podozrení na neefektívne hospodárenie RTVS súvisiacich s nákladmi na výrobu viacerých programov, rovnako možného konfliktu záujmov vtedajšieho programového riaditeľa RTVS Mareka Ťapáka pri tvorbe diela Nero a Seneca. Podľa Čekovského zlyhalo nielen vedenie RTVS, ale aj Rada RTVS ako dozorný orgán. Rada RTVS tieto závery odmietla.
Copyright © TASR 2020
